História obce Lúka a kúpeľného mesta Piešťany
Piešťany sú mestom slnka, vody a zdravia. Je najznámejším kúpeľným mestom na Slovensku a dobré meno si vytvorilo i v zahraničí. Názov mesta sa spája s piesočnatým podlažím Váhu. Piešťany sa rozprestierajú v severnej časti Podunajskej nížiny, ohraničené je pohorím Považský Inovec a preteká ním rieka Váh.
Najstaršia písomná pamiatka o obci Lúka pochádza z roku 1246. Vtedy vystupovala obec pod názvom Rethy ( odvodeným z maďarského slova rétlúka). Lúky mali v Uhorsku veľký význam, pretože dobytkárstvo hralo na tomto území špecifickú úlohu. Niet preto divu, že v písomných prameňoch sa s uvedenými názvami a ich odvodeniami ( Lúky) stretávame už od 11. storočia.
Pohľadnica Piešťany z roku 1900
Prvá písomná zmienka nám nedáva informáciu o tom, kedy obec skutočne vznikla, mnohé obce existovali už niekoľko desiatok rokov predtým, ako boli zachytené v listinnom materiáli. Lúka vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou po veľkom tatárskom plienení Pavažia roku 1241. Vytvorenie stredovekej osady pod Tematínskymi kopcami zaiste súviselo s budovaním hradu Tematín ( Temetvény).
Tematínsky hrad a jeho vplyv na Lúku
Podľa niektorých historikov mal Tematín od polovice 13. storočia prevziať úlohu, ktorú na Považí plnil hrad Bana. Bana bola nepochybne jedným z najdôležitejších hradov Považia. V Anonymnej kronike z konca 12. storočia sa spomína vpád starých Maďarov na Považie ( na konci 9. storočia), ktorí sem prenikli z Nitry a dobyli hrady Šintavy, Bana, Beckov, Trenčín. Svoj význam hrad stratil v polovici 12. storočia pravdepodobne dôsledkom tatárskeho vpádu.
Aj po jeho zániku sa ešte v listinách spomínbajú hradní úradníci (r. 1251 nobiles iobagiones castri de Bana). Hrad Bana je doposiaľ archeologicky neodkrytou lokalitou. Historici ho najčastejšie umiestňujú do katastrálneho územia Banky pri Piešťanoch. Tematín už od svojho vzniku plnil dôležitú strážnu a signalizačnú funkciu v pohraničnom reťazci pevností Uhorského štátu. Zaťažujúca skúška na neho čakala počas vnútorných rozporov v krajine, keď proti sebe bojovali kráľ Belo IV. a jeho syn kráľovič Štefan, neskorší panovník Štefan V.
V prvej písomnej zmienke o hrade, v listine z r. 1270, kráľovič Štefan vyzdvihuje zásluhy comesa Michala, ktorý pre neho ubránil hrad Tematín napriek všetkým snahám kráľa Belu IV. o jeho dobytie. O Michalovi, prvom známom majiteľovi hradu sa viac dozvedáme z listiny z roku 1272. Panovník Štefan V. v nej potvrdzuje Michalovi, synovi Ondreja, jeho vlastnícke práva na majetky - okrem niekoľkých dedín aj na hrad Tematín. V listine sa spomína aj to, že Michal bol od útlej mladosri kráľa Štefana v jeho blízkosti a patril do kruhu jeho najbližších ľudí. Viackrát mu zachránil život. Od čias, keď Tematín začal plniť svoju správnu funkciu, Lúka patrila pod panstvo hradu. Jeho majitelia boli súčasne i majiteľmi obce.
Ako sme videli na príklade Štefana V., s hradom ako kráľovským majetkom disponoval panovník a ten ho formou donácie ( darovaním ) poskytol svojim oddaným ľuďom. Takýmto spôsobom sa na sklonku 13. storočia dostal hrad Tematín do rúk šľachtickému rodu Hont Poznanovcov. Okrem Tematína vlastnili synovia Kazimíra z bíňanskej vetvy rodu Pangác, Ugrín, Peter, Lampert, Ladislav a Štefan v Nitrianskej župe aj hrady Bojnice, Prievidza a Čachtice. Bratia sa v časoch vlády Ondreja III. (1290-1301) spočili s mocným oligrarchom Matúšom Čákom a zúčastnili sa útokov a drancovaní predovšetkým majetkov cirkevných inštitúcií.
