Jedlé oblátky a ich história s dôrazom na Košice a Slovensko

Slovensko je krajina bohatá na kulinárske tradície a jedlé oblátky majú v nej svoje pevné miesto. Hoci sa s oblátkami najčastejšie stretávame počas Vianoc, ich história siaha oveľa hlbšie a je spojená aj s kúpeľnými mestami a regiónom Košíc. Tento článok sa zameriava na históriu jedlých oblátok, s dôrazom na ich význam v Košiciach a na Slovensku.

Vianočné zvyky a tradície majú svoju symboliku a Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami. Aké tradície však pretrvávajú dodnes? Pozrime sa na tie najvýznamnejšie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.

Kúpeľné oblátky: Sladký symbol relaxu a uzdravenia

Kúpeľné mestá a mestečká na Slovensku a v Českej republike sú tradične spojené s kúpeľnými oblátkami. Legenda hovorí, že história kúpeľných oblátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonštrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách.

Pôvodne sa tieto oblátky, používané na liturgické účely, piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oblátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice.

Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna Nemka Barbara Naslerová prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube, kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oblátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista.

Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oblátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oblátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oblátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.

Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Lázňach datuje už od roku 1856. Za „otca“ mariánskolázeňských oblátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oblátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oblátok. Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně.

Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oblátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oblátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oblátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oblátok.

Výroba kúpeľných oblátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989.

Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch. A tak keď sa pri prechádzke námestiami kúpeľov rozhliadnete okolo seba, akoby ste sa na chvíľku ocitli v zázračnej krajine.

Oblátky v Košiciach a východoslovenskom regióne v minulosti

Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam.

Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej.

Na Štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky.

V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem.

Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa.

Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.

V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel.

V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého.

V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest.

Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu.

Vianočné oblátky: Súčasť štedrovečernej tradície

Pečenie vianočných oblátok má na Slovensku bohatú históriu a venujú sa mu mnohé slovenské domácnosti. Ľudmila Roková z Bánoviec nad Ondavou pečie vianočné oblátky už dlhé roky vďaka aktivite miestneho farára:

„K pečeniu som sa dostala náhodou. V dedine sme stavali novú faru a pán farár kúpil stroje na pečenie oblátok, aby sme si zarobili aj týmto spôsobom. Naučila som sa teda piecť aj ja. Šlo to ťažko, ale zvykla som si,“ povedala pre Aktuality.sk a doplnila, že pri pečení používa klasické suroviny, pričom občas experimentuje, aby obohatila chuť oblátok.

Na oblátky potrebuje hladkú múku, vodu, mlieko, cukor, žĺtky, vanilku a olej. „Večer nachystám cesto a nechám do rána odstáť, aby sa oblátky dobre piekli. Z jednej dávky, to je 1 kilogram múky, vody, mlieka, žĺtka, cukru, oleja a ostatných príchutí, sa dá pri viacročné skúsenostiach upiecť 220 kusov oblátok,“ vysvetlila a dodala, že aj napriek klasickému receptu sem tam troška experimentuje. Dá sa to tým spôsobom, že pridá škoricu alebo orechy. Možností je viac, ale podľa jej vlastných slov to zaberá veľa času.

Oblátky môžu byť okrúhle, oválne aj zrolované. Pani Ľudmila pečie oválne so vzorom Panny Márie s Ježiškom v náručí, keďže si kúpila takýto stroj. Je s ním spokojná, dokonca zvládne aj spomínané trubičky.

Jedna dávka pečenia jej trvá približne tri hodiny, potom musí vianočné oblátky bezpečne pobaliť a uložiť na správne miesto.

S pečením začína už koncom októbra a pracuje takmer do Vianoc, no aj pri tejto činnosti si musí dať prestávku, lebo ju od sedenia bolí chrbát. „Toho okolo je celkom dosť, lebo múka musí byť kvalitná a stroj musí dobre piecť.

Gurmánske tradície a štedrovečerný stôl

S Vianocami sa už tradične spája štedrá večera, ktorá je v každom kúte Slovenska v niečom iná. Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.

V minulosti sa pri príprave večere dbalo na štedrosť a hojnosť, jedlá však boli pomerne jednoduché. Pripravovali sa pokrmy, ktoré neboli bežné počas roka alebo také, ktoré mali hlbší význam. „Práve na štedrovečernom stole mali byť také jedlá, ktoré boli pripravené z bielej múky, najmä chlieb, bobaľky alebo lokša. Potom bolo potrebné, aby boli zastúpené strukoviny, symbolizujú bohatstvo, narastanie, takže sa z toho pripravovali rôzne polievky, ale najmä kaše. Nikto nezjedol naozaj tak, žeby sa bol až nasýtil. U katolíkov sa rozšírila konzumácia rýb, ktoré boli považované za pôstne jedlo. Jedli sa čerstvé varené alebo nakladané kyslé. V druhej polovici 20. storočia sa začali ryby vyprážať a podávať so zemiakmi alebo šalátom.

„Tie symboly, ktoré tam boli, a jedlá, ktoré sa jedli, to nebolo len tak. To bola rituálna obradová večera. Medzi tradičné jedlá patrila polievka z kyslej kapusty alebo zo strukovín, sušených húb či ovocia. Na stole nechýbali múčne jedlá, ako napríklad rezance s makom alebo plnené varené pirohy, známe boli aj opekance. Aktuálne sa na štedrovečernom stole najčastejšie vyskytuje zemiakový šalát, oblátky, kapustnica či kapor.

Vianočné jedlá a pôst

Každoročne si sadáme k štedrovečernému stolu, na ktorom nemôžu chýbať viaceré tradičné dobroty. „Ak vydržíš nepapať, uvidíš zlaté prasiatko“, táto veta z jednej z najpopulárnejších vianočných reklám na Slovensku poukazuje na kresťanský zvyk postiť sa, teda zdržať sa na určitý čas jedla všeobecne alebo niektorých pokrmov. Počas pôstu sa prísne zakazovalo konzumovanie mäsa z teplokrvných zvierat, ale aj ich produktov - vajec, masti a mliečnych výrobkov.

Stravu tak tvorili pripravené pokrmy zo zeleniny (najmä zo strukovín a kapusty) a z rýb. Od Lucie až do Vianoc sa zvykli piecť oblátky. Na dedinách táto úloha prischla miestnemu učiteľovi, ktorý ju mal zaznamenanú aj v prijímacej zmluve. Posledné dva - tri dni pred Vianocami školské deti poroznášali oblátky v košíkoch po domoch. Každej rodine sa ušlo 15 - 20 vodových, zo 5 cukrových a 2 - 3 trubičky.

V našich končinách majú vianočné oblátky tradične okrúhly tvar, čo má symbolizovať jednotu rodiny ako základného piliera spoločnosti. Akt konzumovania oblátky zároveň pripomína kresťanský rituál Eucharistie.

Optimálny vianočný jedálny lístok v minulosti obsahoval všetky plodiny, ktoré sa na tom-ktorom gazdovstve dopestovali. Kapustová polievka sa počas pôstnych dní varila bežne, keďže kapusta bola najrozšírenejšou zeleninou v Uhorsku. Popri kapustnici s hríbmi to mohla byť polievka z hrachu, šošovice alebo koreňovej zeleniny.

Ryby patria medzi tradičný pôstny pokrm, konkrétne šťuky a kapry sa chovali vo veľkých množstvách, lebo sa im darilo v teplých a stojatých vodách. Avšak vyprážaný kapor je pomerne mladou záležitosťou, na štedrovečernom stole sa po prvýkrát objavil až počas obdobia 1. Československej republiky.

Pôvod najrozšírenejšieho nemäsového štedrovečerného jedla - opekancov (bobaľky), môžeme hľadať v posúchoch, ktoré, ak sa nejedli hneď teplé, museli sa rozlámať a namočiť. Rodina zvykla opekance jedávať z jednej misy, aby sa v nadchádzajúcom roku zachovala jej jednota.

Minulý víkend sme sa prechádzali po kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice s chrumkavou oplátkou v ruke, keď sa nám zrazu v hlave vynorila otázka - odkiaľ vlastne tento sladký vynález pochádza? Prvým predpokladom bolo, že ich pôvod bude z nášho okolia. Kúpeľné oplátky patria totiž tradične ku kúpeľným mestám a mestečkám v našom a českom regióne.

Legenda hovorí, že história kúpeľných oplátok siaha až do osemnásteho storočia. Za ich vznikom vraj stál šikovný cukrár a kuchár z premonstrátskeho kláštora v obci Teplá v Čechách. Preto mu napadlo využiť dostupné nástroje, konkrétne kliešte na pečenie oplátok, takzvaných hostií. Tieto oplátky využívané na liturgické účely sa pôvodne piekli len z cesta zloženého z vody a múky. Cukrár pôstny recept vylepšil pridaním mlieka a cukru a medzi dve oplátky nasypal sladkú zmes z orieškov, cukru a škorice. Ani zachovaný a v pamätiach zapísaný pôvod oplátok nie je až tak jasný.

Prvý historicky zdokumentovaný príbeh hovorí o rodine Bayerovcov z Karlových Varov. Mladá a ambiciózna dievčina Barbara Naslerová bola Nemka, ktorá prišla hľadať v prvej polovici 19. storočia prácu do českých Karlových Varov. Zamestnala sa v penzióne Weißen Taube (z nem. biely holub, pozn. redakcie), kde pripravovala pre hostí oplátky. Čerstvo vydatá Barbara, ktorá si vzala za manžela policajta Michaela Bayera, experimentovala s vylepšovaním, korenením a zliepaním oplátok. Zdokonalila tiež cesto, ktoré sa pieklo až dozlatista.

Keďže do Karlových Varov pravidelne prichádzali hostia spoza nemeckých hraníc, oplátky sa postupne rozšírili až do Berlína a obľúbené sa stali aj na cisárskom dvore. Po Barbarinej smrti prevzal rodinnú pekáreň a jedinečnú receptúru jej syn Karl, ktorý rozšíril predaj oplátok takmer do celej Európy. Od roku 1895 sa pod jeho záštitou dokonca začali oplátky baliť do alumíniovej fólie, aby nenasiakli vlhkosťou.

Hoci prvá a druhá svetová vojna výrazne zasiahli potravinový priemysel a neobišli ani kúpeľné oplátky, vďaka húževnatosti rodiny Bayerových sa podarilo ich tradíciu udržať. V roku 1948 bola rodina z Čiech vysídlená, no pokračovala vo výrobe a predaji oplátok za hranicami.

Druhá verzia vzniku a rozšírenia kúpeľných oplátok znie uveriteľnejšie. Rozmach tejto delikatesy sa vraj v Mariánskych Láňach datuje už od roku 1856. Za “otca” mariánskolázeňských oplátok sa považuje Karel Reitenberg, synovec zakladateľa kúpeľov v mestečku Mariánske Lázně. Výrobu oplátok prevádzkoval vo svojom dome, kde ročne vyrobil podľa dobových záznamov a účtovných kníh až 500 tisíc kusov oplátok.

Trvalo mu 10 rokov, kým sa tento artikel začal vyvážať aj mimo mesta Mariánske Lázně. Do mesta postupne prichádzala učni - pekári a cukrári, ktorí sa túžili priučiť oplátkovému remeslu. Jedným z nich bol aj František Wittmayer, ktorý sa tu oženil a založil ďalšiu vlastnú pekáreň s oblátkami. Druhou rodinou, ktorá prosperovala z predaja oblátok, boli Homolkovci, konkrétne Josef Homolka, ktorý prvý prišiel s receptúrou pečenia čokoládových oplátok.

Výroba kúpeľných oplátok na Slovensko dorazila neskôr a veľké firmy vyrábajúce oblátky podľa tradičnej receptúry začali vznikať až po roku 1989. Nenadarmo je Slovensko považované za kúpeľnú veľmoc - od západu na východ sa môžete vyliečiť napríklad v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bojniciach, v Sliači, Tatrách či známych Bardejovských kúpeľoch. A tak keď sa pri prechádzke námestiami kúpeľov rozhliadnete okolo seba, akoby ste sa na chvíľku ocitli v zázračnej krajine.

Otázkou pre Slovákov však stále zostáva, či do spisovného jazyka patrí slovo oplátky alebo oblátky. A čo vy? Máte radi oplátky a patríte k ľuďom, ktorí ich pri návšteve kúpeľných miest musia ochutnať? Okrem toho, že sú originálnym lokálnym produktom, môžu byť aj vhodným darčekom z kúpeľov, ktorý prinesiete v peknom balení. V súčasnosti je na výber širší sortiment, ktorý ulahodí každému. Stačí si len vybrať.

Gurmánske tradície sa väčšinou zachovali. S Vianocami sa už tradične spája štedrá večera, ktorá je v každom kúte Slovenska v niečom iná. Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.

V minulosti sa pri príprave večere dbalo na štedrosť a hojnosť, jedlá však boli pomerne jednoduché. Pripravovali sa pokrmy, ktoré neboli bežné počas roka alebo také, ktoré mali hlbší význam. „Práve na štedrovečernom stole mali byť také jedlá, ktoré boli pripravené z bielej múky, najmä chlieb, bobaľky alebo lokša. Potom bolo potrebné, aby boli zastúpené strukoviny, symbolizujú bohatstvo, narastanie, takže sa z toho pripravovali rôzne polievky, ale najmä kaše. Nikto nezjedol naozaj tak, žeby sa bol až nasýtil. U katolíkov sa rozšírila konzumácia rýb, ktoré boli považované za pôstne jedlo. Jedli sa čerstvé varené alebo nakladané kyslé. V druhej polovici 20. storočia sa začali ryby vyprážať a podávať so zemiakmi alebo šalátom.

