Pestovanie hrušiek, jabĺk a sliviek: komplexný sprievodca pre úspešnú úrodu

Jeseň je kľúčová sezóna pre zdravie ovocných stromov. Správne načasované postreky a pár osvedčených zásahov výrazne znížia tlak chorôb a škodcov a zabezpečia bohatú úrodu v budúcom roku.

Prečo je jeseň rozhodujúca?

Po zbere sa v sade mení „scéna“: listy opadávajú, patogény prezimujú v lístí, kôre a vrchnej vrstve pôdy, škodcovia hľadajú úkryt. Jesenné ošetrenia preto nie sú kozmetika, ale strategická prevencia, ktorá znižuje infekčný tlak na štart novej sezóny.

Rýchly plán jesene: čo, kedy a prečo

  • Po opadnutí väčšiny listov: močovina (urea) na listy a pôdu pod stromami znižuje životaschopnosť húb a urýchľuje rozklad lístia.
  • V neskorej jeseni (stromy už bez listov): síran meďnatý (CuSO₄) ako základná meďnatá hygiena kôry a okolia kmeňa.
  • Koniec jesene / veľmi skoro na jar (bez listov): síran železnatý (FeSO₄) - „čistiaci“ postrek kôry, machov a lišajníkov, zároveň dopĺňa železo.

Vždy cielime na bezlistý stav (okrem urey počas opadu), suché počasie a bezvetrie. Nekombinujte prípravky do jednej nádrže.

Jesenné postreky a ich použitie

Močovina: jesenný „lapač“ húb na lístí

  • Dávka: 500 g močoviny / 10 l vody.
  • Kedy: keď stromy začnú masívne zhadzovať listy až po opad.
  • Ako: postrekujte korunu (ak je list ešte na strome) a najmä pôdu a lístie pod stromami. Opakovanie skoro na jar (február/marec) na pôdu a zvyšky lístia ešte zlepší efekt.
  • Prečo funguje: vysoká koncentrácia dusíka urýchli rozklad listov a zníži prezimovanie patogénov (chrastavitosť, škvrnitosti).

Síran meďnatý: jesenná dezinfekcia kmeňa a konárov

  • Dávka: 100 g CuSO₄ / 10 l vody.
  • Kedy: po opade listov, pri teplote nad +5 °C.
  • Ako: postrekujte kôru kmeňa, kostrové konáre aj pôdu v kvapnom páse pod korunou (cca projekcia koruny).

Spotreba orientačne: 10 l na 100 m² sadu; mladé stromky 1-2 l, veľké stromy 8-10 l roztoku.

Pozor: nepoužívajte na olistené stromy, meď môže spôsobiť popálenie. Pracujte s plastom, sklom alebo smaltom (nie kov).

Síran železnatý: „hygiena“ kôry a bonusové železo

  • Dávka: 600-700 g FeSO₄ / 10 l vody (nižšia koncentrácia pre mladé stromky).
  • Kedy: neskorá jeseň až skorá jar, len bez listov.
  • Ako: rovnomerný postrek kmeňa a konárov; pomáha obmedziť machy, lišajníky a dezinfikuje povrch kôry.

Pozor: pri mladých výhonkoch zvoľte slabší roztok; pri listnatých korunách nepoužívajte - riziko popálenia.

Správna príprava, aplikácia a bezpečnosť

Pracujte v suchý, bezveterný deň, s teplotou nad +5 °C (ideálne 8-12 °C). Nádrž miešajte čerstvo pred aplikáciou, roztoky nemiešajte medzi sebou.

Používajte OOPP (rukavice, okuliare, respirátor), chráňte vodné zdroje a nevypúšťajte zvyšky do kanalizácie. Po práci umyte náradie aj ruky.

Mladé vs. staršie stromy: úprava dávok

Mladé stromky majú tenkú kôru - používajte nižšie koncentrácie a menšiu dávku na kus, dôležitejší je dôkladný, nie hrubý náter kvapiek. Staršie stromy zvládnu štandardné dávky, často však potrebujú viac objemu na pokrytie.

Čo ešte patrí do jesenného balíka starostlivosti

  • Sanitárny zber a likvidácia lístia (kompostujte s ureu, alebo odvezte mimo pozemok pri silnej infekcii).
  • Mechanické očistenie kôry od odumretých šupín, machu a lišajníkov pred postrekmi (mäkká kefka).
  • Jesenné bielenie kmeňov (vápenný náter s prímesou síranu meďnatého) proti mrazovým trhlinám a škodcom.
  • Mulčovanie kvapného pásma kompostom (2-4 cm), nie tesne ku kmeňu.
  • Ochrana kmeňov proti ohryzu (pletivo, špirály) a zálievková voda pred zamrznutím pôdy pri jeseni bez dažďov.