Matúš sa však k svojim spojencom nepekne zachoval a odobral im všetky staré majetky, medzi nimi aj hrad Tematín. Roku1299 preberali Urgín, Peter Lampert, Ladislav ku kráľovi Ondrejovi III., ktorý im z vďačnosti tieto majetky vrátil. Matúš Čák však túto donáciu neuznal a hrad Tematín až do svojej smerti roku 1321 bratom nevydal. Ani potom sa bratia Hont Poznanovci k svojim dedičným majetkom nedostali. Napríklad hrad Tematín sa vrátil za vlády Karola Róberta kráľovskej pokladnici. Za vlády ľudovíta I. z rodu Anjou sa Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo.
Pri tomto ťažení sa mimoriadne vyznamenal Vavrinec nazývaný Tóth / Slovák), pochádzajúci z rozvetveného rodu Hederváry. Panovník mu za zásluhy v tejto výprave daroval rozsiahle majetky. Vavrinec zastával funkciu až troch županov - nitrianskeho, šoportského a železno - hradského. Ľudovít I. bol priaznivo naklonený aj voči Vavrincovmu synovi Mikulášovi, nazývanému Kont. Bol správcom kráľovských pivníc, tekovským županom, neskôr sa stal sedmohradským vojvodom a niekoľkokrát ho zvolili za palatína. Mikulášovi, nazývanému Kont. Bol správcom kráľovských pivníc, tekovským županom, neskôr sa stal sedmohradským vojvodom a niekoľkokrátho zvolili za palatína. Mikuláš s Bartolomejom si zvolili za svoje sídlo jeden z darovaných majetkov - hrad v Ujlaku ( Ilok v Slavonií), a preto ich potomkovia používali predikát Ujlaky.
Ujlakyovci a ich vplyv
Po smrti Mikuláša Konta (1367) spravovala majetky vdova po Mikulášovi - Klára. Okrem Tematína jej na území Slovenska patrilo aj panstvo Hlohovec. Z listinného materiálu z roku 1395 sa dozvedáme, že v tom období boli pánmi hradu okrem Kláry aj jej syn Mikuláš a synovia Bartolomeja Ladislav a Imrich. V polovici 15. storočia bol majiteľom panstva Tematín Mikuláš Ujlaki, syn Ladislava. Tak ako väčšina príslušníkom tohto rodu aj on sa zapájal do vysokej politiky. Napríklad v rokoch 1444-1446 bol na čele tzv. Huňadyovsko-Ujlakiovskej ligy, ktorá ovládala veľkú časť Uhorska. Roku 1445 bol účastníkov bojov proti Jiskrovi a bratríkovcov, bojoval i proti Petrovi Aksamitovi.
Zastával vysoké štátnicové funkcie. V rokoch 1441-1446 bol sedmohradským vojvodom, stal sa slavónskym a mačovským bánom. Pričinením Mateja korvína, ktorý chcel mať z Mikuláša skôr spojenca ako nepriateľa, sa v roku 1463 stal dokonca kráľom Bosny. V roku 1452 vykonali úradníci Nitrianskej stolice na majetkoch patriacichc Mikulášovi Ujlakimu súpis port za účelom vyplatenia bratríkovcov, ktorí obsadili hrad Krúpu. Úradníci neobišli ani obce Tematínskehopanstva. Porta bola vo feudalizme dańovou jednotkou Uhorska. Pôvodne sa portou označovala brána (porta), ktorou mohol prejsť jeden plne naložený voz sena. V období vyhotovovania súpisu sa portou rozumela jedna sedliacka usadlosť. Neskôr podľa zákona z roku 1609 tvorili portu 4.
V porovnaní s ostatnými obcami panstva patrila skôr medzi menšie obce. Ďalším vlastníkom Tematína bol Mikulášov syn Vavrinec Ujlaki, ktorý zdedil po otcovi okrem majetkov aj niektoré z jeho titulov. Bol sedmohradským vojvodom i mačovským bánom. Vavrinec Ujlaki zomrel roku 1524 bez potomkov, a preto hrad opäť pripadol kráľovi.
Thurzovci a obdobie po nich
Po vymretí mocného rodu Ujlakiovcov ich majetky dostávali príslušníci iných vzmáhajúcich sa rodov. Roku 1524 dal Ľudovít II. do zálohu hrad Tematín za 25 tisíc zlatých Alexejovi Thurzovi z Betlanoviec. V listine, ktorá tento prevod majetku zachytáva, sa spomína medzi obcami patriacimi hradu aj Lúka - pod názvom Rethee. V prvých rokoch panstva Thurzovcov na Tematíne sa zachoval zaujímavý dokument o spore hradu so susednými zemepánmi, ktorý vyšetrovala Ostrihomská kapitula.
