Klavír cez plece: Čo to je a ako to súvisí s hudbou a históriou

V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty hudby, histórie a hudobných nástrojov, s dôrazom na slovenské súvislosti. Preskúmame život a dielo hudobného skladateľa Zoltána Kodálya a jeho vzťah k slovenskej ľudovej piesni. Tiež sa pozrieme na vývoj hudobných nástrojov, ako sú rezofonické a elektrické gitary, a ich vplyv na bluesovú hudbu.

Zoltán Kodály

Zoltán Kodály a slovenské korene

Hudobný skladateľ, etnomuzikológ a hudobný pedagóg Zoltán Kodály sa narodil v Kecskeméte 16. decembra 1882 a zomrel v Budapešti 6. marca 1967. Kodályovci boli nadšení amatérski muzikanti. Otec Frigyes, železničiar, bol huslistom, matka Paulina (dcéra Poliaka Franciszka Jałowieckého) hrala na klavíri. Z hontianskej Soby (Szob) sa Kodályovci 21. novembra 1885 presťahovali do Galanty, kde bol otec prednostom stanice až do roku 1892.

O Kodályovom detstve prežitom na Slovensku máme pomerne bohaté vedomosti vďaka výskumom hudobného pedagóga a folkloristu Alexandra Melichera. Na prostredie malého mestečka, galantskej železničnej stanice a ľudovej školy sa viazali aj prvé hudobné zážitky a spomienky Zoltána Kodálya.

Je zaujímavé, že napriek muzikantským podnetom v rodine sa aj u neho v detstve najprv prejavil záujem o spev: „Hoci klavír tam stál, nemal som nejakú mimoriadnu chuť cvičiť. Oveľa radšej som len tak pre seba, bez textu, spieval v prírode. Zrejme to boli moje prvé kompozície, ktoré mi vtedy priniesli viac radosti ako neskôr hociktorá moja skladba. [...] Skôr som začal spievať ako hovoriť a viac som spieval ako hovoril. Prvý hudobný nástroj som si zhotovil sám. Nemal som ani štyri roky, keď som vzal mamičke cedidlo a natiahol som naň povrázok. Na týchto strunách som hral a pritom spevom improvizoval rôzne melódie. Vždy som si hneď zapamätal všetko, čo som počul.

V Galante mal Kodály aj prvé skúsenosti so školským systémom hudobnej výchovy, ktorý ho neskôr priviedol k intenzívnemu úsiliu o jeho prepracovanie, z čoho sa po rokoch napokon zrodila svetoznáma Kodályova metóda: „Nevhodné piesne, ktoré viem, som sa naučil v materskej škole alebo v škole. Buďme však spravodliví. Nie všetky boli zlé. Ani tie texty, ktoré sa spievali na známe melódie.

V roku 1892 preložili Frigyesa Kodálya za prednostu železničnej stanice do Trnavy. Tak sa Kodályovci 10. mája presťahovali do väčšieho mesta s bohatými kultúrnymi tradíciami. V septembri začal Zoltán navštevovať gymnázium, kde pôsobili kvalitní hudobní pedagógovia. Intenzívne sa začal učiť hrať na husliach a onedlho vedel zahrať husľový koncert Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Nepokladal za dôležité venovať sa jednému hudobnému nástroju. Neskôr spomínal, že už vtedy viac komponoval, ako hral. Keď však potrebovali violončelistu, aby si so spolužiakmi mohli zahrať Haydnove kvartetá, Kodály sa naučil hrať aj na violončele.

Kodály a ľudová pieseň

Ľudové piesne z okolia Galanty zaujali Kodálya už v detstve a ako gymnazista v Trnave pociťoval potrebu zapísať každú melódiu, ktorú počul. Prirodzene, zasa to boli predovšetkým ľudové pesničky, ktoré spievali spolužiaci, a piesne z okolia Trnavy. Už vtedy začal uvažovať o vzťahu ľudí k starej ľudovej piesni, o spoločenskej funkcii ľudovej piesne a o vzťahu umelej piesne 19. storočia k ľudovej piesni.

Hoci sa neskôr Kodályovo etnomuzikologické bádanie dostalo trochu do úzadia za Bartókove výskumy (Kodály celú svoju zbierku poskytol Bartókovi a sám využíval ľudové piesne predovšetkým ako inšpiráciu pri komponovaní a pri vypracovaní metódy výučby spevu), už vtedy si uvedomil potrebu porovnávať maďarský folklór s folklórom susedných národov. Neskôr túto myšlienku explicitne vyjadril Béla Bartók v úvode k 1. zväzku svojich Slovenských ľudových piesní.

