Kde sa narodil Ján Hus? Husinec, miesto zrodenia českého reformátora

Ján Hus, významný český reformátor, teológ a kazateľ, sa narodil v Husinci v južných Čechách. Presnejšie, narodil sa v Husinci pri juhočeských Prachaticiach. Rok jeho narodenia sa však nedá s určitosťou stanoviť. Narodil sa zrejme v roku 1371. Podľa najnovších vedeckých bádaní sa rok 1369, obvykle udávaný ako rok narodenia, považuje za pochybný. Odborníci podľa rôznych prameňov súdia, že sa narodil medzi rokmi 1364 a 1376.

Ján Hus

Mladosť a štúdium

V mladom veku sa presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné.

Jan Hus vyštudoval na Karlovej univerzite, v roku 1393 získal titul bakalára umení na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1396 titul magistra. V roku 1396 bol vyhlásený za majstra (magistra) slobodných umení. V roku 1401 bol už ako univerzitný profesor vysvätený za kňaza. V marci 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke po majstrovi Štěpánovi z Kolína. Rektorom Univerzity v Prahe sa stal 17.

Pôsobenie a reformné snahy Jána Husa

V univerzitnom živote bol Hus silným stúpencom Čechov (univerzita bola organizovaná podľa tzv. akademických národov na český, poľský, saský a bavorský), a vo filozofickom spore o univerzálie stál na strane filozofických realistov a bol výrazne ovplyvnený spismi Johna Wyclifa. Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wyclifových téz, Hus preložil Wyclifov „Trialogus“ do češtiny a pomáhal pri jeho šírení.

Z kazateľnice ostro kritizoval morálku duchovenstva, biskupov a pápežstva, čím sa aktívne zapojil do hnutia za reformu Cirkvi in capita et membris. Hus ako kňaz kritizoval úpadok cirkvi, v dôsledku čoho od roku 1408 začali prichádzať na neho prvé žaloby zo strany kňazstva.

V súlade s Wyclifom sa vkladali uskutočnenie väčšiny reformných krokov do rúk svetskej moci (panovník, šľachta) i nižších spoločenských vrstiev. Cirkev však o spôsob svojej nápravy bola odhodlaná rozhodovať sama a odmietala zásahy zvonku.

Vo svojich kázňach vyčítal cirkevný a svetský feudalizmus, že nežijú podľa Božích prikázaní. Hlásal že iba spravodliví a ctnostne žijúci pán môže poddaným vládnuť. Príčinu všetkého zla a nespokojnosti videl bohatstve cirkevných hodnostárov.

Betlehemská kaplnka, kde Ján Hus kázal

Husov program nápravy kresťanstva sa tešil sympatiám na kráľovskom dvore Václava IV., v politický vplyvných kruhoch českej šľachty i medzi pražskými obyvateľmi českej národnosti, ktorým sa páčilo oslabenie politických pozícií duchovenstva. Pre cirkev ako inštitúciu bol nepriateľný.

Hus si svojou kriitikou získaval priazeň českého ľudu, ale znepriatelil si cirkev, bohatých mešťanov a šľachticov. Spor vyvrcholil roku 1412, keď Hus vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré vyhlásil pápež. Ho dal do kliatby, nikto sa s ním nemohol stýkať, kým žil v Prahe, nemohli sa tam konať cirkevné obrady.

Pod hrozbou zákazu slúženia bohoslužieb odišiel Jan Hus v novembri toho roku z Prahy do vyhnanstva na Kozí Hrádek. Tam dokončil svoj rozsiahly spis "Výklad viery, desatera božieho, přikázanie a motliby páně". V nasledujúcom roku tam napísal ďalšie diela, medzi nimi napríklad "O svatokupectví", či "O církvi = De ecclesia".

Konflikt s cirkvou

Arcibiskup Zbyněk bol k Husovi tolerantný, podporil ho vymenovaním za kazateľa na bienálnej synode. Pápež Inocent VII. však arcibiskupovi (24. júna 1405) nariadil prijať opatrenia proti Wyclifovým bludom, najmä proti doktríne impanácie v Eucharistii. Arcibiskup vyhovel a vydal synodálny dekrét proti týmto omylom - zároveň zakázal akékoľvek ďalšie útoky na duchovenstvo.

V nasledujúcom roku (1406) priniesli dvaja českí študenti do Prahy dokument s pečiatkou Oxfordskej univerzity, ktorý Wyclifa oslavoval a Hus ho z kazateľnice triumfálne prečítal. V roku 1408 dostal Zbyněk list od Gregora XII., v ktorom stálo, že Svätý Otec je informovaný o ničím nehatenom šírení Wyclifovej herézy, a najmä o sympatiách kráľa Václava k týmto sektárom.

To podnietilo kráľa k prijatiu opatrení proti wyclifovcom a na univerzite to vyvolalo túžbu očistiť sa od podozrenia z herézy. Na júnovej synode univerzita nariadila odovzdať všetky Wyclifove spisy arcibiskupskej kancelárii na opravu. Hus vykonal tento príkaz, pričom vyhlásil, že odsudzuje akékoľvek chyby, ktoré tieto spisy obsahujú.

V reakcii na kráľov postup uvalil arcibiskup na Prahu a jej okolie interdikt, čo viedlo k strate pozícií a majetku mnohých verných kňazov. Husa, ktorý sa znovu stal rektorom univerzity, arcibiskup obvinil z wyclifovských tendencií a na obvinenie Rím reagoval bulou z 20. decembra 1409, ktorou Alexander V. nariadil arcibiskupovi zastaviť akékoľvek kázanie okrem katedrál, kolegiátnych, farských a kláštorných kostolov a zabezpečiť, aby boli Wyclifove spisy stiahnuté z obehu.