Z písomností tohto sporu, v ktorom sa riešila problematika svojvoľných postupov hradného kastelára, sa dozvedáme, že krátko po roku1526 jestvovalo na Veľkom Váhu pri Lúke špeciálne zariadenie na vyberanie mýta od plaviacich sa pltí - tzv. klausúra. Alexeje Thurzo, krajinský sudca a miestodržiteľ v Uhorsku, zomrel roku 1543. Nemal mužských potomkov a so súhlasom panovníka svoje najdôležitejšie majetky, medzi nimi i Tematínske panstvo, testamentárne zanechal svojim dvom dcéram - Anne a Alžbete. Mužskí členovia rodu testament neuznali a začalo sa komplikované obdobie rodinných rozporov, ktoré sa skončili až roku 1596, keď zomrela bez potomkov, Anna Salmová, dcéra Alžbety Thurzovej a Júliusa Salmu.
Jej majetky pripadli Stanislavovi, Mikulášovi a Krištofovi, pravnukom kremnického komorného grófa Juraja Thurzu, ktorý bol starším bratom A. Thurzu. Tematínske panstvo sa však Thurzovcom vtedy ešte nedostalo. Bratia mali finančné ťažkosti, pretože investovali veľké peniaze do nákladných prestavieb hradov Šintavy, Hlohovca a Bojníc. Museli preto roku 1598 dať Tematínske panstvo do zálohu Weinhartdtovi Salmovi za 48 tisíc zlatých. Weinhardt však robil všetko preto, aby najlukratívnejšiu časť panstva Banku, Piešťany skúpeľmi získal do svojej dedičskej držby. Stanislav Thurzo vykonal na hrade veľmi potrebné opravy a postaral sa aj o jeho lepšie vyzbrojenie.
Na to si povolal talianskeho puškárskeho majstra z Benátok Angela Ricciardiho. Stanislav zasahoval aj do hospodárskych pomerov obcí Tematínskeho panstva. Po smrti Stanislava Thurzo získala podľa testamentu z roku 1624 Tematínske panstvo jeho dcéra Eva. Vydala sa za Štefana Pográniho, no zomrela veľmi skoro ( r. 1627) bez potomkov. Podľa spomínaného testamentu panstvo Tematín v takom prípade malo pripadnúť jej bratovi Adamovi. Adam však zomrel roku 1635 tiež bez potomkov, ako i posledný Stanislavov syn Michal, ktorý zomrel r. 1636. Ním vymrel rod Thurzovcov po meči a celý ich majetkový komplex prevzala kráľovská komora.
Z posledného roku panstva Thurzovcov na hrade pochádza jeden z dôležitejších písomných prameňov o Tematíne a o obci Lúka. Je ním urbár Tematínskeho hradného panstva z roku 1636. Informuje okrem iného o tom, že v čase vyhotovovania urbára bol richtárom Ján (Joannis) Súkenník. Prísažní sú uvedení dvaja: Mikuláš Bajtos ( Nicolaus Baytos) a Martin Ďurečka ( Martinus Gyureczka). V urbári sú cenné údaje o obyvateľoch a o ich spôsobe vykonávania poddanských služieb.
V obci bolo 27 sedliakov, ktorí hospodárili na 15 sedliackych usadlostiach. Z uvedeného vyplýva, že v tomto období sa pôvodné sedliacke usadlosti už nezachovali v celosti, ale v dôsledku dedenia sa rozbili na menšie časti. Len jeden sedliak - Ján (Joannes) Dornowech mal celú usadlosť, trinásť sedliakov malo v držbe polovičné usadlosti, tretinu usadlostí vlastnili piati a štvrtinové dvaja sedliaci. Usadlosti sa delili v rámci sedliackych rodín. Svedčí o tom aj skutočnosť, že viacerí sedliaci mali totožné priezviská. Napríklad v urbári je uvedených päť sedliakov s priezviskom Ďurečka ( Giureczka), dvaja s priezviskom Ivanowech, traja s priezviskom Lackovič ( Lazkovicz). Okrem nich sa v urbári uvádzajú ešte priezviská Bajtos, Pavlička ( Pauliczka), Ciklovič ( Cziklowicz), Cziczan, Ďurkovič ( Giurikowics), Vanivech, Hlinka ( Hlanka), Pistech, Pistowech.
