Jedlo v slávnych obrazoch: Skryté príbehy a tajomstvá

Jedlo sprevádza človeka na každom kroku - či už ide o nákupný zoznam, novú kuchársku knihu alebo jedálny lístok. Za mnohými názvami jedál sa skrývajú zaujímavé príbehy, často nečakané a niekedy až neuveriteľné. Veľkú rolu pri ich vzniku zohrali náhoda, vynaliezavosť kuchárov, ale aj samotných jedákov. Pozrime sa na niektoré z nich.

Slávne jedlá a ich pôvod

Možno si poviete, že ide o obyčajnú žemľu, no kaiserka má svoj vlastný recept aj typický tvar. Názov „kaiserka“ však odkazuje na cisársku korunu. Tento tvar je historicky zaznamenaný už od roku 1760, hoci presný pôvod názvu nie je celkom jasný. Traduje sa, že žemľa dostala meno podľa cisára Františka Jozefa I., ktorý ju vraj obľuboval.

Chcel si totiž užívať obľúbené hovädzie mäso a zároveň hrať karty bez toho, aby si zašpinil ruky. Preto požiadal, aby mu dali mäso medzi dva krajce chleba.

Tento šalát sa rýchlo stal obľúbeným medzi hollywoodskymi hviezdami, ktoré v tom čase často navštevovali Mexiko, a rozšíril sa do celého sveta.

Benediktínske vajce, inak prezývané aj stratené vajce, je vlastne toast alebo muffin s maslom, na ktorom je vajce uvarené namäkko, šunka a holandská omáčka. Patrí medzi obľúbené a vyhľadávané raňajkové jedlá. Istý pôvod vajíčka Benedikt je opradený rôznymi legendami.

Jedna z nich hovorí, že prvýkrát si túto delikatesu objednal v roku 1894 newyorský burzový maklér Lemuel Benedict. Po búrlivej noci sa cítil slabý a vybral si v hoteli Waldorf jedlo, ktoré mu malo pomôcť: maslový toast, jemne uvarené vajce, chrumkavú slaninu a poliaté holandskou omáčkou. Táto nečakaná kombinácia sa v hotelovej kuchyni stretla s nadšením, a preto ju zaradili do stálych raňajkových ponúk. Ak vás láka ochutnať vajíčko Benedikt, nemusíte cestovať až do New Yorku. Môžete si ho pripraviť doma, alebo si ho vychutnať počas vydarených raňajok v hoteli Sheraton pri Dunaji.

Omylom opražil mandle s cukrom, ktorý sa skaramelizoval, čo sa stretlo s veľkým obdivom.

Skryté príbehy v slávnych obrazoch

Mnohé slávne obrazy majú vzrušujúci príbeh vzniku, ktorý však zvyčajne pozná len malá skupina ľudí, napríklad historici alebo odborníci na výtvarné umenie. Niektoré obrazy prekvapujú nielen svojím výzorom, ale aj vrstvami, ktoré divák na prvý pohľad nevidí. Keď sa človek ponorí hlbšie, objaví množstvo skrytých odkazov, symbolov či odvážnych hypotéz. Najznámejší majstri renesancie netvorili len pre potešenie oka, ale často vkladali medzi ťahy štetcom aj tajné posolstvá. Významy ich diel sa tak často posúvajú ďaleko za hranice zjavného.

Príklady skrytých významov v obrazoch:

1. Dielo bolo namaľované v 17. storočí a malo mnoho názvov, medzi nimi aj Portrét v antickom kostýme, neobyčajne umelecký. Niektorí bádatelia si stále nie sú istí, či náušnica dievčaťa na obraze je skutočne perla. Jedným z možných materiálov, z ktorých bola náušnica vyrobená, je kov. Navyše ani nevedia určiť, či ide o náušnicu, pretože nemá háčik. To však nie je všetko. V roku 2018 nová štúdia ukázala, že pozadie obrazu nebolo vždy čierne.

2. Nighthawks je jedným z najznámejších obrazov amerického umenia. Ide však o to, že jeho pôvodný názov bol iný. Umelcova manželka si viedla denník o tvorbe svojho manžela a vo svojich poznámkach uviedla, že pôvodný názov bol Nočné jastraby.

3. Mnohí sa domnievajú, že pár zobrazený na tomto obraze sú manželia. V skutočnosti však ide o otca a dcéru. Ako postavy boli vymodelovaní Woodova sestra a ich zubár. Keď Wood prihlásil obraz do súťaže v Umeleckom inštitúte v Chicagu, jeden z porotcov ho označil za „komickú valentínku“. Napriek tomu však obraz získal bronzovú medailu a kúpil ho ten istý Inštitút umenia.

