Kde rastú šampiňóny a ako si ich vypestovať doma
Šampiňóny sú naozaj zdravé a chutné huby, u nás veľmi obľúbené a v kulinárstve hojne využívané. Možno rastú aj vo Vašej záhrade a Vy ani netušíte, aké sú zdravé a chutné. Pod menej známym názvom Pečiarka záhradná sa neukrýva nič iné, ako nám dobre známy šampiňón! Pri najbližšej príprave chutnej šampiňónovej polievky alebo omáčky, sa už na tieto huby budete určite pozerať inak.
No povedzme si pravdu, ak si ich chcete kúpiť, sú aj dosť drahé. Preto si ich môžete skúsiť vypestovať aj doma. Vypestovať si šampiňóny v domácich podmienkach je naozaj jednoduché a nenáročné tak na čas, starostlivosť, priestor, ale aj investíciu. V dnešnej dobe už nie je problém kúpiť si šampiňónovú sadbu. Vypestovanie vlastných plodníc je potom takmer hračka, pokiaľ sa avšak dodržia pestovateľské metódy.
Prečo jesť šampiňóny?
Šampiňóny (pečiarka dvojvýtrusná) sú chutné na všetky možné spôsoby a vždy sa dá vymyslieť jedlo, ktoré ozvláštnia. Môžu byť hlavným jedlom - ako plnené či vyprážané, prílohou, prídavkom do polievky či základom skvelej omáčky. Navyše sú zdravé.
Nutričné hodnoty šampiňónov
Najskôr sa zamerajme sa na ich zloženie - aby sme vedeli, prečo by sme ich mali pestovať a konzumovať. Pečiarka dvojvýtrusná obsahuje:
- Vitamíny B, A, D, K, C, E
- Minerály: meď, železo, fosfor, horčík, vápnik, selén, zinok, sodík, mangán, jód, draslík, flór
- Až 90 percent vody
- Cenné bielkoviny
- Veľmi silné látky proti alergiám
Má antibakteriálne vlastnosti, reguluje cukor v krvi, aj nadváhu. Zabudnime však na vyprážané huby, pretože tie nasávajú olej ako špongia a zdravými rozhodne nebudú.
Za zmienku stoja hlavne vitamíny skupiny B a D, ktorých sa v šampiňónoch nachádza naozaj dostatok. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, jód, chróm, selén, či fosfor a mastné kyseliny. Ako vidno, obsah zdraviu prospešných látok je v šampiňónoch naozaj nemalý.
Uskutočnené boli dokonca mnohé štúdie, ktoré sa zameriavali na dokázanie účinkov šampiňónov v boji proti rakovine prsníka. Najznámejšia je americká štúdia, ktorá bola uskutočnená v roku 2009 národným medicínskym centrom City of Hope. Na vzorke 2000 žien bolo dokázané potlačenie rizika vzniku rakoviny prsníka až o 90%! Podobná štúdia sa uskutočnila aj v Austrálii. Táto dokázala, že pravidelná konzumácia šampiňónov potlačila riziko vzniku rakoviny prsníka až v 64%-tách testovaných žien.
Existujú však aj názory, že šampiňóny naopak vznik rakoviny môžu spôsobovať. Vinná je vraj látka agaricin a hydrazín, ktorú obsahujú. Štúdie však dokázali, že po tepelnej úprave sa obsah týchto látok v šampiňónoch výrazne zníži. Okrem toho je dokázané, že viac týchto látok obsahujú napríklad údené klobásy. A človek by musel šampiňóny konzumovať doslova na kilogramy, aby ho mohli zdravotne ohroziť.
Pěstování žampiónů doma. (Growing mushrooms at home.)
Ako pestovať šampiňóny doma
Chutné šampiňóny môžeme dopestovať aj doma. Potrebujeme na to dve základné veci: kvalitný substrát a vhodnú miestnosť, napríklad pivnicu. Vo všeobecnosti by to mala byť tmavá miestnosť, kde je teplota nad 12 stupňov Celzia a vlhko.
Príprava substrátu
Živný substrát si môžeme pripraviť sami: jeho hlavnou zložkou je slama a čerstvý konský alebo iný hnoj. Výška základného substrátu pri príprave by mala byť jeden meter. Teplota uprostred substrátu porastie, pretože dochádza k rozmnožovaniu termofilných baktérií. Keď sa zvýši na 50 až 60 stupňov Celzia, mali by sme substrát poprehadzovať, prevzdušniť. Hnoj so slamou by mal byť stále vlhký, ale nie až mokrý - stačí ho pri prehadzovaní mierne pokropiť. Oplatí sa použiť aj dezinfekčný mletý vápenec.
Po troch či štyroch týždňoch by mala byť pôda rašelinová, pripravená na pestovanie šampiňónov. Pripravený substrát navrstvíme na miesto pestovania - podlahové alebo stolové záhony, prípadne debničky, ktoré tienime tmavou fóliou.
Podobne sadíme granulované zárodky, po 3 až 5 granulách. Zárodky môžeme rozsypať na povrch substrátu, ktorý prikryjeme ďalšou vrstvou substrátu. Záhony úplne prerastú podhubím za 3 až 4 týždne.
Pestovanie zo zakúpenej sady
Nákup sady na pestovanie šampiňónov. Takúto sadu dostanete kúpiť v každom dobrom záhradkárstve alebo ju zoženiete na webe. Sada obsahuje substrát a kryciu zeminu.