Okrem sedliakom je v urbári uvedená aj časť obyvateľom Lúky, ktorí sa nazývali želiari. Pokiaľ sa sedliacke usadlosti skladali z intravilánu ( dom a záhrada) a extravilánu ( orná pôda, lúky), želiarske hospodárstva boli skromnejšie a tvoril ich spravidla iba intravilán. Medzi želiarov, ktorí vlastnili domy tzv. domkárov, patrili: Ján Súkenník, Martin Pecho, Tomáš Striklovič, Ján Tešlar, Ján Kristachovič, Kveta Václavka, Martin Vestenický, Ján HrehovJuraj Svýbocký. Dom želiara Mikličkovského bol v tom čase opustený. Je zaujímavé, že medzi sedliakmi i želiermi bolo pomerne veľa priezvisk s koncovkami - ič. Vyskytuje sa tu aj priezvisko Chorvát. To môže viesť k domnienke, že v obci Lúka povinní platiť nasledovné poplatky: na sv. Juraja - 16,5 denára na usadlosť, na narodenie Pána 16,5 denára na usadlosť, na sv. Lúka v dobe vyhotovenia urbára patrila medzi stredné až menšie obce panstva.
V prvých rokoch 16. storočia sa počet domov pohyboval od 28 do 31. Obyvateľstvo Lúky popri poľnohospodárstve zaoberalo ovocinárstvom a pestovaním vinnej révy. O viniciach v Lúke sa dozvedáme z písomných prameňov už od roku 1551. Úroda hrozna bola veľmi kolísavá, ale niektoré roky boli úrodné, napríklad rok 1586, keď sa vyrobilo až 543 okovov vína ( 1 okov - 64 holiev, t.j. 0,5430 hl ), čo je vzhľadom na oblasť, v ktorej sa Lúka nachádza, celkom slušný výsledok. V roku 1674 bol v chotári obce pánsky vinohrad o rozlohe 21 kopáčov ( 1 kopáč - 338,4 štvorcového metra). V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou Horou. Hlinu získavali remeselníci z brala Lovičnej doliny.
Priezvisko Súkenník uvedené v urbári naznačuje, že sa v obci vyrábalo plátno. Urbár z roku 1636, ktorým sme sa vyššie zaoberali, bol vyhotovený v dobe, keď majetkové pomery Tematínskeho panstva sa po vymretí Thurzovcov výrazne zmenili. Časť hradu Tematín a jemu patriacimi dedinami spolu s panstvom Richnava zálohoval Ferdinand III. roku 1638 Jánovi a Ondrejovi Rottalovcom a ich sestrám Zuzane a manželom Júliusom Fitterom a Kataríne s manželom Františkom Šándorom. Medzi podmienkami, ktoré mali majitelia panstva dodržať, bolo , že svojich poddaných nemajú zaťažovať novými robotami ( nocivos et gravioribus), ale sa majú držať starého urbára.
Z hľadiska rodiny Thurzovcov sa Tematín nedostal celkom do cudzích rúk. Roku 1639 im panovník udelil celé Tematínske a Richnavské panstvá rozdelené na štyri rovnaké časti. Ján Rottal, kráľovský sudca margrófstva moravského, sa svojho majetkového dielu vzdal v prospech Štefana Čákiho a jeho ženy Evy Forgáčovej. Július Fitter a jeho žena Zuzana Rottalová svoju časť majetku prenajali roku 1654 Jurajovi Berénimu. K rodinám, ktoré vlastnili Tematín, pribudli roku 1658 Berčéniovci, ktrorí na hrade našli útočište pred Turkami. Roku 1665 sa tu narodil Mikuláš Berčéni, hlavný veliteľ vojsk Františka Rákociho II.
Za Tureckého nebezpečenstva poskytovali považské hrady, medzi nimi aj Tematín, dostatok ochrany. O to viac boli vystavení tureckým nájazdom bezbranní obyvatelia obcí. Nebezpečenstvo týchto nájazdov sa zvýšilo hlavne po tom, čo sa roku 1663 podarilo Osmanskej armáde dobyť Nové Zámky, Nitru, Levice a Hlohovec. Odvtedy nič nebránilo, aby svoje výboje uskutočňovali čoraz viac na sever. Napríklad v októbri 1663 sa v plienení Považia dostali až po Trenčín. Koncom septembra 1663 poslal Husein paša, veliteľ Nových Zámkov, obyvateľom dedín severne od Hlohovca výzvu, aby uznali tureckú zvrchovanosť. Tým dedinám, ktoré odmietnu poddať sa Turkom, hrozil záhubou. Dediny na ľavom brehu Váhu teda inú možnosť nemali, len sa podrobiť. Urobili tak aj obyvatelia Lúky.
