Hudba ako nástroj marketingu: Výber veselej a rýchlej hudby pre maloobchod a služby

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života a zohráva významnú úlohu v rôznych aspektoch spoločnosti. Autor na základe dlhoročných vlastných skúseností a prostredníctvom dotazníkového prieskumu navrhuje princípy výberu vhodnej hudby, ako marketingového nástroja zameraného na zvýšenie návštevnosti a tržieb v prevádzkach maloobchodu a služieb, s prihliadnutím na charakter prevádzky, segmenty klientov, alokáciu operácií a ďalšie skutočnosti.

Na nákupné správanie a rozhodovanie pri ňom má vplyv množstvo faktorov, jedným z nich je napríklad osobnosť človeka a jeho postoje, typ nákupu a tiež miesto predaja.

Tu zohráva úlohu dizajn prostredia, zvolené farby, priestorové riešenie a tiež hudba alebo vôňa. Hudba je súčasťou zmyslového marketingu, ktorého cieľom je podnietiť spotrebiteľa k nákupu a posilniť jeho vzťah ku značke práve pôsobením na jeho zmysly. K tomu slúžia aktivity zamerané na výrobok, distribúciu i komunikáciu. Pod zmyslový marketing tak patria vizuálny, čuchový, chuťový, hmatový a sluchový marketing.

Hudba v predajných miestach má za cieľ podporiť identitu obchodnej spoločnosti a súlad s klientelou. Hudbu, ktorá funkčne dopĺňa značku, si napríklad zvolil pre svoje kaviarne reťazec Costa Coffee.

V ostatných niekoľkých rokoch sme pozornosť zamerali na hudobné produkcie v zariadeniach maloobchodu a služieb a sumarizovali sme vlastné skúsenosti pri počúvaní a vnímaní predmetných hudobných produkcií (metóda pozorovania).

Pre účely štatistického spracovania boli použité bodovacia metóda, metóda poradia, charakteristiky stredných hodnôt ako napríklad aritmetický priemer, medián, modus.

Percepcia (vnímanie) je vstupnou časťou zložitého psychického procesu odrazu reality. Slúži potrebám organizmu, jeho adaptácii na vnútorné aj vonkajšie prostredie. Patričná informácia z tohto prostredia je získavaná receptorom.

Vnímanie hudby a jej vplyv

Vnímanie hudby nie je len registrovaním akustických dát, nie je pasívne - je to tvorivý akt, konfrontácia toho, čo človek počuje, s vlastnými skúsenosťami a zážitkami, či už rýdzo fyziologickými, kinestetickými či psychologickými, citovými aj myšlienkovými. V tomto procese existujú základné výrazové schémy (ovplyvnené geneticky, ale sú do značnej miery získané učením).

Hoci si organizmus sprostredkuje sluchovým receptorom objektívne zvukové podnety, zároveň ich spracuje sluchovým analyzátorom, t. j. fyzikálny aj psychologický obraz sa spolu plne nekryjú.

Z toho vyplýva aj fakt, že dvaja jedinci môžu vnímať jednu a tú istú skladbu rozdielne. Prežívanie hudby je ovplyvnené vekom, osobnosťou počúvajúceho, vzdelaním a najmä hudobným vzdelaním, návykmi pri počúvaní hudby, okamžitou situáciou …

Psychický proces, v ktorom sa zmocňujeme nielen „zmyslovej podoby” hudby, ale v dôsledkoch prenikáme aj do jej obsahu, nadobúda podobu hudobného zážitku, nazývame apercepciou. V zavŕšení tohto procesu sa objavujú odpovede (responses) apercepienta (napr.

Do súvislosti s hudbou vstupuje súbor schopností, ktoré sú pre jej vnímanie nevyhnutné a rozvíjajú sa pri jej pestovaní. Tieto schopnosti súvisia so psychologickými znakmi tónov - farba (timbre), dĺžka, výška, intenzita.

Citlivosť vnímania hudby sa zvyšuje vekom, špeciálnym cvičením, hudobnou činnosťou … Hudobnosť má dve stránky - emociálnu a sluchovú, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Nemožno ju získať učením, ale možno ju ako vrodenú vlohu rozvíjať výchovou a vzdelaním.

Hudba je považovaná za spôsob komunikácie (je to osobitná, auditívna nonverbálna forma komunikácie prevažne behaviorálneho charakteru). Jej interpretácia veľmi výrazne závisí od osobnosti prijímateľa. Pokladáme ju za vyjadrenie citového života človeka, akýsi „jazyk citu”. Má na človeka oveľa výraznejší vplyv, než sa všeobecne predpokladá, je schopná zasiahnuť a ovplyvniť človeka i celú spoločnosť.

