Kam Vyváža Slovensko Jahňacie Mäso? Analýza Exportu a Domácej Spotreby

Blížia sa veľkonočné sviatky, kedy aj na Slovensku stúpa záujem o jatočné jahňatá, resp. o ich mäso, ktoré sa tradične pripravuje na rôzne spôsoby. Približne 120.000 kusov jahniat vyvezú pred Veľkou nocou slovenskí farmári na zahraničné trhy.

Charakteristika Slovenského Ovčiarstva

Na Slovensku sa väčšina oviec chová na produkciu mlieka. Mäsové plemená tvoria len malé percento z celkovej populácie. Napriek tomu sa v posledných rokoch zvyšuje záujem chovateľov aj o tieto špecializované plemená.

Populácia oviec na Slovensku je posledné roky relatívne stabilná, keď z minima v rokoch 2002 - 2003 (316.000) postupne rástla až približne na 400.000 v rokoch 2010 - 2014. Pritom ešte na začiatku 90. rokov sa na Slovensku chovalo asi 400.000 oviec, v prepočte je to 72 oviec na 1000 obyvateľov, čo je výrazne pod priemerom EÚ (170) i svetovým priemerom (165).

Kvalita a Výhody Jahňacieho Mäsa

Ovčie mäso má vysokú dietetickú hodnotu. Je ľahko stráviteľné, má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, s priaznivou skladbou nenasýtených mastných kyselín. Obsah aminokyselín pritom nie je ovplyvňovaný kŕmnou dávkou. Je bohaté na bielkoviny a minerály.

Konzumáciou jahňaciny sa predchádza výskytu arteriosklerotických zmien, ktoré spôsobujú infarkt a cievne mozgové príhody. Obzvlášť sa odporúča diabetikom, deťom, starším ľuďom a v období rekonvalescencie.

Mäso z dospelých jedincov má pevnú štruktúru, je jasno až tmavo červenej farby a jemne vláknité. Príznačná je jeho špecifická vôňa a chuť. Jahňacie mäso je ružové a veľmi jemné. Jahňacina sa získava z jahniat do veku 12 mesiacov. Najjemnejšie je mäso mliečnych jahniat.

Jahňacie mäso má veľké prednosti vo výžive a pre ľahkú stráviteľnosť sa radí do skupiny diétneho mäsa. Je veľmi výživné, má výborné chuťové vlastnosti a vysokú energetickú hodnotu. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín s vysokým podielom esenciálnych aminokyselín, ktoré sú pre nás nenahraditeľné.

Konzumácia jahňacieho mäsa má protirakovinové, protisklerotické a protidiabetické účinky - najmä vďaka priaznivému pomeru polynenasýtených a nasýtených mastných kyselín a aj vďaka vyššiemu obsahu omega-3 mastných kyselín, ktorých čo najvyrovnanejší pomer s omega-6 mastnými kyselinami tvorí základ pre správnu funkciu imunitného systému a celkového zdravia organizmu. Jahňacina je z minerálnych látok bohatá tiež na vitamín B, zinok ale napríklad aj železo.

Export Jahňacieho Mäsa zo Slovenska

Slovensko sa podieľa na európskych veľkonočných vývozoch jahniat a jahniaceho mäsa necelými 2 %. Ročne sa na slovenských bitúnkoch porazia približne 70.000 jahniat, viac ako 90 % pritom pripadá práve na obdobie pred Veľkou nocou. Ďalších 18.000 živých jahniat sa vyvezie, z toho približne dve tretiny počas veľkonočného obdobia.

Slovenské jahňatá putujú najmä odberateľom do Talianska, ale časť ide aj do Grécka či Turecka. Naše jahňatá majú pri tom u odberateľov povesť ako jedny z najkvalitnejších. Tak napríklad za jahňatá s váhou od deväť do 16 kilogramov dostanú chovatelia 2,6 eura, za jahňatá s váhou od 16 do 20 kilogramov je cena stanovená na 2,2 eura a za zvieratá nad 20 kilogramov dve eurá.

Najväčšími slovenskými exportérmi "veľkonočných" jahniat sú Agrokombinát Sabinov, ktorý vyváža väčšinu zo 120.000 jahniat a Agrofarma Červený Kameň.

Príčiny Nízkej Spotreby a Vysokého Exportu

I keď má ovčie a jahňacie mäso mnoho pozitív, jeho spotreba je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka. Len 0,13 kg na osobu ročne. Väčšina slovenských jahniat sa vyváža za veľmi nízke ceny do zahraničia, hlavne do Talianska.

Prečo je dnes takmer nemožné kúpiť kvalitnú slovenskú jahňacinu v obchodných reťazcoch? Jedným z dôvodov sú spotrebitelia. Mnohí majú voči jahňaciemu mäsu, jeho chuti a vôni predsudky. Ďalším faktorom je vek - čím je mäso mladšie, tým je jemnejšie a má menej výraznú arómu. Medzi ďalšie príčiny patria:

Nízka spotreba: Oficiálne vykazovaná spotreba ovčieho mäsa na osobu a rok na Slovensku je len na úrovni necelých 0,2 kg, čo je žalostne nízke číslo.
Konkurencia z Balkánu: Talianska spoločnosť Siciliani, si našiel výhodnejších dodávateľov z Balkánu. Rumunsko či Bulharsko ponúkajú ovce lacnejšie.
Nedostatočná podpora chovu: Podpora chovu oviec nie je dostatočná.
Nedostatok odborníkov: Chýbajú odborníci a záujem o štúdium chovateľských smerov je minimálny.
Zafixované vnímanie jahňaciny: Jahňacina je v slovenskom spotrebiteľskom vedomí zafixovaná ako luxusné mäso.