4. Vincent van Gogh na svojich obrazoch často používal hviezdnu oblohu, ale tento obraz bol výnimočný. Aj keď obraz nepodpísal, je to nepochybne jeho dielo, pretože ho podrobne opísal v listoch svojej sestre. Toto je prvá maľba, na ktorej použil hviezdne pozadie, ale potom namaľoval niekoľko ďalších diel, na ktorých bola obloha plná hviezd. Na obraze Café Terrace at Night sú súhvezdia zobrazené s takou vernosťou, že vedci dokázali presne datovať vznik obrazu na 16. - 17. Okrem toho, hoci umelec na obraze zobrazil nočnú oblohu, vôbec nepoužil čiernu farbu.

5. Marcel Duchamp - Akt zostupujúci po schodoch, č. Tento obraz Marcela Duchampa sa považuje za modernistickú klasiku. Keď však vznikol, kubisti ho odmietli ako príliš futuristický. Dokonca sa mu vysmievali aj na výstave umenia.

6. J. M. W. Tento obraz bol namaľovaný počas priemyselnej revolúcie, keď došlo k masívnemu prechodu od agrárneho hospodárstva k strojovej výrobe. Vtedajší umelci si však mysleli, že priemyselné obrazy nie sú dosť dobré na to, aby boli zobrazené na obrazoch. Takže skutočnosť, že si J. M. W. Aj keď je na obraze takmer všetko rozmazané, aby sa ukázala sila rýchlosti, vidíte zajaca bežiaceho po trati.

7. Bozk možno považovať za umelcovu poslednú šancu zachrániť si reputáciu. Predtým Klimt dokončil sériu Viedenských stropných malieb vo veľkej aule Viedenskej univerzity, ale verejnosť ich vnímala ako nehanebné. Umelec si dokonca musel požičať peniaze, aby splatil svoju zákazku viedenskému ministerstvu školstva, takže keď začal maľovať svoje nové dielo, skutočne riskoval. Viedenské múzeum Belvedere však obraz obdivovalo natoľko, že ho kúpilo ešte pred dokončením.

8. Pohľad na Toledo je prvou španielskou krajinomaľbou svojej doby. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že nejde o celý obraz, ale o jeho časť. Neexistujú však o tom žiadne dôkazy. Aj keby existovali ďalšie časti, nikdy sa nenašli. Mimochodom, ak porovnáte skutočné mesto s maľbou, uvidíte, že nie všetky orientačné body zodpovedajú skutočnej mestskej krajine.

9. Georgia O’Keeffe dokončila túto kresbu v roku 1915, keď učila na univerzite a skúmala abstraktné umenie. Neskôr tieto kresby poslala svojmu priateľovi, ktorý ich odniesol galeristovi. Ten ich považoval za „najčistejšie, najkrajšie a najúprimnejšie veci, aké sa za dlhý čas dostali do jeho galérie“, a niektoré z jej kresieb vystavil bez súhlasu O’Keeffe.

10. Až nedávno odborníci naskenovali obraz multispektrálnou kamerou, aby zistili, ako pôvodne vyzeral. Zistili, že počas nedbalého reštaurovania prešiel výraznými zmenami. Napríklad pozadie nebolo pôvodne čierne, ale tmavomodré.

Leonardo da Vinci a jeho skryté odkazy

Leonardo da Vinci, ikona talianskej renesancie, patril medzi tých, ktorí radi experimentovali so skrytými vrstvami významu. Jeho slávna Posledná večera dodnes fascinuje vedcov, historikov aj milovníkov konšpirácií. Niektorí výskumníci tvrdia, že obraz nepredstavuje len biblickú scénu, ale zároveň ukrýva aj hudobnú kompozíciu.

Pri pohľade na rozloženie rúk apoštolov a bochníkov chleba možno nájsť súlad s notovou osnovou. Ak by sa tieto hypotézy potvrdili, znamenalo by to, že Leonardo prepojil výtvarné umenie s hudbou spôsobom, ktorý predbehol svoju dobu. Napriek množstvu teórií sa definitívna odpoveď zatiaľ nenašla. Vzniká tak priestor pre ďalšie výklady, ktoré neprestávajú udivovať.

Leonardo da Vinci vytvoril Poslednú večeru medzi rokmi 1495 až 1498 v milánskom kláštore Santa Maria delle Grazie. Maľba zachytáva moment, keď Ježiš oznamuje, že ho jeden z apoštolov zradí. Leonardo sa zameral na výrazy tvárí a gestá, čím vyjadril emócie prítomných. Obraz patrí medzi najvýznamnejšie umelecké diela renesancie. A to nie len kvôli jeho maľbe - obraz v sebe údajne ukrýva hudobné noty.

