Jedálniček 20-mesačného dieťaťa: Príklady a zásady

Správna výživa je kľúčová pre zdravý vývoj dieťaťa. Pre 20-mesačné dieťa je dôležité zabezpečiť pestrý a vyvážený jedálniček, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny. V tomto veku už dieťa môže jesť väčšinu jedál, ktoré konzumuje celá rodina, avšak s určitými úpravami.

Zásady správneho jedálnička

Strava by mala byť rozdelená na celý deň. Častejšie, ale menšie porcie jedla v priebehu dňa nasýtia kvalitnejšie. Medzi jednotlivými jedlami nechávajte interval 3-3,5 hodiny, aby bolo predchádzajúce jedlo už strávené a zvýšila sa chuť na ďalší pokrm.

Rozdelenie dennej stravy:

  • Raňajky: 25 %
  • Desiata: 10 - 15 %
  • Obed: 30 - 35 %
  • Olovrant: 10 %
  • Večera: 15 - 20 %

Jedálny lístok by mal obsahovať také potraviny, ktoré sa k sebe hodia chuťovo, farebne aj konzistenciou a mali by byť príjemné na pohľad. Netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce, ale ani mu nesľubujte odmenu, keď zje jedlo bez protestov. S pribúdajúcim vekom môže dieťa väčšinu jedál jesť spolu s dospelými. Pri príprave jedla spravidla postupujeme tak, že časť hotového, ešte neokoreneného pokrmu oddelíme pre dieťa a zvyšný pokrm korením a soľou upravíme pre ostatných členov rodiny.

Odporúčame, aby dieťa pri príprave jedla pomáhalo, pretože si k nemu vytvorí vzťah a oveľa ochotnejšie ho potom konzumuje. Keď sa dieťa s jedlom neponáhľa, nesúrte ho. Je normálne, že deti jedia pomalšie ako dospelí.

Pre správny vývoj dieťaťa nie je nutná len kvalitná a pestrá strava, ale aj dostatok lásky, dobré vzťahy v rodine a pokojná atmosféra pri stolovaní.

Čo by v jedálnom lístku nemalo byť

Dieťaťu nedávame mastné, sladké a vyprážané pokrmy, údeniny, korenené a priveľmi slané potraviny, sladké malinovky a podobne. Jedlá rýchleho občerstvenia (fast food), ako sú hranolky, pečené klobásy, párky v rožku, hamburgery s majonézou atď. by dieťa v tomto, ale ani v neskoršom veku nemalo jesť.

![image](data:text/html; charset=UTF-8;base64,)

Príklady jedál pre 20-mesačné dieťa

V 9. - 10. mesiaci života dieťaťa (po prvom a druhom príkrme) postupne zaraďujeme do jedálnička upravenú stravu dospelých. Pravdaže, v určitých medziach. Platí, že zrnitú a postupne kusovitú stravu zavádzame po 9. mesiaci života. Dieťatko je nútené k žuvaniu a učí sa jesť rukami, prípadne lyžičkou. Pri prechode na rodinnú stravu by sa v rodine mali dodržiavať zásady správnej výživy: jesť menej tukov (tučné a mastné jedlá), menej cukrov a menej soliť.

Ku koncu 1. roku života môžeme pomaly a postupne zavádzať strukoviny (hrášok, fazuľka, šošovica), cibuľu, hlávkový šalát, uhorku, paradajky, reďkovku, jahody, ríbezle, egreše, maliny, kôpor, tvaroh, zeler, baklažán.

Raňajky:

  • Mlieko. Dieťa by malo denne vypiť asi 500 ml mlieka. Do dvoch rokov veku nepodávame mlieko so zníženým obsahom tuku.
  • Ovsená kaša s ovocím
  • Chlieb s maslom a syrom
  • Mäkký tvaroh, jogurt a syry, ktoré sú bohatým zdrojom dôležitého vápnika

Desiata:

  • Ovocie (nakrájané na menšie kúsky)
  • Biely jogurt
  • Ryžové chrumky

Obed:

  • Polievka (zeleninová, mäsová)
  • Mäso (kuracie, morčacie, králičie, ryby)
  • Príloha (zemiaky, ryža, cestoviny, pohánka, quinoa)
  • Zelenina

Olovrant:

  • Acidko, cottage cheese či mozzarella
  • Nátierka na chlebe (avokádová, tvarohová)
  • Ovocie

Večera:

  • Kaša (pšenová, kukuričná, ovsená)
  • Polievka
  • Zeleninové pyré

Polievky sú dôležitým a u detí väčšinou obľúbeným pokrmom. Podávame ich pred hlavným jedlom na obed, kedy povzbudia chuť na jedlo a pripravia tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Menším deťom polievky mixujeme a nedávame im veľké porcie, aby sa príliš nezasýtili a aby sme ich tým neodradili od ďalšieho chodu. Polievky sú vhodné aj na večeru, a to najmä v zime, keď ich môžeme doplniť krajcom chleba alebo pečivom. V horúcich letných dňoch prídu určite vhod osviežujúce a výživné polievky z ovocia. Snažíme sa používať nedráždivé korenie, predovšetkým zelené bylinky, a úplne vylúčime čierne korenie a iné ostré korenia.

