Jozef Slaný a alternatívny pohľad na históriu Slovanov

Tento článok čerpá z knihy Veneti - prví stavitelia európskej civilizácie, od autorov Šavli, Bor, Tomažič. V úryvku z tejto knihy naznačujú, že celá história slovanstva, tak ako ju prezentuje oficiálna západná historiografia, obsahuje množstvo nezrovnalostí a protirečení.

Slovanské usadlosti sa najskôr zjavovali v údoliach a kotlinách, kde usadlíci mali zobrať svoje bydliská na už zúrodnenej pôde, ktorú tam zanechali predošlí obyvatelia. Takéto závery s ohľadom na geografické dáta sú pochopiteľné, ak si predstavíme predkov Slovincov, takzvaných alpských Slovanov, ako primitívnu rasu, ktorá žila z poľnohospodárstva a nič nevedela o chovaní dobytka a ešte menej o obchode.

Alternatívna teória o osídlení Álp

Cez toponýmiu oblastí v Rakúsku, Švajčiarsku a Taliansku pokúšajú sa ukázať, že Slovania, podľa nich Veneti, čiže predkovia Slovincov, obývali alpskú oblasť od nepamäti, dávno pred Keltmi a Rimanmi. Mnohé z týchto slov sú zloženinami bežných výrazov stále používaných v bežnej slovinčine; mnohé sú odvodeninami z Vend, Windisch, jasne ukazujúc, že Slovinci tu žili v predkeltských a predrímskych časoch.

Argumentujúci v prospech slovanského pôvodu Venetov, ktorí obývali východné Alpy, a súčasne podporujúci autochtónny status ich potomkov, Slovincov, je tiež nasledovný dôkaz: mená pastvín a hôr slovinského pôvodu sa zachovali vo vyšších nadmorských výškach Álp, hoci údajné usadlosti Slovanov v 6. storočí nezasahovali do týchto oblastí.

Tieto mená sú dôkazom živej alpskej kultúry: mliečne farmy, vyčistené lesy, polia a lúky, vysokošpecializovaná miestna vedomosť ako napríklad počasie a denná rutina obyvateľov hôr - všetko toto by nebolo známe južným Slovanom prichádzajúcim z planín a močiarov. Južní Slovania tiež nemali potrebu postúpiť to aplských vysočín, aby našli svoje statky; bolo viac než dosť zeme v údoliach pre všetky ich potreby. Vlastne, feudálni páni, ktorí prišli omnoho neskôr, boli schopní usadiť bavorských poľnohospodárov v mnohých neobývaných regiónoch.

Ak staršia „ilýrska“ populácia ovplyvnila v kritických veciach kultúru novoprišlých Slovanov, tak by sme očakávali významný počet ilýrskych slov v slovinskom jazyku, špeciálne z oblasti poľnohospodárstva a spoločenskej štruktúry. V skutočnosti, v slovinčine chýbajú dokonca čo i len stopy ilýrčiny, ako aj románskej slovnej skupiny. Poľnohospodárske pojmy sú pôvodné, to jest slovinské, že väčšina pôvodného obyvateľstva v regióne Álp bola predkeltskí Veneti; to jest predkovia Slovincov. V takom prípade by sa nemohli usadiť v Alpách až v 6. storočí. Museli byť už tam pred Rimanmi a Keltmi. Nechajme historikov premýšľať o týchto veciach a urobiť čerstvo nové objavy.

Obyvatelia severnej časti Vysokých Taurov dali meno „Wendenberge“ tej časti pohoria, ktorá oddeľovala južné údolia, kde žili Slovinci (L. Steinberger, Zeitschrift fur Ortsnamenforschung, 1932, str. Podľa toho historici odhadli, že niečo medzi 150000 až max. 200000 ľudí mohlo žiť v tejto oblasti (B. Grafenauer, Zgodovina Slovenskega naroda, 1978, str. 315). Z toho vyplýva, že hustota osídlenia v priemere dosahovala 2 alebo 3 obyvateľov na km2.

