Ján Hus: Kde sa narodil a jeho odkaz pre českú históriu
Husinec má okolo 1 400 obyvateľov a skladá sa z troch častí: Husinec, Horouty a Výrov. Prvé zmienky o mestečku siahajú do roku 1359, keď ešte vtedy patrilo k hradu Hus.
Husov rodný dom v Husinci
Život a dielo Jána Husa
Každoročne smerujú do Husinca tisíce návštevníkov, ktorí sa chcú viac dozvedieť o kazateľovi a reformátorovi Jánovi Husovi. Konajú sa tu tiež slávnosti na počesť tohto českého velikána.
Medzi najnavštevovanejšie miesta Husinca patrí rozhodne Husov rodný dom, ktorý je sprístupnený od roku 1873. Interiér tejto národnej kultúrnej pamiatky prezrádza veľa zo života tohto významného človeka i z obdobia husitského hnutia. Na námestí je umiestnená Husova socha, ktorej autorom je Karol Lidický. Vznikla v roku 1958. Dostali ste chuť prejsť sa? Potom zájdite ku skale, pri ktorej údajne odpočíval Ján Hus, keď sa vracal zo školy v Prachaticiach. Husovu skalu nájdete asi pol kilometra od Husinca. Južne od mesta sa zasa nachádza vodná nádrž, kde sa možno v letných mesiacoch kúpať. Medzi ďalšie pamiatky v Husinci patria napríklad gotický farský kostol zo štrnásteho storočia a kostol nachádzajúci sa blízko cintorína z roku 1870.
Ján Hus sa hlásil k Wycliffovým názorom a tie boli ostré. Anglický reformátor medziiným útočil na pápežstvo a označoval ho za Antikristovu inštitúciu. Hlásal, že len „spravodlivý a cnostne žijúci“ pán môže vládnuť poddaným. Preto šľachtica alebo preláta, ktorý žije v hriechu, poddaní nemajú poslúchať.
Plamenný kazateľ sa narodil v Husinci neďaleko Prachatíc chudobným rodičom a otec mu zakrátko zomrel. Keď ho matka odvádzala do školy v Prachaticiach, údajne sa cestou niekoľko ráz pomodlila. Zbožná žena! Aj jej syn bol zbožný. Študoval na Karlovej univerzite a vybral si kňazské povolanie.
Prednášal na univerzite a slúžil bohoslužby. Najprv v Kostole svätého Michala v Prahe, od roku 1402 v Betlehemskej kaplnke v Starom Meste pražskom, na jedinom mieste v Prahe, kde sa bohoslužby konali v češtine. Kaplnka sa vtedy zmenila na verejné médium, ktoré významne ovplyvňovalo život metropoly. Chodili sem ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti - od pražských remeselníkov až po kráľovnú Žofiu.
Česká spoločnosť prežívala vtedy krízu. Zámožná šľachta ešte väčšmi bohatla zvyšovaním poddanských povinností, nižšia šľachta a zemania ešte väčšmi chudobneli, lebo sa dostávali do hospodárskej závislosti od bohatého panstva. Prehlbovali sa spoločenské nerovnosti aj v mestách.
Cirkvi patrila takmer tretina všetkej pôdy, roľníkov nútila platiť desiatky, vysoké sumy vyberala od veriacich za cirkevné úkony, krsty, sobáše, pohreby, omše. Veľká časť z týchto cirkevných príjmov plynula do pápežskej pokladnice.
Hus hovoril vo svojich kázňach o týchto neprávostiach. Kritizoval bohatstvo a spôsob života vysokých cirkevných predstaviteľov, karhal pýchu, ctižiadostivosť a skazenosť kňazskej vrchnosti, odsudzoval dvojpápežstvo, ale i nešváry bohatého panstva. Netkvie azda príčina všetkého zla v bohatstve cirkvi?
Rečnil: „Ktokoľvek vyžaduje za sviatosti peniaze a nehodlá prestať s vydieraním a zvlášť, keď vyberá nevhodných, núti chudobných, aby dávali, každý taký a všetci, kto takí sú, sú falošní proroci, svätokupci, a teda kacíri!“ Na jeho kázne prichádzalo až tritisíc poslucháčov, medzi nimi aj manželka českého kráľa Václava IV. Žofia Bavorská.
Od tohto momentu už Hus stojí nielen proti cirkevnej, ale aj proti svetskej moci. Za šírenie Wycliffovho učenia ho opäť predvolávajú do rímskej kúrie, ale ani teraz sa pred súd nedostavil. Preto kliatbu, ktorú už naňho v tejto veci uvalili, ešte pritvrdili.