Najčastejšie chyby, ktorým sa vyhnúť

Postrek na olistené stromy meďou/železom; aplikácia pred dažďom alebo pri mraze; miešanie prípravkov do jednej nádrže; nadhodnotené dávky; vynechanie pôdy a lístia pri aplikácii urey; žiadna hygiena lístia po silne chorobnom roku.

Pestovanie hrušiek

Pestovanie hrušiek je podobné pestovaniu jabĺk, ale má svoje špecifické požiadavky, ktoré je potrebné zohľadniť pre dobrú úrodu a zdravé stromy.

  1. Výber odrôd:
    • Letné odrody (napr. Williamsova).
    • Jesenné a zimné odrody (napr. Bohemica).
  2. Stanovište: Hrušky preferujú slnečné a teplé stanovište, no zároveň je dôležité, aby boli chránené pred silnými vetrami. Zvoľte miesto, kde sú hrušky chránené pred vetrom, ale dostanú dostatok slnka.
  3. Vzdialenosť medzi stromami: Pre klasické hrušky dodržujte vzdialenosť minimálne 4 až 5 metrov medzi stromami.
  4. Zálievka: Hrušky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe, keď ešte nevyvinuli silný koreňový systém.
  5. Hnojenie: Hrušky, podobne ako jablká, potrebujú vyvážené hnojenie.
  6. Ochrana pred škodcami a chorobami: Hrušky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, vrtuľky alebo rôzne plesne a choroby, ako je hniloba koreňov alebo múčnatka.
  7. Zber: Hrušky sú zrelé, keď sú plné farby a na dotyk jemné, ale nie príliš mäkké.
  8. Skladovanie: Hrušky sa zvyčajne uskladňujú na chladnom mieste, najlepšie v tmavej, chladnej miestnosti.

Pestovanie hrušiek je skvelý spôsob, ako mať čerstvé, sladké ovocie priamo zo záhrady.

Pestovanie sliviek

Slivky sú ovocné stromy, ktoré sa bežne dožívajú okolo 25 rokov. Kvitnú bielo a majú ochlpené letorasty. Pravé slivky kvitnú tiež bielo, ale ich letorasty sú lysé.

  • Podmienky: Slivkám sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, dobre priepustných, vlhkých pôdach. PH pôdy by malo byť vyššie ako 5.
  • Stanovište: Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnej stranu.
  • Výsadba: Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň). Pri jarnej výsadbe vykonáme základné rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do ich vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzuje zeminu. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Potom dohádžeme zvyšok, pošliapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu. Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody.
  • Rez: v jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Skrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonku. V ďalších rokoch skracujeme len vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).
  • Udržiavacia rez: cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabenie rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa len na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvitnutím, po odkvitnutí, prípadne po zbere, u skorších odrôd).
  • Podpník: St. Myrobalán - najčastejšie používaný podpník, má veľkú variabilitu, je veľmi prispôsobivý pôdnym podmienkam. Vhodný do ľahších suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených.

História pestovania ovocia

Už staroveké populácie si všimli, že ovocné stromy a kríky majú produkčné aj okrasné využitie. Úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú pomerne nedávnym typom pestovania. Kedysi sa nepestovali ovocné stromy zvlášť, ale pestovali sa spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu. Zrod poľnohospodárstva sa datuje do obdobia pred 10 000 rokmi, v takzvanom „úrodnom polmesiaci“, najmä v Mezopotámii, ale prvé pestovanie ovocných rastlín bolo identifikované v Babylone, ktorého visuté záhrady boli považované za jednu zo siedmich Divov starovekého sveta.

U starých Rimanoch záhradu nazývali „hortus“ a ako bolo v staroveku zvykom, aj vo svojom interiéri mali ovocie, aromatické rastliny a potraviny. Z obdobia stredoveku stojí za zmienku takzvaná "Pápežova záhrada", postavená medzi koncom 12. storočia a začiatkom 13. storočia. Od konca 16. storočia sa v Európe začali rozširovať rastliny amerického pôvodu, ako zemiaky, fazuľa a paradajky, ktoré sa stali takmer okamžite populárnymi. každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Opadané a nekonzumovateľné ovocie slúžilo na prikŕmenie dobytka a ošípaných. Vo vegetačnom období ľudia konzumovali ovocie v surovom stave. V tomto stave bolo ale jeho skladovanie náročné, preto aby nehnilo a nekazilo sa, začali ho viacerými spôsobmi konzervovať. Gazdiné sušili buď celé alebo nakrájané ovocie v špeciálnych sušiarňach alebo na peci a využívali ho do koláčov či plniek. Sušené slivky a jablká používali na prípravu polievok, sušené hrušky a čerešne na prípravu osviežujúcich nápojov. Ovocie tiež spracovali do kompótov, lekvárov či odšťavovali šťavy. Destilovaním si vyrábali pálenku.