Tovary boli vyrábané vyslovene pre ich vlastnú potrebu; nebolo dovozu ani vývozu ničoho. Predkovia Slovincov by boli v tých časoch iba časťou južných Slovanov, ktorí prišli s migračnou vlnou starých Slovanov cez Karpatskú kotlinu na Balkánsky polostrov. Slovinský historik L. Hauptmann, ktorý sa spoliehal na byzantského historika Maurikiosa, dáva nasledovný pochybný opis o povahe Slovanov (L. Hauptmann, Staroslovenska in staroslovanska svoboda, 1923, str.

„Žili medzi hustými lesmi, nedostupnými močiarmi a jazerami. Napriek tomu žili v neustálom strachu a preto sa schovávali v odľahlých oblastiach. V ich búdach urobili niekoľko východov, aby mohli ujsť v hociakom momente. V nebezpečenstve skočili do vody ako žaby a dýchali cez slamku, kým sa nepriateľ nestratil. Mali iba jednoduché zbrane. Pretože sa nedokázali zorganizovať, striehli naokolo ako zlodeji čakajúc v kroví na obete. Nemali bojové družiny. Tiež nechceli bojovať na otvorenom poli. Predsalen, keď sa ocitli v boji, utekali dopredu hulákajúc na nepriateľa. Ak sa týmto naľakal, ťahali odvážne na neho. A tak sa pojem „lesní Slovania“ objavil v nemeckej a rakúskej historiografii.

Maurikios opísal južných Slovanov z pohľadu vysoko vyvinutej stratégie Byzantíncov. V skutočnosti starí Slovania alebo južní Slovania na Balkáne boli, kvôli ich gerilskej taktike, vážnym oponentom pre Byzantíncov. Vo svetle Hauptmannovho opisu, predpokladali by sa podobné tendencie medzi časťou južných Slovanov, ktorí, podľa predpokladu, postúpili pozdĺž alpských riek do východných Álp. Lenže, táto skupina, takzvaní alpskí Slovania, mala úplne odlišný charakter. Nežili v močiaroch a lesoch, v pre nich bezpečnej oblasti. Naopak, usadili sa na kopcoch a slnečných úbočiach, kde mali široký rozhľad na potenciálneho nepriateľa. Mali už pokročilú úroveň poľnohospodárstva a úplne odlišnú spoločenskú štruktúru od juhoslovanskej komunity.

Ak akceptujeme oficiálnu historiografiu, Slovinci pokročili počas jednej generácie k vládnemu systému a založili Korutánske kniežatstvo. Dokonca vykonávali zahraničnú politiku, spojili alinaciu Slovanov severne od Álp, kniežatstvo pod vládou kniežaťa Sama. mocnou konfederáciou, ktorá bola schopná ubrániť sa pred Frankami prichádzajúcimi zo západu. Na východe dokázali obstáť proti tlaku Obrov (Avarov), ktorí v tom čase boli superveľmocou ohrozujúcou juhovýchodnú Európu, vrátane Byzancie. Ako mnoho zdrojov cituje, knieža Samo bol Korutánec. Odtiaľ, v jeho kniežatstve, korutánski Slovinci zastávali vedúce pozície. Je celkom jasné, že predkovia Slovincov vo východných Alpách riadili samých seba dosť odlišne od južných Slovanov, s ktorými boli údajne „rovnakej rasy aj krvy“.

Historici sú si vedomí týchto protirečení, a za účelom vymotania sa z vlastných výmyslov, prišli s ďalším dodatkom; to jest, niektorí pôvodní obyvatelia pretrvali vo východných Alpách a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili kultúru Slovincov. Títo obyvatelia boli údajne romanizovaní Kelti, čiže Vlasi (Valasi), ktorých prítomnosť mala byť dokázaná niekoľkými nemnohými topografickými menami v juhostrednej Európe, ktoré sú vraj ilýrskeho pôvodu.

Ak ten nezvyčajne rýchly kultúrny rozmach alpských Slovanov - v porovnaní s balkánskymi Slovanmi - bol spojený s vplyvom romanizovaného pôvodného obyvateľstva, tak títo prastarí obyvatelia museli byť veľmi početní. Ale zriedkavosť topografických mien keltského pôvodu smeruje k faktu, že v zmieňovanej oblasti musela byť väčšina pôvodného obyvateľstva iného pôvodu, teda predrománskeho a predkeltského.