Turci spísali nových poddaných do osobitného daňového súpisu (defteru) a vyrúbili Lúke daň. Podľa súpisu bolo v Lúke 59 osôb platiacich daň z hlavy. Pri priezviskách obyvateľov prekvapuje ich rozmanitosť. Majiteľov domov napočítali tureckí úradníci 44. Každý platil 50 akče, dovedna 2200 akče. V súpise sa vyčíslila hodnota ďalších poplatkov: desiatok z obilia ( 220 kilov - 4400 akče), dvojnásobný desiatok (110 kilov - 1100 akče), desiatok z muštu ( 1050 pínt - 5250 akče), desiatok zo včelínov ( 50 akče), daň z oviec ( 135 akče), daň z mlyna o jednom kolese, ktorý pol roka melie ( 36 akče), daň z dreva a sena ( 750 akče), daň z pasenia a odmena hájnikovi (660 akče), da§ z ošípaných ( 190 akče), Celkovo bollo Lúke vyrúbených 14 771 akče.
V poslednej tretine 17. storočia, keď bezprostredné nebezpečenstvo od Turkov pominulo, strácali hrady svoju fortifikačnú funkciu. Aj pre šľachtu strácali miestami, ktoré im z hľadiska ich zvýšených nárokov prestali vyhovovať. Preto sa sťahovala do pohodlnejších kaštieľov. Tak to bolo i u šľachtických rodín, ktorým patril Tematín. Berčéniovci si vybudovali kaštieľ v Brunovciach a Šándorovci v Lúke. Lučanský kaštieľ vybudovaný v roku 1674 je neskoro renesančná stavba s krížovými a lunetovými klenbami, vybudovaná na pevnostná na pevnostný spôsob so štyrmi nárožnými vežami. Kaštieľ dal pravdepodobne postaviť rodina Šándorovcov.
Vývoj Piešťan
Toto územie bolo osídlené už v praveku , čo potvrdzuje objav Moravianskej Venuše - žena vyrezaná z mamutieho kla. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113 . V 14. storočí patrili ku kráľovským mestám. Kúpele sa začali v meste rozvíjať v 16. storočí a v 18. storočí vzniká okolo tunajších prameňoch osada Teplice. V 19. storočí sa začali stavať prvé murované kúpeľné budovy. V roku 1894 sa zrodil symbol kúpeľov a mesta Piešťany - barlolamač . Rozvoj kúpeľov a mesta sa spomalil počas prvej a druhej svetovej vojny a po nej.
Kam do mesta
Najstaršou budovou v meste je Riaditeľstvo kúpeľov . Neďaleko nej sa nachádza Hotel Leier s romantickým nádychom. Pôvodná budova pochádza z 19. storočia. Budova Zelený dom vznikla spojením 2 meštiackych budov a v súčastnosti je používaná ako liečebný dom. Predstaviteľom klasického kúpeľného štýlu je budova z 19. storočia - Vila Löger . Pri nej sa týči kúpeľná kaplnka. Železobetónový promenádny most, známy tiež ako Kolonádový či Sklený, bol navrhnutý na zápis do svetového zoznamu pamiatok "Moderného hnutia".
O niečo ďalej, v oblasti Mestského parku, sa od roku 1894 rozprestiera kúpeľná dvorana . Jej najkrajšou časťou je bohato zdobený salónik. Na Nábreží sa tiahne Torzo záhradnej štvrte Floreat. Na druhej strane Váhu, na Kúpeľnom ostrove, sa nachádza komplex kúpeľných budov - Napoleonské kúpele , komplex Thermia Palace - Irma , ktorý patrí medzi najobdivovanejšie budovy v meste a tiež je tu Komplex Balnea-Centrum . Z vojnových čias pochádza kúpeľná liečebňa Pro Patria . Na okraji centra sa nachádza pieskovcový stĺp hamby - Pranier . Slúžil ako nápravno-výchovné zariadenie od roku 1830. Popri ňom nájdete Rímskokatolícky farský kostol Sv. Štefana kráľa , pôvodom z roku 1831.