Štúdium maďarčiny a nemčiny na filozofickej fakulte v Budapešti zakončil Kodály dizertačnou prácou Strofická výstavba maďarských ľudových piesní (1906). Vtedy mal už preštudované viaceré zbierky ľudových piesní a uvažoval o napísaní dejín ľudovej hudby. Tejto myšlienky sa vzdal práve pre neuspokojivú úroveň starších zbierok - často boli nepresné, so zlými zápismi, neobsahovali melódie alebo to boli iba zápisy v podobe klavírneho sprievodu. Bolo teda treba zbierať a nahrávať. Kodály vyhľadal Bélu Vikára, o ktorého zberateľskej činnosti vedel už od návštevy Miléniovej výstavy v roku 1896.

Vývoj hudobných nástrojov a ich vplyv na blues

V počiatkoch sa pri tanečných príležitostiach na plantážach v blízkosti rieky Mississippi, na ktorých hrávali bluesoví hudobníci, ako hlavný hudobný nástroj, schopný vyvinúť dostatočne silný a plný zvuk, používal najmä klavír. Hudobné skupiny ho využívali preto, lebo ako jeden z mála vtedajších nástrojov bol schopný vyhovieť požiadavkám na zvukovú intenzitu interpretovaných piesní a úroveň produkovaného zvuku dokázala pokryť požiadavky tanečných zábav pre menšie skupiny ľudí. Gitara nemala v týchto hudobných telesách majoritné postavenie a väčšinou plnila úlohu rytmického a sprievodného nástroja.

Plochá rezonančná doska použitá na akustickej gitare neumožňuje dosiahnuť potrebnú intenzitu zvuku na jej využitie ako sólového nástroja v hlučnom prostredí bez dodatočného zosilnenia zvuku. Preto v ranom období formovania Delta blues bluesoví gitaristi hrávali väčšinou ako jednotlivci, prípadne v malých skupinách. Zvuk akustickej gitary bol pre mestské prostredie príliš slabý. Pokiaľ sa nástroj mal presadiť v hlučnom prostredí (napr. krčma, ulica), musel byť jeho zvuk zosilnený, a preto hudobníci začali využívať amplifikovaný zvuk pomocou dodatočného ozvučenia a elektrické hudobné nástroje.

Hudobníci už nevystupovali ako jednotlivci a väčšinou sa začali zoskupovať do kapiel. Hudobné skupiny ponúkali široké hudobné a interpretačné možnosti blues a plnší zvuk, ktorý spĺňal požiadavky mestských poslucháčov. Napriek tomu pouličné hranie, charakteristické pre bluesmanov z Delty, úplne nevymizlo.

Za otca moderného chicágskeho blues je považovaný Muddy Waters. Bol to jeden z najdôležitejších architektov blues a rock‘n‘rollu, výborný slide muzikant, ktorý dal identitu celému chicágskemu blues, ktorá sa stala inšpiráciou pre nasledujúce generácie hudobníkov. (ŠTEFL 1997:323) Jeho úspech vydláždil cestu ďalším hudobníkom. Za svoje diela získal osem cien Grammy a stal sa jedným z najobľúbenejších a najvplyvnejších bluesmanov vôbec. Vplyv jeho skladieb presiahol územie USA a ovplyvnil vznikajúci blues v Európe, najmä vo Veľkej Británii.

Rezofonická gitara je špecifickým hudobným nástrojom, ktorý sa uplatnil aj v hudbe blues a pomáhal ho formovať. Rezofonické gitary patria medzi najradikálnejšie a zvukovou charakteristikou nezameniteľné akustické gitary. Ich telo je vyrobené z dreva alebo kovu, najčastejšie používanými kovovými materiálmi sú mosadz, hliník, oceľ. Jedná sa o akustickú gitaru, ktorej zvuk je zosilňovaný jedným alebo viacerými kovovými kužeľmi, tzv. rezonátormi.

Zaujímavý fakt, ktorý súvisí s ich vynálezom je, že na ich vývoji sa podieľali Slováci. S históriou týchto nástrojov je neodmysliteľne spojená osobnosť Jána Dopjeru (06.07.1893 SK-03.01.1988 USA). Ján Dopjera (John Dopyera) pochádzal z Dolnej Krupej.