Praha sa búri, v uliciach študenti pália pápežskú bulu a kráľ stráca s reformátormi trpezlivosť. Rozhodne sa zakročiť, aby České kráľovstvo nemalo povesť kacírskej krajiny. Nariadi zastaviť šírenie „bludných článkov“ z Wycliffových spisov a kto zákaz poruší, dostane sa do kráľovej nemilosti bude vypovedaný z Čiech.
„Nikto nie je svetským pánom, nikto nie je prelátom, nikto nie je arcibiskupom, pokiaľ je v smrteľnom hriechu,“ vyhlasuje Hus a dodáva, že on sa už hlási iba ku Kristovi ako k najspravodlivejšiemu sudcovi.
Praha v roku 1412 však prestala byť preňho bezpečným miestom. Azyl našiel na Kozom hrádku. Ku Koziemu hrádku sa z parkoviska schádza prekvapivo dolu kopcom. Z hlavnej cesty nevidieť nič, len les. No po pár krokoch sa medzi stromami a nad Kozským potokom ukážu ruiny malého hradu, naozaj skôr hrádku. Nebol postavený na veľmi bezpečnom mieste, nechránilo no bralo ani veľká rieka, nie div, že bol zničený ešte v 15. storočí a jeho pozostatky prekryl les.
Koncom 19. storočia začal ruiny odkrývať amatérsky archeológ Josef Švehla z blízkeho Sezimova Ústí. Dnes je Kozí hrádok malebné miesto, kam nedolieha hluk z cesty, počuť iba spev vtákov a šumenie potoka. Okolitá juhočeská krajina s rybníkmi je ideálna na cykloturistiku, ktorá sa dá spestriť aj poznávaním husitskej histórie. V jedno májové predpoludnie je tu takmer ľudoprázdno. Pri pokladni stojí iba pár dôchodcov. Pietne potom prechádzajú po ruinách a o Janovi Husovi hovoria familiárne ako o „mistru Janovi“. Jan Hus sa do hrádku, ktorý patril bratom Ctiborovi a Janovi z Kozího, utiahol v rokoch 1413 až 1414, a v tomto tichom azyle písal. Vystriedal potom ešte viacerých hostiteľov, lebo na šľachtických hradoch či v panských domoch mal veľa stúpencov, ktorí mu ochotne poskytovali pohostinnosť i ochranu.
V Prahe medzitým pokračovali diskusie medzi reformátormi, univerzitnými teológmi, kráľom i cirkevnou hierarchiou. Univerzita, na ktorej Hus roky pôsobil, sa začala od reformácie odkláňať a volila umiernenejší postup. Jej rektor sa Husa písomne pýtal, či je ochotný uznať, že pápež je hlavou svätej cirkvi rímskej a kardináli jej telom, a či bude cirkvi poslušný vo všetkých jej ustanoveniach a rozhodnutiach. Hus odpovedal, že pápeža síce považuje za námestníka Kristovho v rímskej cirkvi, ale bez toho, aby v neho veril. Podobne chce ako verný kresťan pokorne držať a činiť to, čo rímska cirkev alebo pápež s kardinálmi podľa Kristovho zákona ustanovia alebo nariadia, no nie to, čo všeobecne určí pápež s kardinálmi.
Wycliffovo učenie bolo aj v Ríme zavrhnuté ako notoricky bludné a Wycliffove spisy boli pred Chrámom sv. Petra okázalo spálené. Pápež a kardináli sa rozhodli túto herézu z cirkvi rázne vykoreniť. No v Čechách sa k vyznávaniu Wycliffových téz pridala ďalšia neprístojnosť: začalo sa tu šíriť laické prijímanie z kalicha, ktoré zaviedol Jakoubek zo Stříbra.
Pápežská kúria nariadila miestnej cirkevnej vrchnosti rozhodný zákrok. Taktiež vyzvala kráľa Václava IV, aby spolu so svojím bratom, uhorským kráľom Žigmundom, vykorenili vo svojich krajinách zhubné kacírstvo. Pápež chcel túto vec uzavrieť čo najskôr - ešte pred kostnickým koncilom. No kráľ Žigmund, ktorý mal aj funkciu cisára Svätej rímskej ríše, bol opatrnejší a presadil, aby Hus dostal pozvanie na kostnický koncil. Dal mu aj bezpečnostné záruky, no tie sa nemuseli - a ako sa neskôr ukázalo - ani nevzťahovali na rozhodovanie cirkevných autorít v Kostnici. Hus stál pred osudovou voľbou - ísť či neisť do Kostnice? Mohol pokojne ignorovať pozvanie a naďalej sa ukrývať na hradoch českých a moravských pánov. No túžil byť verejne vypočutý pred najvýznamnejšími teológmi a cirkevnými hodnostármi Európy a zrejme veril, že ich o svojej pravde presvedčí.