Mäso pripravujeme najčastejšie varené alebo dusené, musí byť mäkké a malo by sa dať dobre hrýzť. Menším deťom mäso mixujeme. V žiadnom prípade na detský tanier nepatria mastné a korenené mäsité jedlá, na prípravu nepoužívame zmesi korenia s glutamanom sodným. Denný prísun mäsa by mal byť 25 - 40 g podľa veku dieťaťa. Asi 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín.

Strukoviny by mali byť v detskom jedálnom lístku najmenej jedenkrát týždenne. Strukoviny spôsobujú nafukovanie, tieto problémy sa zmiernia dokonalým varením domäkka, pasírovaním alebo mixovaním a ochutením napríklad majoránom, rascou či bazalkou. Odporúčam začať s drobnou červenou šošovicou, ktorá sa po namočení uvarí za 10-15 minút.

Zelenina patrí vo výžive dieťaťa k dôležitým potravinám. Jej výber závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Je totiž rozdielne stráviteľná pre nadúvanie, obsah vlákniny alebo niektoré relatívne nepriaznivé látky. K prvým druhom zeleniny v detskom jedálnom lístku patrí mrkva a cuketa, pre príjemne sladkastú chuť je obľúbený hrášok.

Ovocie možno použiť čerstvé i tepelne upravené. Vynikajúce sú čerstvé ovocné šťavy, pri príprave nápoja ich riedime pitnou vodou. Tepelnou úpravou sa znižuje kyslosť ovocia, zlepšuje sa jeho stráviteľnosť a takto upravené je vhodnejšie najmä pre menšie deti. K prvým druhom ovocia v detskom jedálnom lístku patria banány, jablká (olúpané), neskôr podávame hrušky (podusené), jahody a postupne pridávame ďalšie druhy ovocia.

Cestoviny patria k potravinám s pomerne krátkym časom prípravy, dajú sa rôzne kombinovať s mäsom, vajcom, so syrom či zeleninou a sú aj výživovo hodnotné. Zaujímavým spestrením jedálneho lístka môžu byť pohánkové či amarantové cestoviny. Cestoviny podávame asi jedenkrát týždenne.

Obilninové kaše - pšena, krupice (pšeničnej a kukuričnej), krúpov, ovsených vločiek a ryže sú vhodným pokrmom, trebárs na večeru, aj pre väčšie deti. Jednotlivé obilniny môžeme navzájom kombinovať, napríklad pripravíme kašu z ovsených vločiek a krupice, z ryže a pšena. Kašu môžeme osladiť cukrom (aj prírodným) alebo tekutým medom. Porciu kaše môžeme obložiť pokrájaným čerstvým ovocím alebo kompótom, kopčekmi vyšľahaného tvarohu či jogurtu.

Nátierky môžeme podávať na raňajky, desiatu či olovrant alebo ako ľahkú večeru. Nemali by byť pikantné, ale ani chuťovo nevýrazné. Na dochutenie sa snažíme čo najviac využiť bylinky - petržlenovú či zelerovú vňať, pažítku, žeruchu, kôpor, bazalku. Nátierky rozotierame na celozrnné pečivo alebo chlieb, využiť môžeme aj rôzne druhy krehkého chleba. Pre lepší vzhľad môžeme krajce chleba nakrájať na menšie tvary (na štvorčeky, trojuholníčky a pod.) a nezabudneme ich ozdobiť zeleninou.

Sladké pochúťky sa stali synonymom detstva, ale všetci vieme, že našim deťom veľmi neprospievajú - deti po nich strácajú chuť pravidelne jesť, kazia sa im zuby a nedodávajú organizmu žiadne živiny.

Dôležité je si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné preferencie. Preto je dôležité experimentovať a nájsť jedlá, ktoré vaše dieťa obľubuje a zároveň sú pre neho zdravé a výživné.

Je vaše dieťa prieberčivé v jedle? Urobte toto...

tags: #jedalnicek #20 #mesacneho #dietata #priklady

Populárne príspevky: