Tradičné slovenské Vianoce: Cesta do minulosti

Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia. Dnes sú v nákupných centrách rady, pod stromčekmi bohaté dary a na Štedrý deň mávajú ľudia plné brucho, s ktorým sa im ťažko vstáva od stola, aby sa presunuli na gauč, no naši predkovia ich slávili úplne inak. Pozrime sa, ako vyzerali Vianoce v minulosti a aké tradície sa dodržiavali.

Život na vidieku a príprava na zimu

Na začiatku 20. storočia žilo ešte 90 % obyvateľov na vidieku. Ľudia žili z plodín, ktoré si vypestovali, vecí, čo si vyrobili. Od zásobenia závisel ich život.

Naši predkovia boli nižší, útli a šľachovití. Ich zdravotný stav bol iný. S utužovaním však problém nebol, na celom území Slovenska sa robila kyslá kapusta, stlačila sa do sudov, bola skutočne vďačnou zimnou plodinou, pretože sa urodila všade.

Strava mala jednoduchý princíp sezónnosti a lokálnosti. Nepoznali syntetické vitamíny, ale prírodné. Fytoterapia bola po stáročia veľmi bežná liečebná metóda. Všetky bylinky, ktoré mali blahodarné efekty, sa zbierali a pili celú zimu vo forme čaju.

Ak by sme si navarili klasické jedlá spred 150 rokov, už by nám veľmi nechutili. Jedlá boli prírodné, málo sa korenilo.

Duchovný význam Vianoc

Pre našich predkov boli Vianoce jedni z najvýznamnejších sviatkov a v minulosti sa chápali duchovne. Cirkevné sviatky sa veľmi svätili a mali presné postupy, ktoré sa po stáročia dodržiavali. Vianoce boli o súdržnosti, rodine, duchovnosti, o tom, že si ľudia skutočne môžu oddýchnuť.

Bežne sa neoddychovalo ani v zime, keď vonku nebolo veľa roboty. Ženy mali plné ruky práce, konečne mohli priasť, tkať, muži opravovali. Nikdy sa nezaháľalo, ale sviatky sa svätili, vtedy si chceli užiť súdržnosť rodiny so všetkým, čo k tomu patrilo.

Advent a Mikuláš

Vianočné obdobie sa začína Štedrým dňom, je ale predvianočné obdobie, adventné (z lat. adventus - čakanie, očakávanie, pozn.) v biblickom zmysle očakávanie narodenia Ježiša Krista.

Starší výmysel bol adventný veniec, mladší je adventný kalendár, ktorý dnes poznáme v rôznych verziách, ale prvá bola papierová, v nej boli okienka od 1. decembra po 25. december. Dieťa si otvorilo okienko, v ňom bola miniatúrna čokoládka, ktorá zobrazovala niečo vianočné. Jednak si urobilo radosť, zároveň videlo, ako sa aj vizuálne Vianoce približujú.

Advent sa nazýval aj malý pôst, ľudia obdobie brali ako duchovnú aj fyzickú prípravu. V spomínanom pôste nešlo veľmi o nejedenie mäsa. Zhruba od 13. storočia sa cirkevní otcovia uzhodli, že počas pôstu je možné jesť ryby, dokonca všetky živočíchy, ktoré žijú vo vodách. Nachádzame odpoveď na otázku, prečo sa nám v rámci tradície udržala na štedrovečernom tanieri obligátna ryba. Čo sa týkalo pôstu, nekonali sa hlučné zábavy a svadby.

Obyčajne teší malé deti Mikuláš. Zaujímavé je, že sa tento sviatok a obchôdzky v Európe rozšírili až v 18. storočí, hoci legenda o živote svätca je stará. Keď sa máme priblížiť k zvyku, pre ktorý sa ľudia obdarovávajú, vznikol na základe legendy.

Do popredia sa dostáva postava Mikuláša. Najčastejšie ho stvárnil urastený mládenec, ktorého obliekli podľa ikonografie, mal arcibiskupskú čiapku, palicu a plášť, nošu s darčekmi, chodil a obdarovával deti. Šiel najprv k mešťanom, potom na vidiek. Tu sa k pochôdzke pridávajú ďalšie dve postavy. Pridáva sa čert a anjel, všetkých hrali chlapci.

V socializme Mikuláša nahradil dedo Mráz so svojou Snehulienkou z Čukotky. V rodinách sa na Mikuláša udržala tichá spomienka, keďže už ale nemohli byť verejné obchôdzky, rodičia svojim deťom začali hovoriť, že bude chodiť Mikuláš, treba, aby si vyčistili čižmičky a dali do okna. Cez noc Mikuláš naozaj prišiel a ráno našli čižmy plné dobrôt.

Do celej tejto hry, ktorá je nádherným stretom kultúr, vstúpil okrem Mikuláša a deda Mráza aj Santa Claus. Dnes si dieťa môže vybrať podľa preferencií. Americké deti nepoznajú Ježiška, ktorý im nosí darčeky, robí to Santa Claus.

Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku

Štedrý deň a vianočné prípravy

Ak sa vrátime k tradičným Vianociam, ženy vstávali o druhej hodine po polnoci, večer si nachystali kvások, zarobili pekne v korýtku cesto, aby im vykyslo, pretože sa musel začať piecť vianočný chlebík. Piekol sa na celé sviatky. Tiež kysnuté koláče, na začiatku adventu zase medovníčky.

Na slovenskom vidieku dlho pretrvávala klasika, a teda kysnuté koláče plnené obsahom, čo dom dal, čiže orechy, slivkový lekvár, mak. Bolo pravidlo, že kým vyšlo slnko, ženy mali mať napečené. Dopoludnia sa snažili mať napečené, aby sa vrhli na prípravu štedrej večere.

Na Štedrý deň chodili v Prešporku najmä otcovia so synmi na saniach po jedličku, dohodli sa s horármi. Tradícia prišla z nemecky hovoriacich krajín. Prvé stromčeky mala šľachta, bola kozmopolitná a internacionálna. Na vidiek dorazila tradícia zdobenia vianočného stromčeka až koncom 19. storočia.

Čo sa týka jedla, na Štedrý deň sa jedla šošovica, aby mali ľudia veľa peňazí, cesnak, aby boli zdraví. Zemiakový šalát a ryba sú klasikou, ktorá sa dodržiava dodnes. Kapustnica je typická polievka na Vianoce.

Medzi ďalšie zvyky patrilo spievanie kolied, chodenie na polnočnú omšu a trávenie času s rodinou. Vianoce boli časom pokoja, radosti a vzájomnej lásky.

Tabuľka: Porovnanie Vianoc v minulosti a dnes

Aspekt	Vianoce v minulosti	Vianoce dnes
Príprava	Sezónne a lokálne potraviny, ručná výroba	Nákupy v obchodoch, hotové výrobky
Duchovný význam	Centrálny, pôst, modlitby	Často potlačený komerciou
Rodinné zvyky	Spoločné aktivity, koledy, omša	Individuálne aktivity, televízia, darčeky
Symboly	Prírodné materiály, ručne robené ozdoby	Komerčné ozdoby, umelé stromčeky