Súbor ľudských reakcií na pôsobenie hudby je rôznorodý a komplexný a ústi do rôzneho použitia hudby. Je nesporné, že hudba má priame somatické účinky (zmeny krvného tlaku, frekvencie tepu, hladiny cukru v krvi, psychogalvanického kožného odporu, pôsobí na vylučovanie žalúdočných štiav, črevnú peristaltiku, premeny vápnika, zmeny psychomotoriky aj mozgovej činnosti, hormonálne zmeny - vylučovanie adrenalínu a noradrenalínu a pohlavných hormónov).

Psychické postoje sú potom závislé na tejto fyziologickej zmene. Medzi faktory ovplyvňujúce vnímanie hudby patria:

• poznanie o príčine vzniku diela, resp.
• momentálna nálada recipienta (keď sa nám prihodí niečo nepríjemné a je nám ťažko na duši, veselá hudba môže v nás vyvolať iba podráždenie.

Dokonca aj tónina, v akej je skladba hraná, má vplyv na rozdielne vnímanie diela. Skladatelia mnohokrát modulovali časti skladby z jednej tóniny do druhej (pridaním krížikov alebo béčok), aby pridali rôznosť, dodali určitý nádych a zdôraznili kontrastujúce časti hudobného diela.

Rytmická hudba stimuluje pohyb, ale obmedzuje voľnosť plynutia myšlienok. Nedobrovoľné opakovanie hudobných obrazov (IMIR), známe ako „ušné červy“, je forma hudobných obrazov, ktoré sa nedobrovoľne a opakovane vynárajú v mysli. Rastúci počet štúdií založených na retrospektívnych správach naznačuje, že skúsenosti IMIR sú spojené s určitými hudobnými vlastnosťami, ako je rýchle tempo a prítomnosť textov, a s individuálnymi rozdielmi v hudobnom tréningu a angažovanosti.

Celkovo zistenia naznačujú, že IMIR je idiosynkratický zážitok založený na zvykoch počúvania hudby a hudobnej angažovanosti jednotlivca.

Vplyv hudby v prevádzkach maloobchodu a služieb

Prevádzky služieb môžu byť prevádzkami služieb napríklad ubytovacích, stravovacích, informačných, dopravných, športových, kultúrnych, bankových, poisťovacích, zdravotníckych, právnych, relaxačných, rehabilitačných atď. Tak ako aj pri výbere vhodnej hudby do auta musíme dbať na pohodu a sústredenosť vodiča, tak aj pri výbere vhodnej hudby do prevádzky maloobchodu či služieb by sme mali mať na zreteli pohodu a príjemný pocit zákazníka.

Pri všetkých vyššie spomenutých atribútoch výberu vhodnej hudby je potrebné ešte dodať, že kľúčovou z hľadiska dopadu hudby na poslucháča je optimálne zvolená hlasitosť. Ani tá najočarujúcejšia hudba nebude uchu príjemná, keď bude pustená príliš hlasne.

Tak ako sa dnes venuje mimoriadna pozornosť vzhľadu výkladnej skrine a estetike interiéru prevádzky, rovnako by sa mala venovať značná pozornosť aj výberu hudobnej produkcie v prevádzke. Neraz výber hudobnej produkcie závisí len od vkusu resp. nálady vedúceho, čo nemožno považovať za správne. Zo vzorky 153 respondentov (návštevníkov prevádzok maloobchodu a služieb) až 73% malo určité výhrady k vhodnosti hudobnej produkcie v predmetných prevádzkach.

Prieskum preukázal, že pri tomto hodnotení nie je rozhodujúcim kritériom len vek respondenta, ako sme sa domnievali, ale dĺžka pobytu respondenta v predmetnej prevádzke, frekvencia respondentových návštev danej prevádzky a najmä charakter prevádzky. Výrazne kriticky hodnotili respondenti najmä prevádzky, kde mala činnosť respondentov periodický čiže rytmický charakter (napríklad fitnes centrá, 63% respondentov). Pri týchto prevádzkach športových služieb je na zváženie, či hudobná produkcia v nich je vôbec žiaduca.

V prípadoch niektorých prevádzok hudba dokonca absentuje, čo 17% respondentov považuje za určitý nedostatok. Najviac kritizovaný bol výber hudby v prevádzkach maloobchodu s odevmi, najmä v reťazcoch ako napríklad Pull & Bear, ZARA alebo Calliope či Terranova. Niektorí zákazníci neraz trpia počas skúšania si tovarov v skúšobných kabínkach.