Statky vo vzdialených alpských údoliach, s mnohými pastvinami a malými horskými poliami, ktoré tam sú dodnes, sú prehistorického pôvodu. Poskytovali obživu a útočisko pred nepriateľmi obyvateľom a ich dobytku od nepamäti. Mená hôr majú starodávny pôvod; všimnite si špecifické formy, ktoré sa použili na opísanie rôznych tvarov povrchov a korýt riek, mená zo sveta rastlín a zvierat, ako aj označenie konkrétnych kameňov, štítov, roklín, údolí, prameňov a bystrín. Tieto mená nemohli zostať po prechádzajúcich ľuďoch, ale skôr po trvalých obyvateľoch horského regiónu.

Potrebovali tieto mená, aby si označili, kde môžu pásť alebo kosiť, aké chodníky museli prejsť, kde mohli oddychovať, kadiaľ cez hory sa preženie búrka, za ktorým štítom vychádza slnko, na ktorom štíte najskôr napadne sneh a tak ďalej. Je úplne zrejmé, že sa jedná o autochtónnu horskú kultúru, pre ktorú údajní slovanskí novoprišelci nemohli byť vhodní. Museli by si osvojiť nielen kultúru pôvodných obyvateľov, ale aj nevyhnutné pojmý a mená. Ako už bolo povedané, výrazy keltského a ilýrskeho sa v slovinčine nenachádzajú. Nomenklatúra a terminológia z domény alpskej kultúry sú slovanské, a konkrétne slovinské.

Blažena Ovsená: Slovinci si privlastňujú Sama a Samovu ríšu. Čo sa týka tvrdenia, že Slovania žili na svojom území pred Rimanmi, to potvrdzuje aj Nestor v Povesti veremennych let. Hoci Slovinci v knihe riešia najmä Slovincov, mnohé z označení pre geografické objekty sú s nami Slovákmi spoločné. Teda nemožno tvrdiť, že by južní Slovania nepoznali označenia pre hory a pod. Tieto mená boli Slovanom všeobecne známe.

Samozrejme, že národ v horách si uchoval mená pre hory a národ na planine preferoval iné pomenovania. Preto je slovinská teória v tomto napadnuteľná. Napriek tomu je logicky jasné, že Slovania nežili len v súčasných sídliskách, ale ďaleko viac na západ. Tiež je jasné, že neprišli do súčasných sídlisk v 6. storočí, ale skôr. Napriek tomu naša oficiálna historiografia, nielen slovinská, ale aj česká a slovenská podporujú nezmyselnú teóriu o príchode v 6. storočí.

Príklady slovanských názvov v Alpách

Niektoré príklady slovanských názvov, ktoré sa zachovali v Alpách:

• peč (skalná stena, útes alebo balvan, znamená to aj pec na kúrenie, ale tento význam je druhotný v zmysle k topografii) -> Nemci tento názov nesprávne prekladajú ako pec, to jest po anglicky offen, po nemecky Offen, po taliansky forno.
• tesen (úzka časť údolia, po slovensky tiesňava) -> Dössener Tal, Dössener See, Dössener Winkel, Dössener Scharte, Dösener Törl, Dössener Sp.
• deber (roklina, zákop so strmými stenami vymletými vodou, riekou, po slovensky debr-) -> Daber Tal, Daber Alm, Daber Sp.
• guge (horizontálny prehyb hory) -> Huggach K.
• rovte (čistina) -> mesto Reutte v záp.

Čudné v tejto oblasti je meno hory Knapphenne 2456m a Henne 2480m. Nemci nesprávne odvodili tieto názvy od Henne, to jest kurča. V skutočnosti sa jedná o slovinské golina (holina, hoľa, hora alebo zem bez stromov), v dialekte Galina. Pod Rimanmi to bolo prepísané ako Gallina (kurča), z toho vznikol nemecké Henne. Také a podobne chybné transkripcie sú bežné.

V minulosti toto jazero bolo nazývané Lacus Venetus (Pomponius Mela, De Corographia III, 24-okolo 44 pred n. Blízko Bruggu ležia ruiny veľkého rímskeho tábora, Vindonissa. Toto meno podporuje tvrdenie o predošlej prítomnosti slovanských Wendov, alebo Venetov v tejto oblasti. Na nemecko-francúzskej jazykovej hranici leží mesto Laupen (lipa), ktoré má stále v mestskom erbe strom lipu.

Atď. Atď.

Rozloha územia predkov Slovincov vo východných Alpách sa odhaduje historikmi na zhruba 70000 km².

Územie predkov Slovincov vo východných Alpách

Ak ten nezvyčajne rýchly kultúrny rozmach alpských Slovanov - v porovnaní s balkánskymi Slovanmi - bol spojený s vplyvom romanizovaného pôvodného obyvateľstva, tak títo prastarí obyvatelia museli byť veľmi početní. Ale zriedkavosť topografických mien keltského pôvodu smeruje k faktu, že v zmieňovanej oblasti musela byť väčšina pôvodného obyvateľstva iného pôvodu, teda predrománskeho a predkeltského.

Akceptujeme oficiálnu historiografiu, Slovinci pokročili počas jednej generácie k vládnemu systému a založili Korutánske kniežatstvo. Dokonca vykonávali zahraničnú politiku, spojili alinaciu Slovanov severne od Álp, kniežatstvo pod vládou kniežaťa Sama. mocnou konfederáciou, ktorá bola schopná ubrániť sa pred Frankami prichádzajúcimi zo západu. Na východe dokázali obstáť proti tlaku Obrov (Avarov), ktorí v tom čase boli superveľmocou ohrozujúcou juhovýchodnú Európu, vrátane Byzancie. Ako mnoho zdrojov cituje, knieža Samo bol Korutánec. Odtiaľ, v jeho kniežatstve, korutánski Slovinci zastávali vedúce pozície.

Je celkom jasné, že predkovia Slovincov vo východných Alpách riadili samých seba dosť odlišne od južných Slovanov, s ktorými boli údajne „rovnakej rasy aj krvy“.

Historici sú si vedomí týchto protirečení, a za účelom vymotania sa z vlastných výmyslov, prišli s ďalším dodatkom; to jest, niektorí pôvodní obyvatelia pretrvali vo východných Alpách a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili kultúru Slovincov. Títo obyvatelia boli údajne romanizovaní Kelti, čiže Vlasi (Valasi), ktorých prítomnosť mala byť dokázaná niekoľkými nemnohými topografickými menami v juhostrednej Európe, ktoré sú vraj ilýrskeho pôvodu.

Ak ten nezvyčajne rýchly kultúrny rozmach alpských Slovanov - v porovnaní s balkánskymi Slovanmi - bol spojený s vplyvom romanizovaného pôvodného obyvateľstva, tak títo prastarí obyvatelia museli byť veľmi početní. Ale zriedkavosť topografických mien keltského pôvodu smeruje k faktu, že v zmieňovanej oblasti musela byť väčšina pôvodného obyvateľstva iného pôvodu, teda predrománskeho a predkeltského.

Ak staršia „ilýrska“ populácia ovplyvnila v kritických veciach kultúru novoprišlých Slovanov, tak by sme očakávali významný počet ilýrskych slov v slovinskom jazyku, špeciálne z oblasti poľnohospodárstva a spoločenskej štruktúry. V skutočnosti, v slovinčine chýbajú dokonca čo i len stopy ilýrčiny, ako aj románskej slovnej skupiny. Poľnohospodárske pojmy sú pôvodné, to jest slovinské, že väčšina pôvodného obyvateľstva v regióne Álp bola predkeltskí Veneti; to jest predkovia Slovincov. V takom prípade by sa nemohli usadiť v Alpách až v 6. storočí. Museli byť už tam pred Rimanmi a Keltmi.

Nechajme historikov premýšľať o týchto veciach a urobiť čerstvo nové objavy.

tags: #jozef #slany #mociar #životopis

Populárne príspevky:

• Recepty na šaláty s uhorkami a zemiakmi
• Všetko o sušenom vaječnom bielku
• Dokonalý Rafaello zákusok
• Použitie voskových obrúskov
• L'Oréal Casting Creme Gloss a Garnier Olia: Ľadová čokoláda