Ako pestovať a zbierať kapustu vo vašej záhrade

Kapusta je všestranná zelenina, ktorá nás zásobuje vitamínmi počas celej zimy. Ak si na nej chcete pochutnávať aj tú nasledujúcu, nemali by ste zabudnúť, že máj je ideálny na jej vysievanie. Pestovanie kapusty nie je príliš zložité, ale pre bohatú úrodu je potrebné mať na pamäti niekoľko vecí. Vďaka obrovskej rozmanitosti je kapustu možné zbierať takmer po celý rok a jej okrasné odrody sú úžasné v jesennej záhrade. Článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a zber kapusty, od výberu odrody až po skladovanie.

Rozlišovanie medzi čínskou a pekingskou kapustou

Veľa ľudí si tieto dva „ázijské“ druhy kapusty mýli. Čínska kapusta má tmavozelené lyžicové listy s bielou mäsitou stopkou. Listy nerastú tesne pri sebe, ale vytvárajú voľné hlávky. Naopak, pekingská kapusta má svetlozelené až žltkasté listy, ktoré vyrastajú z malého hlúbika.

Pestovanie kapusty

Na pestovanie kapusty sa treba pripraviť už na jeseň. Pri orbe či rýľovaní treba do pôdy zapracovať aj maštaľný hnoj, aby sme na jar mali pre kapustu pripravenú vyhovujúcu pôdu s dostatkom živín. Kombinácia kyslej a mokrej pôdy jej však nerobí dobre, rovnako ako nie je vhodná ľahká a suchá pôda. V prípade kyslej pôdy trpí nádorovitosťou, v prípade sucha zasa zle rastie a hlávky sú zbytočne malé. Reakcia pôdy by sa mala pohybovať v hodnotách pH 6,5 až 7,5, čo predstavuje neutrálne až mierne zásadité pôdne prostredie.

Výsev semien a príprava pôdy

Semená čínskej kapusty môžete sadiť priamo na záhon v júli. Jarná výsadba nie je veľmi vhodná, nakoľko je pri rýchlom oteplení náchylná na vybiehanie do kvetu. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Keď už máte záhony pripravené a odburinené, môžete vysiať semienka. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny.

Výsadba a starostlivosť o priesady

Odrody kapusty sa (okrem iných vlastností) delia na skoré, poloskoré a neskoré. Tie posledné vyžadujú až do 250 dní vegetácie. Kapusta sa do hriadok sadí zvyčajne vo forme predpestovaných priesad. Poloskoré a neskoré odrody môžeme sadiť aj priamo do pôdy. Skoré odrody si vyžadujú výsev už v polovici februára. Len tak môžeme úrodu prvej kapusty zbierať za priaznivého počasia zbierať už koncom mája. Preto je nutný výsev do teplého pareniska, prípadne v skleníku. Neskoršie odrody môžeme priamo nariedko vysievať. A nariedko znamená skutočne nariedko - rastlinky by mali byť od seba vzdialené až pol metra, veľké neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov. Nesmieme zabudnúť, že ak sa aj rozhodneme pre výsev semienok priamo do hriadky (prípadne do výsevného záhonu, bude trvať ešte minimálne mesiac (skôr mesiac a pol), kým budú priesady vo veku a kondícii tých, ktoré je teraz možné kúpiť ako hotové priesady. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast). Po týždni môžeme kapustu skontrolovať a prípadné mŕtve rastlinky nahradiť čerstvými priesadami. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom). Ďalšia starostlivosť spočíva v jednom či dvoch plečkovaniach a dvoch až troch okopaniach. A samozrejme v už spomenutom dostatočnom polievaní najmä v poslednej tretine pestovania. Ak aj nemáme toľko času, minimálne jedno okopanie by sme kapuste mali venovať.

Zber kapusty

Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene. Z odrôd vhodných na kyslú kapustu sú vhodné napríklad hybridné odrody Avak, Azan, Atria, Brigadier, Cecílie, Erdeno, Gloria, Gideon, Klaso, Mašada, Olympiade, Ramco, Rodolfo či Tudor a nehybridné Pourovo neskoré. Od septembra môžete zo záhonov zbierať poloneskoré a neskoré odrody kapusty. V závislosti od odrody sa dozreté kapustové hlávky zberajú od septembra až do novembra. Hlávky by mali byť pevné a uzatvorené s dobre vyvinutým hlúbom. Ten je pre kapustu veľmi dôležitý, pretože je zásobárňou látok a vody. Kapustu prestaňte polievať približne mesiac pred plánovaným zberom. Na zber si vyberte chladný a suchý deň. Hlávky odrežte tesne nad povrchom zeme. So zberom sa príliš neponáhľajte, ale ani zbytočne nečakajte. Príliš skoro zberané hlávky, ktoré ešte dostatočne nevyzreli, sú náchylné na vädnutie a nevydržia dlho. Naopak, neskoro pozberaná kapusta môže začať praskať.