Druhým najkritizovanejším typom prevádzok boli prevádzky mestskej dopravy, teda autobusy, električky a trolejbusy. Ďalším príkladom rovnako nevhodne zvolenej hudby ale i hlasitosti je nejedna školská jedáleň, kde s blížiacou sa 14. hodinou (kedy sa končí výdaj stravy) pomerne hlasito pustia agresívnu hudbu.

Prevádzkovatelia zariadení maloobchodu a služieb by si mali uvedomiť, že zákazníci počas pustenej hudobnej kulisy by sa mali medzi sebou navzájom počuť resp. mali mať možnosť komunikovať alebo prijať telefonický hovor. Ak zákazník kvôli prijatiu dôležitého telefónneho hovoru bude nútený rýchlo vybehnúť z prevádzky kvôli telefonovaniu, je možné, že sa už do danej prevádzky späť nevráti.

Často zmieňovaný výskum z roku 1993 - The Influence of Background Music on Shopping Behavior: Classical Versus Top-Forty Music in a Wine Store (Areni, Kim 1994) skúmal zasa vplyv hudby na nákupy vo vinotéke. Klasická hudba podnietila zákazníkov viac ku kúpe drahšieho vína, než v prípade, kedy v priestoroch hrala populárna hudba. Je zrejmé, že zákazník si podvedome spája hudbu s prostredím a s tým, čo by k sebe malo patriť.

Ide o efekt známy ako musical fit. Efekt musical fit bol overený napríklad aj v súvislosti s vôňou v predajni. Mattila a Wirtz (2001) zistili, že levanduľová vôňa, ktorá sa vyznačuje upokojujúcejším účinkom, sa zákazníkom spájala s pomalšou hudbou, naopak k vôni grapefruitu sa hodí skôr živšia, rýchlejšia hudba.

Na kvalitnom ozvučení prevádzky sa šetriť neoplatí. Zákazníci si totiž podvedome stotožňujú kvalitu zvuku s kvalitou obchodnej prevádzky či prevádzky služieb. Dôležitou otázkou je, ako rozpoznať, či hudobná produkcia ponúkaná v prevádzke je vhodná. Veľmi jednoducho. Ak zákazník hudbu nevníma ako dominantnú, obťažujúcu, alebo ju dokonca takmer vôbec nevníma, je výber hudby vhodný.

Príklady vhodných interpretov a skladieb

Ako pomôcku pre správne rozhodovanie sa k výberu vhodnej hudby by sme spomenuli príklady niektorých interpretov či skladieb resp. piesní. Do zoznamu takýchto pomerne univerzálne „neškodných“ interpretov by sme mohli zaradiť napríklad saxofonistu Kennyho G, speváčku Anyu, zoskupenia Shadows, Secret Garden (predovšetkým ich skladbu Hymn to Hope) alebo Rondo Veneziano, inštrumentálne skladby Mike Oldfielda (napríklad album Voyager), gitaristu Earla Kluga, klaviristov Rudolfa Rokla či Jiřího Maláska alebo niektoré pomalšie skladby v podaní huslistu Davida Garretta, z hudobných skupín ABBA, Beatles, Bee Gees, Chicago, alebo nádherné piesne „Fragile“ alebo „Shape of my Heart“ od Stinga, piesne Eltona Johna, Chrisa de Burgha, Chrisa Rea, Richarda Marxa, Robbieho Williamsa, Charlesa Aznavoura a z českých interpretov napríklad formáciu Brontosauři, Honzu a Františka Nedvědov, Karla Plíhala, Stanislava Wabi Daněka, Jaromíra Nohavicu, Petra Muka, Karla Zicha, Waldemara Matušku, Karla Černocha, Daniela Hůlku, Petra Hapku a ďalších.

Avšak vybrať možno aj zo slovenských interpretov (Desmod, Žbirka, Elán, No Name, Čírová, Martausová atď.). Z hudobných žánrov sú veľmi univerzálne napríklad folk, country, chanson či blues. Jazz môže byť zaujímavý, no rozhodne nie pre väčšinovú populáciu, rovnako ako ani techno, hous či rap. S folklórnou hudbou je to asi podobné (s výnimkou napríklad vinoték). Vhodne zvolenou vážnou hudbou by však prevádzkovateľ nemal veľmi čo pokaziť.

Pri zariadeniach maloobchodu a služieb, ktoré návštevníci navštevujú periodicky a často, by sa nemalo zabúdať na obmieňanie repertoáru, aby pobyt v danej prevádzke nezačal postupne liezť zákazníkom na nervy. Pozitívnou výnimkou je však napríklad obchodné centrum Cubicon v Slávičom údolí v Bratislave, kde permanentne hrajú hudbu francúzskych interpretov tzv.