„Tie symboly, ktoré tam boli, a jedlá, ktoré sa jedli, to nebolo len tak. To bola rituálna obradová večera. Medzi tradičné jedlá patrila polievka z kyslej kapusty alebo zo strukovín, sušených húb či ovocia. Na stole nechýbali múčne jedlá, ako napríklad rezance s makom alebo plnené varené pirohy, známe boli aj opekance. Aktuálne sa na štedrovečernom stole najčastejšie vyskytuje zemiakový šalát, oblátky, kapustnica či kapor.

So vznikom Československa (1918) a nastupujúcou industrializáciou sa miešali aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií.

Zimné Košice v roku 1922 bol nový spoločný štát Československa v štvrtom roku samostatnosti. Vianoce rovnako ako i za čias monarchie boli veľmi obľúbené. „Ako v Česku a na Morave tak aj na Slovensku zachovali sa pekné národné obyčaje ktorých je snáď najviac pripútaných ku najmilšej dobe ročnej - ku Vianociam.

Veľmi pekné a svojské zvyky si zachoval ľud východoslovenských dedín z bývalých žúp - spišskej, šarišskej, abauj-turňanskej a zemplínskej. „Na štedrý deň, najvýznamnejší to deň celých sviatkov ľudia postia. V poľudniach jedia iba pečené zemiaky a surovú kapustu. Gazdiná pratá izbu a pečie opekance, oblátky a bobáľky.

V Barci pri Košiciach sa prialo takto: „Vinčujem, vinčujem, na peci koláče čujem.

Keď bola rodina hotová s prataním a pečením, chystali sa k večeri. Pod strom priniesli malú viazanku sena, okolo stola rozložili na zem župu slamy a do kúta postavili snop ovsa.

Stôl zakryje sa čistým obrusom a do prostriedku sa vysypalo troška obilia a na obilie položila jedna oblátka. Potom celá rodina láme oblátky a praje sebe šťastný a dlhý život. Na obilie, na ktorom je oblátka, stavajú misu s jedlami: hubovou polievkou, oblátky a bobáľky.

„Keď na Štedrý deň večer jedia bobáľky, dievčina priskočí k mládencovi a vezme mu prvú bobáľku, ktorú položí na stredný oblok. Potom počúva, z ktorej strany pes breše - odtiaľ príde pre ňu pytač. V Barci ku bobáľkam priložia sviečku a po večeri trikrát zapália a trikrát zahasia. V Nižných Slovinkách (Šarišská župa) sa prestrel stôl a na obrus položili veľký chlieb, aby mali cez celý rok čo jesť.

V Košiciach dievča, ktoré bolo na vydaj, šlo na Štedrý deň o polnoci do kuchyne, nabralo si maku a s tým šla von na cestu. Tam rozsypala mak, ale tak, aby ju nik nevidel.

K ďalšiemu rozšírenému zvyku patrilo, že o 12. hodine na Štedrý deň sa dievky pozbierali a šli na jarok. Tam si každá z vody do hrsti nabrala drobných kamienkov. V izbe si kamienky sčítala. Pri Bardejove varili dievčatá na Štedrý deň pirohy. Do každej pirohy položili papierik s menom mládenca. V Košickej Novej Vsi „Po večeri chodia chlapci a cigáni pod obloky, hrajú a spievajú piesne o narodení Kristovom a prajú gazdom všetkého dobrého.

Kedysi ľudia z Kokšova chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách. V Nováčanoch pri Košiciach: „Keď sa ľudia vrátia z kostola, prvá robota je dať statkom jest. Potom kartajú a na slame sa váľajú.

Na druhý alebo tretí deň vymetá dievča izbu. Slamu a seno pozbiera a dá statkom. Smetie vysype na smetisko a pozoruje, z ktorej strany vták na smetisko priletí. Z tej strany príde ju vziať mládenec za ženu.

Na záver ešte z povianočných zvykov: Toho dňa chodia jasličkári s veselým Kubom, ktorý všelijaké fígle vystrája a žartmi a spevmi zabáva poslucháčov.

tags: #jedla #oblatka #Košice #história

Populárne príspevky:

• Zemiaky a ocot: Kulinárske objavy
• Kapor recept
• Zahusťovanie prívarkov a omáčok: Návod
• Tipy na zohrievanie rezňov
• Tipy na torty pre ženy