ČAS ZBERU:

• poloskorá odroda: po 130 - 140 dňoch od výsadby
• polo-neskorá odroda: po 150 - 160 dňoch od výsevu
• neskorú kapustu zberajte: 180 dní od výsevu

Májovú kapustu môžete zberať od septembra do novembra. Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú.

Skladovanie kapusty

Pokiaľ dodržíte niekoľko pravidiel, môžete ju skladovať až sedem mesiacov. V prvom rade je dôležité dodržať všetky pravidlá správneho zberu. Pevné, zdravé a dobre vyzreté hlávky nechajte obschnúť v dobre vetranej a chladnej miestnosti. Vonkajšie listy sa jemne zasušia a na hlúbe sa vytvorí ochranná korková vrstvička. Tá ho chráni pred hnitím. Zatiaľ čo v úvodnej fáze je dôležité, aby mali kapusty dostatok miesta, po obschnutí ich môžete uložiť na seba. Kapustu skladujte vo vetranej a studenej miestnosti. Ideálna je chladiareň, pivnica alebo hroble. Vzdušná vlhkosť by sa mala pohybovať medzi 93 až 98 % a teplota okolo 0 °C. Uskladnené kapusty pravidelne kontrolujte. Ak narazíte na kaziaci sa kus, hneď ho odstráňte a spotrebujte. V tej istej miestnosti neskladujte jablká, hrušky, tekvice, zemiaky či zelené rajčiny.

Pestovanie kapusty v kvetináčoch

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť. Mladé kapusty rastúce v moduloch, pestované zo semien v interiéri alebo kúpené ako sadenice, by sa mali premiestniť na ich konečné pestovateľské miesto, keď sú vysoké asi 15 cm alebo majú päť alebo šesť pravých listov. Kapuste sa najlepšie darí v zemi, no môžete ju sadiť aj do veľkých hlbokých nádob naplnených viacúčelovým kompostom. Vyberte si kompaktné odrody a vysádzajte ich podobným spôsobom ako pri výsadbe do zeme, až tri semienka do 50 cm kvetináča.

Starostlivosť o kapustu

Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná. Kapusta má dosť vody, preto musí byť pravidelne zavlažovaná, najmä v prípade sucha a obdobie viazania hlavy. Dostatok vody znamená cca 2,5 cm zrážok týždenne. Ak je vaša pôda piesčitá, je lepšie zalievať častejšie ako raz za týždeň.

Keď sa kapusta usadí v konečnej pestovateľskej polohe hnojte ju hnojivom bohatým na dusík, aby ste podporili silný rast listov. Sadenice kapusty a mladé rastliny pravidelne zalievajte, nikdy nenechajte pôdu vyschnúť. Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov požite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny.

Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.

Partnerská výsadba

Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže chcieť pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín.

Vhodné partnerské rastliny pre kapustu

Príklady vhodných sprievodných rastlín pre kapustu zahŕňajú:

• Fazuľa, hrach
• Borák lekársky
• Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby.
• Zeler
• Nechtík
• Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste.

Škodcovia a choroby kapusty

Vošky, Čierna hniloba, Kovolesklec cudzokrajný, Kvetilka kapustová, Mlynárik kapustový, Plasmodiophora brassicae, Perenospóra kapustová, Drepčíky, Slimáky.

Nižšie nájdete prehľadnú tabuľku škodcov a chorôb, s ktorými sa pri pestovaní kapusty môžete stretnúť.

Vonku môžete semená kapusty zasiať od konca zimy do konca leta - načasovanie závisí od druhu kapusty. Na výber je veľa odrôd kapusty. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté.

Kapusta je všestranná zelenina, ktorú poznáme v rôznych farbách, tvaroch a s rôznou štruktúrou listov. Niektoré druhy majú hladký, takmer lesklý vzhľad, zatiaľ čo iné, ako napríklad savojská kapusta, produkujú hlboko zvráskavené listy.

Podľa dĺžky vegetačného obdobia sa rozlišuje niekoľko odrôd: skorá, stredne skorá, stredne neskorá a neskorá.

Kapustu delíme podľa toho, kedy sa zbiera. Jarná kapusta, ktorá sa môže zbierať aj mladá ako „jarná zelenina“, je pripravená od polovice do neskorej jari. Letná kapusta sa zbiera od leta do skorej jesene, zatiaľ čo jesenná kapusta a zimné odrody pokrývajú zvyšok roka.

Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme.

Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie.

TIP: Jednou z najobľúbenejších plodín v slovenských záhradách sú paradajky. Tie sa hodia do záhona pokojne práve vedľa kapusty. Ako úspešne pestovať paradajky vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.

Kapusta má rada dostatok vody. Najmä po výsadbe a v poslednej tretine vývoja je na vodu priam náročná.

tags: #kedy #zbierať #kapustu #pestovanie

Populárne príspevky:

• Údené rebrá s mäsom na pare
• Ako na modriny na rukách
• Ako bezpečne sušiť ovocie pre deti
• Varenie v Pomalom Hrnci
• Šťuchané zemiaky ako od babičky