Zanedbateľná nie je ani skutočnosť, o ktoré hodiny počas dňa sa pri hudobnej produkcii jedná. Rovnako nemožno ignorovať ani alokáciu prevádzky v rámci mesta či maloobchodnej siete. Napríklad pri reštauračných zariadeniach možno zohľadniť aj to, či hudba má byť prezentovaná v interiéri alebo v exteriéri prevádzky, napr. na letnej terase, ako aj to, či sa viac hodí reprodukovaná hudba alebo hudba živá (napríklad klavirista) alebo aj to, či charakter reštauračného zariadenia umožňuje návštevníkom tanečné aktivity.

V mnohých krajinách existuje zaujímavá profesia - audioarchitekt. Ide o odborníka, ktorý dokáže vysoko profesionálne ozvučiť priestor a na základe niektorých dát a demografického profilu nakupujúcich zostaviť presný playlist pre danú cieľovú skupinu a predajňu. Hudba v predajni je volená tak, aby zodpovedala vkusu väčšiny zákazníkov. Možnosti sú obrovské. Napríklad v Japonsku už v niektorých predajniach prispôsobujú hudbu konkrétnym zónam. Nemusí ísť pritom len o hudbu, ale aj o príjemné zvuky tečúcej vody, vetra či dokonca spev vtákov.

Ak si však nie sme istí, či by daná hudba bola pre našu prevádzku vhodná, môžeme zákazníkom dopriať ticho. Inovatívne riešenie pre prevádzky obchodu a služieb prináša startup Songoroo, ktorý umožňuje návštevníkom prevádzky vybrať si pre nich vhodnú a nimi žiadanú hudbu. Inovatívnosť tohto riešenia spočíva v tom, že namiesto hádzania mincí do jukebox automatu s obmedzeným repertoárom hudby, majú zákazníci daného podniku možnosť si vybrať svoju obľúbenú pesničku či kapelu prostredníctvom mobilnej aplikácie z databázy hudby uloženej na serveri, ktorá sa pravidelne rozširuje o novinky.

Prechod od pôvodnej myšlienky „vylepšeného jubox-u” až po súčasnú verziu a funkcionalitu in-store rádia Songoroo® je výsledkom práce projektového tímu, ktorý formoval základnú ideu do reálneho produktu, schopného osloviť trh a presadiť sa. Možnosť dať ľuďom presne to čo chcú, stojí za dodatočný náklad, ktorý sa okamžite vráti vo forme spokojných zákazníkov a teda aj zvýšeného predaja tovaru a služieb. Songoroo je inštalované vo viacerých prevádzkach McDonalds v Bratislave, Trnave a Nitre.

Viaceré štúdie preukázali, že prehrávanie vhodnej hudby v prevádzke dokáže zvýšiť tržby až o viac ako 10%. Najvhodnejšia je hudba, ktorú má zákazník skutočne rád. Dôležité je zladiť hudobné preferencie viacerých ľudí naraz.

Tipy na veselú a rýchlu hudbu pre tanečnú zábavu

Tanečná zábava je bodom programu, na ktorý sa hostia na svadbe či oslave narodenín tešia azda najviac. Konečne to budú môcť poriadne rozbaliť na tanečnom parkete a zaspievať si z plného hrdla svoje obľúbené hity. Preto ak chcete na vašej spoločenskej udalosti vytvoriť nezabudnuteľnú zábavu, pripravte si pesničky, ktoré tento večer premenia na párty plnú tanca a radosti. Ako ich však vybrať a ako z nich namiešať chutný hudobný kokteil?

Nielen výber tých najlepších pesničiek, ale aj rozhodnutie o tom, kto sa o zábavu na vašej svadbe či rodinnej oslave postará, je nesmierne dôležité. Vhodne zvolená hudba je kľúčom k tomu, aby slávnostný večer nebol len priemernou párty, ale udalosťou, na ktorú sa nezabúda. Nižšie nájdete zoznam pesničiek, ktoré nemôžu chýbať na žiadnej poriadnej tanečnej zábave:

Na svadbách a oslavách zabávam ľudí nielen ako sólový hudobník. Spolu s vynikajúcou huslistkou Victoriou Linnen tvoríme hudobné duo PV Acoustic.

Zapojte okrem nôh a rúk aj svoje hlasivky a zanôťte si pri tých najlepších slovenských pesničkách všetkých čias.

tags: #hudba #veselá #rýchla #zoznam

Populárne príspevky:

• Inšpirácia pre tortu
• Návod na krájanie torty v tvare srdca
• Vývoj čokolády Lyra
• Tradičný recept na pečené prasa
• Recept na smotanovou omáčku