Dôvodom pre vytvorenie rezofonickej gitary bolo odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z konštrukčných obmedzení vtedajších gitár a technických obmedzení danej doby. Významným problémom, s ktorým sa vtedajší gitaristi stretávali bol, že gitara neposkytovala dostatočnú intenzitu zvuku v porovnaní s inými, najmä dychovými nástrojmi a nejestvovala možnosť dodatočnej amplifikácie pomocou zosilňovačov.

V období pred vynájdením elektrických gitár a gitarových zosilňovačov boli rezofonické gitary dômyselným riešením ako zosilniť zvuk nástroja a presadiť sa v hlučnom prostredí, prípadne orchestri. „Rezofonické gitary sú tri až päťkrát hlasnejšie v porovnaní s celodrevenými akustickými gitarami.“ (National´s History 1998: )

Podnet pre vznik prvej rezofonickej gitary dal vaudevillový gitarista George Beauchamp v roku 1925, ktorému prekážalo, že jeho akustická gitara nie je dostatočne hlasná v konkurencii s ostatnými nástrojmi orchestra. (O desať rokov neskôr tento problém vyriešil príchod elektrofonických gitár. Na vynáleze elektrofonického zosilňovača tiež spolupracoval John Dopyera).

V roku 1929 John Dopyera odstúpil zo spoločnosti National a so svojimi bratmi založil spoločnosť na výrobu hudobných nástrojov Dobro Manufacturing Company. Názov Dobro pochádza zo skratiek slov Do(pyera) Bro(thers). Dopjerovci sa rozhodli využiť pojem dobro a jeho význam ako odkaz na slovenčinu, ich rodný jazyk.

Elektrická gitara je ďalším hudobným nástrojom, ktorý formoval bluesovú hudbu aj hudbu 20. storočia. Jej vynájdením sa v populárnej hudbe, a najmä v blues, zmenilo veľa dôležitých prvkov. Chicágske blues je priamo postavené na zvuku amplifikovaných a najmä elektrických gitár. Elektrická gitara na rozdiel od akustických nástrojov potrebuje na zosilnenie zvuku gitarový zosilňovač a preto je jej zvuk možné upravovať a modifikovať podľa požiadaviek hudobníka.

Koncom 30. rokov 20. storočia sa elektrické zosilňovanie zvuku ukázalo ako jedna z najúspešnejších inovácií na ceste k hlasnejšie znejúcim nástrojom navzdory obavám tradicionalistov z novej technológie.

Okolo roku 1931 George Beauchamp, ktorý spolupracoval v tej dobe s Adolphom Rickenbackerom, vytvoril elektromagnetický snímač. Bol zložený z cievky obmotanej okolo magnetu, ktorý vytváral elektromagnetické pole zosilňujúce vibrácie strún. Neskôr vďaka vzrastajúcej popularite havajskej hudby v roku 1932 predstavili elektrickú lap steel gitaru, ktorá kvôli svojmu kruhovému telu vošla do dejín pod prezývkou Frying Pan (panvica).

V nasledujúcich rokoch sa technológie výroby elektrických gitár zlepšovali a tento nový nástroj pútal pozornosť hudobníkov a poslucháčov.

Jazzoví, bluesoví a country gitaristi objavili nové techniky gitarovej hry a rozširovali zvukové možnosti a výrazové prostriedky, napr. ohýbanie strún (bending - vyťahovanie strún o určitú výšku napr. o poltón, o celý tón a pod.), sustain - dĺžka trvania tónu; pri elektrických gitarách je možné dosiahnuť dlhšie trvanie ako pri akustických), skreslenie a pod.

Pre lepšie pochopenie vývoja a vplyvu hudobných nástrojov na bluesovú hudbu, pozrite si nasledujúcu tabuľku:

Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o klavíri cez plece, jeho historických súvislostiach a vplyve na hudbu. Od Zoltána Kodálya a jeho vzťahu k slovenskej ľudovej piesni, až po vývoj hudobných nástrojov a ich vplyv na blues, tento článok ponúka hlboký pohľad na rôzne aspekty hudby a jej histórie.

tags: #klavír #cez #plece #čo #to #je

Populárne príspevky:

• Ciele udržateľného rozvoja
• Kakaová bublanina s marhuľami
• Hrnčekový jablkový koláč
• Jablkový koláč od Starkej Amálky
• Rýchly a zdravý recept na müsli tyčinky