Hus bol presvedčený o všemocnosti pravdy. Často hovoril a písal o tom. Povedal napríklad: „Ak nemožno prejaviť pravdu bez pohoršenia, lepšie je prijať pohoršenie, ako sa zriecť pravdy.“ Povedal aj: „Nad všetkým víťazí pravda.“
Priateľov listami nabádal ešte i z Kostnice, aby vždy hovorili a bránili pravdu. Brániť pravdu chcel aj v Kostnici. Lenže cintoríny sú plné tých, ktorí bránia pravdu. Posadili ho do väzenia, do kobky v dominikánskom kláštore na ostrove uprostred Bodamského jazera. Obvinili ho z ôsmich bludov a žiadali ho o jediné - aby odvolal svoje názory. A prisudzovali mu aj také, ktoré nikdy nehlásal.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1369 | Narodenie Jána Husa v Husinci |
| 1393 | Získanie titulu bakalára umení na Karlovej univerzite |
| 1400 | Vysvätenie za kňaza |
| 1402 | Stáva sa kazateľom v Betlehemskej kaplnke |
| 1415 | Upálenie v Kostnici |
Márne žiadal, aby sa mohol obhajovať. Chodili za ním do väznice, nástojili, vyhrážali sa, držali ho v okovách. Hus odmietal ustúpiť a odvolával sa na Boží súd, ktorý „mňa i vás spravodlivo podľa zásluh bude súdiť“.
Kráľ Žigmund sa ho nezastal, lebo sám ho považoval za kacíra a väčšmi mu záležalo na odstránení trojpápežstva. Koncil i súd nad Husom trvali mesiace. Napokon 6. júla 1415 vyhlásili rozsudok.
Husa exkomunikovali z cirkvi a odovzdali ho svetskej spravodlivosti. Kazateľa, ktorý sa usiloval naprávať chyby v cirkvi a ktorého si český národ tak veľmi obľúbil, upálili pod hradbami Kostnice, na miestach, kde zahrabávali kone. Popol vysypali do Rýna, aby sa jeho hrob nestal predmetom uctievania.
Starobylé mesto Tábor, ktorého historická časť sa rozprestiera na vyvýšenine nad údolím Lužnice, pôsobí celkom inak ako malebný a turistami preplnený Český Krumlov. Mesto má však svojskú, akúsi drsnú krásu, ktorá evokuje život spurného stredovekého mesta. Už samotná poloha mesta, pripomínajúca prirodzenú pevnosť, ho predurčovala na vojenské dejiny. Najprv sa tu usadili husiti a v čase socializmu sa tu usídlilo veliteľstvo Západného vojenského okruhu.
V strede historického námestia kúsok od radnice tróni socha Jana Žižku a za ňou sa týči mohutná veža kostola - katolíckeho. Žižka pôsobí neprístupne, meč Boží, ktorý sa cítil povolaný trestať hriechy nekompromisne a tvrdo.
Tábor je dnes centrom husitskej tradície. V miestnom múzeu majú novú expozíciu, no nečakajte žiadne velebenie husitov. Áno, expozícia približuje a oceňuje vojenské umenie husitov, ich geniálnu vozovú hradbu, ale prečítate si tu aj to, že husiti zničili 25 kláštorov, podrezávali kňazov a zabili 700 rehoľníkov a priznáva aj to, že husitské vojská sa z obrancov viery rýchlo zmenili na profesionálnych vojakov, ktorým šlo najmä o lup. Samotný Žižka neváhal použiť násilie voči katolíkom a zradcom. Dobyl a vypálil mnoho miest, pričom obyvateľov spravidla nechal povraždiť. Aj husitské ťaženia za hranice Českého kráľovstva prinášali postihnutým krajinám len utrpenie a skazu...
Súhlasil by Jan Hus, aby sa po jeho smrti stali Čechy krvavým bojiskom, kde sa v mene viery vraždilo a lúpilo?
Katolícka cirkev sa koncom 20. storočia mala potrebu ku kauze Jana Husa vrátiť a dôstojne ju uzavrieť. Najväčšiu zásluhu na tom má pápež Ján Pavol II., ktorý už pri svojej prvej návšteve Československa v roku 1990 vyjadril hlbokú ľútosť nad Husovou smrťou. V roku 1999 označil Husa za jedného z reformátorov cirkvi a vyzval katolíckych veriacich, aby Husovo dielo študovali. Súčasný pápež František vyjadril ľútosť nad Husovým upálením.
Odkaz Jána Husa
Aj keď zomrel tragicky a násilne, jeho odkaz prežil stáročia, bol preložený do mnohých jazykov a stal sa inšpiráciou nielen pre náboženskú reformu, ale aj pre národné hnutia v Česku a strednej Európe. Deň jeho upálenia si Česko pripomína ako štátny sviatok od roku 2000.
Jan Hus
Pamätník Jána Husa v Prahe
tags: #jan #hus #dom #kde #sa #narodil