Ako zmieňujeme vyššie, pozície rúk učeníkov a chleby položené na stole sa dajú premietnuť do hudobnej notovej osnovy. Podľa výskumníkov - keď sa každá pozícia premení na hudobnú notu a prehrá sa v smere sprava doľava (smer, ktorým da Vinci písal), vznikne krátka hudobná slučka. Zanechal teda da Vinci vo svojej maľbe skrytú hudbu? Predsa len sa preslávil tým, že študoval viacero umeleckých disciplín.

Pri majstrovi da Vincim sa zastavíme aj pri ďalšom slávnom obraze. Monu Lisu vytvoril medzi rokmi 1503 až 1519, pričom na nej pracoval s prestávkami. Obraz údajne zobrazuje Lisu del Giocondo, manželku florentského obchodníka. Leonardo pri maľbe použil techniku sfumato, čím dosiahol jemné prechody a tajomný výraz. Dnes je obraz vystavený v múzeu Louvre v Paríži.

V roku 2007 však skenery s ultravysokým rozlíšením odhalili, že Mona Lisa na obraze mohla mať obočie, no časom vybledlo.

Umelecké pikniky a inšpirácia v Nitre

Dražovce, kedysi samostatná obec, dnes mestská časť Nitry, každoročne privítajú stovky ľudí na obľúbenom kultúrno-spoločenskom podujatí piknik „Raňajky v tráve". Šiesty ročník pikniku sa uskutočnil v nedeľu 1. júla 2018 v čase od 10.00 do 16.00 hod. na rovnakom mieste.

Kostol sv. Michala Archanjela nad Dražovcami, známy ako dražovský kostolík, púta pozornosť mnohých ľudí a láka umelcov využiť jeho jednoduchú krásu k umeleckým výstavám. Deje sa tak každoročne počas pikniku, aktuálne to bola známa slovenská maliarka Jana Farmanová, ktorá v ňom predstavila svoje maľby pod názvom „Na útese". Pochádza aj žije a tvorí v Nitre. Výpočet výstav by bol pri nej príliš dlhý, publikácie o jej tvorbe vydal Slovart a Artforum, množstvo informácii a odkazov na tvorbu nájdete na internete.

Lúku okolo kostolíka pokryjú deky, kde sa rozložia piknikujúci so svojimi košíkmi s vlastným jedlom, ktoré si môžu obohatiť o špeciality zo stánkov, chýbať nebude výborná káva, čaje, limonády, dražovské a ovocné vína, cider, vychýrená talianska zmrzlina, bábovky a koláče.

Predpoludnie patrilo divadlu Jaja s predstavením Princezná Frmfulína. Popoludní vystúpilo dámske vokálno-inštrumentálne zoskupenie Paper Moon Trio. V exteriéri bola výstava fotografií z doterajších ročníkov pikniku a s tematikou dražovského kostolíka, kde sa predstavili rôzni autori.

Mesto Nitra ako Európske mesto športu odprezentovalo malú expozíciu o športe a športových aktivitách z obdobia 19. storočia a v rámci toho si mohli návštevníci zahrať kroket, petang alebo šachy. Kto mal chuť, mohol absolvovať pri jaskyniach, pod útesom, prírodný obrad - Prechod Špirálou.

Nielen názov pikniku je inšpirovaný impresionistickými dielami maliarov Moneta a Maneta, ale i dobové oblečenie, klobúky, slnečníky, motýliky a košíky, hlavne samotná atmosféra.

Tú si návštevníci vytvárajú sami pri stretnutiach so svojimi rodinami a priateľmi, pohodou na dekách, ponúkajú sa navzájom jedlom a oddychujú, prechádzajú sa a tým vytvárajú krásny živý obraz, podobný tomu, ktorý tak obdivujeme na slávnych obrazoch.

Koncepcia programu je postavená na priaznivom počasí, čo nie je možné vopred garantovať. Pre prípad nepriaznivého počasia informuje a vyzýva hlavná organizátorka Emília Domanová:„Ak bude pršať, zmeňme piknik na krásnu promenádu a vychutnajme si lesnú cestičku ku kostolíku, kde nás bude čakať výstava Jany Farmanovej, bude to zaručene neopakovateľný zážitok, o to sa môžeme spoločne pokúsiť."

Praktickým odporučením organizátorov je využiť v rámci dopravy na piknik, mestskú autobusovú dopravu, linku č. 2 z Nitry. Autá je potrebné zaparkovať na parkoviskách v dedine - pod vinohradmi, pri cintoríne, pred kostolom v dedine alebo pri kultúrnom dome.

tags: #jedlo #v #slávnych #obrazoch

Populárne príspevky:

• Recepty na zdravé svadobné koláče
• Využitie dekoračných látok
• Kompletný sprievodca pre chovateľov labutích husí
• Techniky rýchlej chôdze
• Grécka tzatziky omáčka