V súlade s bulou arcibiskup na synode v júni 1410 nariadil Wyclifove spisy spáliť a obmedzil kázanie na vyššie uvedené kostoly. Hus proti tomu z kazateľnice vystúpil a so svojimi sympatizantmi z univerzity poslal pápežovi Jánovi XXIII. protest. Dňa 16. júla 1410 ho arcibiskup exkomunikoval.

Hus, ktorého kráľ chránil, pokračoval v agitácii a podpore Wyclifovho učenia, ale na konci augusta bol predvolaný, aby sa osobne dostavil pred pápeža. Požiadal pápeža, aby mu osobnú návštevu odpustil a poslal zástupcov, ktorí by ho zastupovali. Vo februári 1411 bola proti nemu vyhlásená exkomunikácia a 15. marca bola zverejnená vo všetkých pražských kostoloch. To viedlo k novej eskalácii problémov medzi kráľom a arcibiskupom, v dôsledku čoho Zbyněk opustil Prahu a vybral sa k uhorskému kráľovi Žigmundovi. Na ceste však 23. septembra zomrel.

Kostnický koncil a upálenie

Jedenásteho októbra 1414 sa Jan Hus vydal na cestu do Kostnice a prišiel tam 3. novembra. O 25 dní bol Hus predvolaný pred kardinálov a krátko na to uväznený. V máji požiadalo české a moravské panstvo o vypočutie Husa. V júni bol Hus verejne vypočutý, potom jeho spisy odsúdené. Prvého júla 1415 bol Hus naposledy pred kardinálskym zborom.

Keďže neodvolal svoje učenie, bol koncilom v Kostnici 6. júla 1415 odsúdený na smrť upálením. Tam bol súdený, odsúdený a 6. júla 1415 upálený na hranici. Husov život sa skončil dňa 6. júla 1415, zatiaľ čo jeho druh Jeroným Pražský zomrel 30. mája 1416. Rovnaký osud postihol aj Hieronyma Pražského 30. mája 1416.

Husitské hnutie

Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen. Husitské hnutie zasiahlo i územie Slovenska a jeho obyvateľov. Aj keď sa hospodárske a sociálne pomery v Uhorsku odlišovali od situácie v českých krajinách, predsa len došlo k ohlasu husitského hnutia. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa prejavil vplyv tohto hnutia, ako napríklad v Nemecku či Poľsku, bolo pôsobenie husitstva na Slovensku ako protifeudálnej ideológie ovplyvnené najmä národnostnou príbuznosťou obyvateľstva. Husitské idey prinášali na Slovensko poslucháči pražskej Karlovej univerzity.

Medzi teoreticky najvyspelejších a najaktívnejších prívržencov husitstva na Slovensku patril Ján Vavrincov z Radčíc a kňaz Lukáš z Nového Mesta nad Váhom. Prívržencami husitstva sa čiastočne stali aj príslušníci nižšej šľachty, v prvom rade však mestská chudoba v Bratislave, Trnave a Topoľčanoch. "Kacírske idey" o boji proti odpustkom, bohatstvu a svetskej moci cirkvi našli pochopenie medzi chudobným ľudom.

Pamätník Jána Husa v Prahe

Súčasnosť Husinca

ČESKÁ REPUBLIKA - Ján Hus je významnou osobnosťou českých dejín. Narodil sa v Husinci (aj keď sa dlho o tom viedli spory), ležiacom v okrese Prachatice v juhozápadnej časti Južných Čiech neďaleko Šumavy. Nachádza sa tu jeho rodný dom, ktorý dnes slúži ako múzeum i viacero ďalších historických pamiatok. Husinec má okolo 1 400 obyvateľov a skladá sa z troch častí: Husinec, Horouty a Výrov. Prvé zmienky o mestečku siahajú do roku 1359, keď ešte vtedy patrilo k hradu Hus. Každoročne smerujú do Husinca tisíce návštevníkov, ktorí sa chcú viac dozvedieť o kazateľovi a reformátorovi Jánovi Husovi. Konajú sa tu tiež slávnosti na počesť tohto českého velikána.

K najnavštevovanejším miestam Husinca patrí rozhodne Husov rodný dom, ktorý je sprístupnený od roku 1873. Interiér tejto národnej kultúrnej pamiatky prezrádza veľa zo života tohto významného človeka i z obdobia husitského hnutia. Na námestí je umiestnená Husova socha, ktorej autorom je Karol Lidický. Vznikla v roku 1958. Dostali ste chuť prejsť sa? Potom zájdite ku skale, pri ktorej údajne odpočíval Ján Hus, keď sa vracal zo školy v Prachaticiach. Husovu skalu nájdete asi pol kilometra od Husinca. Južne od mesta sa zasa nachádza vodná nádrž, kde sa možno v letných mesiacoch kúpať. Medzi ďalšie pamiatky v Husinci patria napríklad gotický farský kostol zo štrnásteho storočia a kostol nachádzajúci sa blízko cintorína z roku 1870.

tags: #kde #sa #narodil #jan #hus

Populárne príspevky:

• Najlepšie ponuky na kvety Flora
• Recept na hovädziu pečeň
• Aktivity v MŠ Sabinovská
• Rýchly recept na špenátové cestoviny
• Prečo zaradiť hydinovú šunku do jedálnička?