Históriu kúpeľníctva v Piešťanoch sa zaoberá Balneologické múzeum . Prvú expozíciu uverejnilo v roku 1928. Tie súčasné sú zamerané na históriu regiónu, kúpeľníctva na Slovensku a na národné dejiny Slovenska. Tiež spravujú pamätnú izbu Ivana Krasku. Okrem toho múzeum organizuje aj výstavy. V Piešťanoch tiež pôsobí Vojenské historické múzeum. Bolo vytvorené za účelom pestovanie národného povedomia a hrdosti k slovenskej štátnosti.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Piešťan
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1731 | 1 488 |
| 1910 | 7 379 |
| 1945 | 14 519 |
| 1970 | 22 963 |
| 1980 | 30 731 |
Balneologické múzeum alebo káva? | Piešťany, park a história kúpeľov
Kam z mesta
V letných mesiacoch môžete navštíviť obec Podolie (15 km) v ktorej je Park miniatúr - Matúšovo kráľovstvo . V ňom nájdete modely slovenských hradov a vzácnych kostolíkov. Menej ako 7 km od Piešťan sa v Moravanoch nad Váhom nachádzarenesančný kaštieľ s anglickým parkom. Tento kaštieľ je v súčasnosti domov slovenských výtvarných umelcov. Práve tu bola nájdená soška Venuše z Moravian. Na okraji mesta je vodná nádrž Sĺňava . Okolo priehrady sú vybudované cestičky na prechádzky, či korčule a bicykel, nazývané Kolookurh Sĺňava.
Vodná nádrž Sĺňava
Zrelaxovať tiež môžte pri rybníku Bašovce (6,5 km), kde na vás čaká množstvo atrakcií, ako rybolov, škola rybárčenia, krásna príroda v okolí alebo lanová dráha, dlhá 429 metrov, ktorá vedie dokonca ponad vodu. Okrem relaxovania môžete svoj čas využiť aktívne, napríklad si vybrať jednu z 10 cyklotrás v okolí alebo sa vybrať Banánskym náučným chodníkom , ktorého začiatok je na Kúpeľnom ostrove.
Kultúra a zábava
Uprostred parku stojí impozantná budova Domu Umenia . Práve v ňom sú organizované koncerty a divadelné predstavenia, premietané filmy a iné mestské podujatia. Medzi nimi je aj Piešťanský festival , ktorý sa uskutočňuje pravidelne v júli, už viac ako 50 rokov.
Šport a relax
V kúpeľnom meste nesmie chýbať termálne kúpalisko, v Piešťanoch je to kúpalisko Eva , ktoré sa nachádza na Kúpeľnom ostrove. Voda priaznivo pôsobí na choroby pohybového ústrojenstva. Chvíle v meste vám spríjemní aj prechádzka množstvom parkov v Piešťanoch. Mnohí sem prichádzajú kvôli golfovému parku SPA GOLF Piešťany. Prvé golfové ihrisko tu bolo vybudované už v roku 1913 - 1914.V západnej časti Sĺňavy sa nachádza areál vodného lyžovaniaRatnovská zátoka . Súčasťou areálu je plážové kúpalisko, minifutbalové a plážové ihrisko, ruské kolky, či nadrozmerná šachovnica. Blízko areálu sa nachádza Vtáčí ostrov , ktorý je raritou slovenských jazier. Je známi svojou panenskou prírodou a hniezdiskom rôznych vtáčích druhov.
V zime máte možnosť zalyžovať si v stredisku Bezovec v pohorí Považský Inovec, ktorý sa nachádza 20 km od Piešťan.Piešťany sú však hlavne miesto, kde sa chodí oddychovať a liečiť. Kúpele Piešťany ponúkajú niekoľko regeneračných programov, ktoré si môžete vybrať podľa vlastných predstáv alebo si vybrať komplexný relaxačný kúpeľný pobyt. Kúpele sú zamerané najmä na liečbu pohybového ústrojenstva.
Doprava a ubytovanie
Autobusovú dopravu v meste zabezpečuje spoločnosť SAD Trnava prostredníctvom 11 autobusových liniek. Piešťany majú ideálnu polohu, pretože sú priamo napojené na diaľnicu D1 .Taktiež aj na hlavný železničný ťah Bratislava - Košice a preto má aj priame spojenie s Bratislavou, Košicami i Žilinou. Do Piešťan sa môžete dostať aj lietadlom . V meste je letisko, ktoré je určené hlavne pre pacientov kúpeľov.
tags: #kacice #banka #piestany #historia