- Príprava sady na pestovanie: V prvom rade potrebujeme substrát prekypriť a zakryť krycou zeminou. Nevadí, ak sa zemina zmieša so substrátom. Povrch pokropíme vodou. Mal by byť vlhký, ale nie mokrý.
- Uskladnenie v chlade: Po uplynutí tejto doby sa na povrchu sady na pestovanie šampiňónov začne tvoriť biela pleseň, respektíve biele podhubie. Ak päť dní nestačilo, počkáme dlhšie, až kým sa toto podhubie na povrchu nevytvorí. Keď ho už vidíme, nastal čas na uskladnenie zmesi v chladnejších podmienkach.
- Rast šampiňónov: Pri skladovaní zmesi v chlade ju sledujeme. Je potrebné miestnosť občas prevetrať. Keď sa objavia prvé malé huby, je nutné ich zalievať.
Zber a skladovanie
Prvé plodnice sa začnú objavovať za 3 až 4 týždne. Rastú veľmi rýchlo, takže zbery sa opakujú každé 2 až 3 dni. Zberať je najlepšie v skorých ranných hodinách. Plodnice vhodné na zber nesmú byť prerastené.
Šampiňóny zbierame vtedy, keď sa ešte hlávka neotvorí. Vtedy sú totiž mladé šampiňóny najchutnejšie a vhodné na tepelnú úpravu. Stačí ich zo zeminy jednoducho vytiahnuť. Nie je nutné ich odrezávať. Po zbere sa zemina zalieva, aby nevyschla.
Pozor! Zber prebieha v niekoľkých vlnách! Takže po prvom zbere zeminu v žiadnom prípade nevyhadzujte.
Plodnice zberáme tak, že plodnicu mierne pritlačíme a odkrútime. Plodnice nikdy nevyrezávame nožom, ani nevytrhávame. Čerstvé hríby môžete skladovať 5 dní v chladničke.
Hríby rýchlo nasiaknu vodu a strácajú svoju arómu, preto hríby čistite s jednouútierkou. Odstráňte len úplny spodok hríba, koža klobúčika obsahuje dôležité živiny.
Použitie šampiňónov
Šampiňóny môžme konzumovať aj v čerstvomstave , napr. do šalátov. Okrem toho sú ideálne na grilovanie, varenie a dusenie. Čerstvé surové šampiňóny sa môžu aj zmraziť.
Hríby treba očistiť, nakrájať na drobné plátky a zmraziť. Takto zmrazené hríby vydržia až 6-8 mesiacov. Takisto môžeme zmraziťaj jedlá pripravené z hríbov.
Kedy a kde rastú huby vo voľnej prírode?
Obľubujete huby? Sú zdravé, vhodné do polievok aj omáčok a navyše veľmi chutné. A sú dostupné celkom zadarmo. Stačí, ak sa vyberiete do lesa, prípadne na pastvisko, a zopár si ich nazbierate. Že Vás zbieranie húb príliš nebaví, aj keď ich máte radi? Tak potom máte len dve možnosti. Kúpiť si ich v obchode alebo vypestovať doma!
Vo všeobecnosti huby rastú počas celého roka, niektoré druhy aj počas zimného obdobia. Z hľadiska praktického hubárstva je však zaujímavé predovšetkým obdobie od apríla do novembra, kedy rastie vačšina našich jedlých húb. Sezóna sa začína v marci alebo apríli (podľa počasia), kedy začínajú rásť smrčkovité huby. Medzi najznámejšie druhy patria smrčkovec český, smrčok jedlý a smrčok vysoký.
V Apríli a Máji je najvyhľadávanejšou hubou čírovnica májová, ľudovo nazývaná májovka. Rastie najmä na lúkach, na okrajoch listnatých lesov a v krovinách. Májovka patrí medzi naše najchutnejšie huby, preto je veľmi vyhľadávanou delikatesou. Je typická svojou nezameniteľnou múčnou vôňou a pevnou, mäsitou dužinou. Jej chuť skvele vynikne napríklad v polievkach.
V prípade priaznivého počasia, po sezóne “májoviek” pozvoľna začína tá pravá hubárska sezóna. V máji a júni sa postupne objavujú druhy obľúbené medzi širokou hubárskou verejnosťou - hríby, kozáky, kuriatka, plávky, suchohríby a mnoho iných druhov. Táto sezóna trvá zvyčajne do novembra. Ak je teplá jeseň niekedy až do decembra.
Základným predpokladom pre rast húb je primeraná teplota a dostatok vlhkosti. Ako hovorí známe ľudové porekadlo, huby rastú po daždi. Netreba však po daždi ihneď utekať do lesa, treba počkať zopár dní aby huby stihli vyrásť. Záleží predovšetkým na počasí aké prevládalo pred dažďom.
Medzi hubármi sa vedú vášnivé debaty o vplyve Mesiaca na rast húb. Prívrženci tohto názoru tvrdia, že najväčší výskyt húb je v období splnu. Táto teória má však aj veľa odporcov, predovšetkým z radov odbornej verejnosti.
Veľa hubárov je skalopevne presvedčených, že na huby treba chodiť skoro ráno. Faktom je, že huby nevyrastú zo dňa na deň. Ich vývoj trvá niekoľko dní. Z tohto pohľadu teda nezáleží na tom, či pôjdete na huby ráno alebo poobede. Ranné hubárčenie má určitý význam najmä počas sezóny, v lokalitách s vysokou hubárskou návštevnosťou a počas víkendov. Prísť do takejto lokality v napríklad v nedeľu poobede, znamená predovšetkým iba dozbierať huby ktoré si množstvo hubárov pred vami nevšimlo.