Odrody ovocných plodín vznikali postupným vývojom z pôvodných ovocných druhov. Pestovatelia cielene vyberali stromy, ktoré plodili lepšie ovocie (chutnejšie, väčšie) a ich semená vysievali. Výsev semien bol v minulosti jediným známym spôsobom množenia rastlín. Postupom času ale prišli na rýchlejšie spôsoby množenia, ako napr. zakoreňovaním vetiev - odrezkovanie, hrieženie - ohnutie spodných vetvičiek k zemi a ich zasypanie zeminou. V neskorších dobách pristúpili k cielenému kríženiu vybraných stromov na získanie rastlín s ešte lepšími vlastnosťami plodov a rastu. Rozvinuli sa aj pokročilejšie formy rozmnožovania - vrúbľovanie, očkovanie. Ide o prenos vrubu (časť vetvy) alebo očká (púčik z vetvy) na inú rastlinu. V minulosti sa na Slovensku pestovali hlavne jablká, hrušky slivky, čerešne či višne.

Ďalšie ovocné druhy vhodné na pestovanie v záhrade

  • Čerešňa je nádherný strom vhodný do akejkoľvek veľkej záhrady.
  • Na pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník.
  • Kustovnica je odolný, opadavý ker, ktorý sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube.
  • Marhule poskytujú sladké, šťavnaté ovocie a skoro na jar napĺňajú krajinu nádhernými kvetmi a vôňou.
  • Melóny sú obľúbeným ovocím na pestovanie aj konzumáciu.
  • Moruša je pekný opadavý strom známy svojimi lahodnými plodmi.

Výber podpníka pre hrušky

Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny hruškový semenáč (hruška planá) - rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký. Do menších záhrad a teplých oblastí je vhodná dula - zabezpečí skorý zber a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu.

Podmienky pre pestovanie hrušiek

Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m.n.m. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru. Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej podzemnej vody. Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek doporučujeme spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m (podľa podpníka = výšky dospelého stromu).

Výsadba hrušiek

Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe hrušky jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát. Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h ( ale nie viac ako 24h). Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame. Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).

Starostlivosť o hrušky

Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík. Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy. V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou.

Rez hrušiek

Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru a preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm.

  • Letný rez: vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorostov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov.
  • Výchovný rez: jeho cieľ je predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu. Hrušky nerastú príliš husto a rez v priebehu rokov bude jednoduchší ako u jabloní. V 1. V 2. roku odstraňujeme prebytočné konkurenčné výhony a zároveň iné najslabšie výhony skrátime zhruba o polovicu. Čím je ich rast slabší, tým viac ich režeme. Hlavné výhony zakracujeme v rovnakej výške, tak aby vždy posledné očko smerovalo von z koruny. Terminál zakrátime, tak aby prevyšoval základné vetvy o ¼ - 1/3 dĺžky. V 3. V 4. roku je postup znova podobný, ale na výhonoch, kde sa už objavujú prvé kvety rez ešte viac obmedzíme. V 5. roku by mala už väčšina stromov naplno rodiť.
  • Udržovací rez: udržujeme ním strom v dobrej kondícií, tak že zmladzujeme základné výhony. Pri jemnom zmladzovacom reze skracujeme výhony do dvojročného dreva, zhruba o ¼ dĺžky. Pri stredne hlbokom reze redukujeme do 3-4 ročného dreva, zhruba o ½ dĺžky. Hlboký zmladzovací rez je niekedy nutný iba u veľmi slabo rastúcich odrôd hrušiek a to až na 1/3 pôvodnej dĺžky.
  • Zmladzovací rez: vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu. Najprv sa prevedie presvetlenie koruny po ktorom zakrátime základné vetvy na 1-2m ich dĺžky.

K starostlivosti o strom patrí aj pravidelná prebierka plodov, kedy odstraňujeme už malé plody na vzdialenosť 10 cm (u menších plodov), alebo 20 cm (u veľkoplodých). Plody letných hrušiek sú určené na priamu konzumáciu a vydržia skladovanie do 1 mesiaca.