Žiaľ, podľa štatistických údajov, oficiálne vykazovaná spotreba ovčieho mäsa na osobu a rok na Slovensku je len na úrovni necelých 0,2 kg, čo je žalostne nízke číslo. Z členských krajín Európskej únie je napríklad v spotrebe ovčieho mäsa na prvom mieste Grécko so spotrebou 12,3 kg a Veľká Británia so spotrebou 4,7 kg. Aj v krajinách ako Austrália a Nový Zéland, z ktorých sa aj na Slovensko dováža jahňacie mäso za dumpingové ceny, je spotreba ovčieho mäsa výrazne vyššia (7,4 kg, resp. 4,4 kg). Pre zaujímavosť, najvyššiu spotrebu ovčieho mäsa na obyvateľa vo svete vykazuje Mongolsko so spotrebou až 45,1 kg.

Možnosti Zlepšenia Situácie

Na zlepšenie situácie je potrebná kombinácia opatrení zameraných na zvýšenie domácej spotreby a podporu slovenských chovateľov.

Podpora domáceho predaja: Dôležité je podporovať predaj z dvora a priamo od chovateľov.
Zmena vnímania jahňaciny: Je potrebné zmeniť vnímanie jahňaciny ako luxusného mäsa a zdôrazňovať jej dietetické a zdravotné benefity.
Podpora chovu oviec: Je potrebné zabezpečiť efektívnejšiu podporu chovu oviec, aby boli slovenskí chovatelia konkurencieschopní.
Zvýšenie spotreby ovčieho mäsa: Je potrebné pokračovať v podpore spotreby ovčieho mäsa prostredníctvom rôznych kampaní a aktivít.
Vzdelávanie a návrat k tradíciám: Nejde len o celkové vnímanie poľnohospodárstva, ale aj o návrat k pôvodným stravovacím zvyklostiam. Ešte v 19. storočí bolo ovčie mäso dominantným na slovenskom jedálnom lístku.
Zlepšenie odbytu baraniny: DRUŽSTVÁ, KTORÉ MAJÚ svoj vlastný bitúnok, môžu ovce porážať sami. Baranina či jahňacina sa im potom predáva jednoduchšie. V budúcnosti by poľnohospodá-rom pomohlo, keby ministerstvo pôdohospodárstva schválilo predaj „z dvora“.

Kým cena jahňacieho mäsa v reťazcoch sa pohybuje od desať do 12 eur za kilogram, na salaši ho predávajú za šesť euro živej váhy.

Zväz preto najnovšie razí heslo: Nájdi si svojho baču.

V budúcnosti by poľnohospodárom pomohlo, keby ministerstvo pôdohospodárstva schválilo predaj „z dvora“. Družstvá by vďaka tomu mohli vlastné zvieratá porážať priamo na hospodárskych dvoroch, prípadne vyrábať výrobky, či už mäsové alebo mliečne.

Je potrebné pokračovať v podpore spotreby ovčieho mäsa prostredníctvom rôznych kampaní a aktivít. Napriek tomu, že Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, ale aj mnohí progresívni chovatelia oviec (predaj z dvora) urobili v posledných rokoch veľa pre zvýšenie spotreby ovčieho mäsa, stále sa nedarí zvýšiť spotrebu podľa predstáv zainteresovaných inštitúcií.

Príklady Dobrej Praxe

Vo važeckom chotári sa od nepamäti chovali ovce. Kým inde otrasení tohtoročnou odbytovou krízou veľkonočných jahniat uvažujú o znižovaní stád oviec, v PD Važec chcú v priebehu najbližších dvoch rokov vybudovať druhé dojné stádo s počtom 500 oviec. Už vlani začali predávať jahňatá najmä do slovenských hotelov a reštaurácií, ale aj ľuďom na drobnochov. Na krízu reagovali vo Važci aktívnym vyhľadávaním domácich odberateľov. Družstvo sa začalo profilovať ako producent biopotravín. Tak prezentuje nielen mliečne výrobky aj jahňacie a hovädzie mäso. Súčasníkovi približuje na sociálnych sieťach jedlo ako atraktívny chovateľský príbeh.

Gašparík – Znojemské mäso – recept

Spotreba ovčieho mäsa vo svete

Pre porovnanie, pozrime sa na spotrebu ovčieho mäsa v iných krajinách:

Grécko: 12,3 kg na osobu a rok
Veľká Británia: 4,7 kg na osobu a rok
Austrália: 7,4 kg na osobu a rok
Nový Zéland: 4,4 kg na osobu a rok
Mongolsko: 45,1 kg na osobu a rok

tags: #kam #vyváža #Slovensko #jahňacie #mäso