Podpníky pre hrušky

  • Hruška planá - dožíva sa až 100 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m.
  • Dula Adams - je slabšie rastúci podpník. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 2,5m. Rodia skoro a to už do 4 roku od výsadby.

Ochrana pred mrazom

Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú plne mrazuvzdorné a tak nie je potreba sa im toľko venovať počas proti mrazovej ochrane. Ale aj takýmto stromov vieme pomôcť natretím tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.

Choroby a škodcovia hrušiek

Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza aj prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napadá listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahu naspať na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko 100m. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí.

Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovník hruškový, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce, napr.

Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom, napr.

Kordóny - ideálne riešenie pre malé záhrady

Kordóny sú umelo tvarované ovocné stromy s jedným vodorovným alebo šikmým kmeňom, ktoré sa vysádzajú pri stene alebo pri plote. Ak sa tvarujú vodorovne vo výške asi 40 centimetrov, označujú sa ako prekračujúce. Asymetrický peň treba na konci podoprieť. Do malých záhrad sú kordóny ideálne. Zaberajú málo miesta, ľahko sa ošetrujú a na to, že nie sú veľké, prinášajú pomerne bohatú úrodu.

Pri tvarovaní kordónu pri stene musia byť korene stromu vzdialené od steny mierne šikmo aspoň 15 centimetrov, aby sa k nej kmene mohli nakloniť. Napnite tri vodorovné drôty vo výške asi meter až dva metre nad zemou. Stromčeky, ktoré vysadíte meter od seba, veďte pozdĺž drôtu tak, aby sa vrchol každého stromu nachádzal pod pätou susedného. Najmenej náročným spôsobom, ako vytvoriť jednoramenný kordón, je tvarovanie mladších vrúbľovancov vysadených približne dva metre od seba. Každý stromček potom vo výške asi 40 centimetrov a tesne nad púčikom zrežte. Na jar začnú vyrastať jeden alebo dva výhonky. Ohnite ich a veďte pozdĺž vodorovných drôtov.

Ak si chcete zabezpečiť bohatú úrodu, kordóny presvetľujte vždy v lete. Letný rez pomôže udržať aj ich tvar. Každý rok od konca júla do septembra zrežte pri báze bočné výhonky na vzdialenosť jedného listu. Všetky výhonky vyššieho stupňa zrežte na jeden alebo dva púčiky. Keď hlavný konár dosiahne horný drôt, skráťte ho v máji až po minuloročný letorast.

Odrody hrušiek

Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Zaujíma vás, akú odrodu si vybrať na pestovanie? Na aké stanovište túto ovocnú drevinu vysadiť, aby sa jej skvele darilo? A na čo si dať pozor?

  • Letné hrušky: U týchto odrôd sa úrody dočkáte spravidla od začiatku augusta do začiatku septembra. Pýšia sa sladkou a šťavnatou chuťou a sú určené na priamu konzumáciu.
  • Jesenné hrušky: Spravidla dozrievajú v septembri. Ich dužina je príjemne sladkastá, šťavnatá a rozplývavá. Tieto odrody sa tiež hodia buď na priamu konzumáciu, alebo krátkodobé uskladnenie.
  • Zimné hrušky: Konzumná zrelosť týchto hrušiek nastáva zhruba od januára do apríla. Aj vzhľadom na to sú väčšinou určené na uskladnenie. Z obľúbených odrôd možno spomenúť napríklad hrušku Erika, Amfora či Blanka a Bohemica.

Samoopelivosť hrušiek

Ako samoopelivosť sa označuje schopnosť opelenia kvetu prenesením vlastného peľu z prašníka (peľnice) na bliznu. Medzi samoopelivé odrody hrušiek patrí napríklad hruška Condo či hruška Patten. Spomenúť môžeme tiež čiastočne samoopelivú odrodu s označením hruška Suvenír.

Nároky hrušiek na stanovište

Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.

Výsadba hrušky

Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období.

Choroby hrušiek

Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Choroba sa pritom vyskytuje práve v miestach, kde sa nachádzajú oba tieto stromy. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Pokiaľ teda chcete mať v záhrade hrušku, aj borievku, zasaďte ich aspoň 300 metrov od seba (záleží však aj na prúdení vzduchu a podobne).

Rez hrušiek

Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre. Keďže má tendenciu rásť strmšie smerom nahor, je vhodné ju vyväzovať hneď na začiatku pestovania.