Kocúrnik Obyčajný: Účinky a Využitie Tajomnej Byliny

Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria), známy aj ako šanta mačacia, je bylina s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Patrí do rodu Nepeta, ktorý zahŕňa viac ako 250 poddruhov rastúcich po celom svete. Táto rastlina si získala popularitu nielen vďaka svojim účinkom na mačky, ale aj pre svoje liečivé vlastnosti využiteľné pre ľudí.

Pôvod a Názov

Rastlinka prišla k menu Nepeta Cataria zaujímavým spôsobom. Názov Nepeta je pravdepodobne odvodený od talianskeho mesta menom Nepete, kde sa v minulosti bylinka hojne pestovala. Cataria je naopak prisudzované jej vplyvu na mačky.

Kocúrnik a Mačky: Extáza v Rastlinnej Podobe

Šanta mačacia má veľmi zvláštne účinky na zástupcov mačacej ríše. Tie sa po vdýchnutí euforickej vône dostávajú do extázy, ktorá u nich trvá až pol hodiny. Počas nej sa mačky v rastlinke váľajú a pojedajú listy. Po uplynutí tejto doby prichádza rýchly útlm, kedy mačky zaspia pomerne tvrdým spánkom.

Tieto účinky sú prisudzované zhruba 50 - 60% mačiek. Podľa niektorých odborníkov majú tieto vplyvy na mačky svoj dôvod. Stane sa, že mačke uviaznu semienka v kožuchu. Tá ich potom roznáša ďalej, čím dochádza k množeniu.

Nie všetky mačky však na kocúrnik reagujú, záleží na ich individuálnych genetických charakteristikách. Citlivosť na kocúrnik môžu (no nemusia) mať zdedenú a, rovnako ako u ľudí, môžu niektoré mačky jednoducho reagovať na podnet inak ako iné. Rozdiely môžeme pozorovať nielen v ich emocionálnej reakcii (uvoľnenie alebo hyperaktívita, mäkká alebo agresívna), ale aj v ich počínaní (buď kocúrnik rovno jedia, ovoniavajú ho, alebo sa v ňom váľajú).

Hlavne pri cestovaní, sťahovaní či návšteve veterinára môže byť mačka vystresovaná a nekľudná, čo často majitelia riešia práve s kocúrnikom. Pokiaľ ste si na svojej mačke vyskúšali jej vzťah ku kocúrniku, na ktorý reagovala pozitívne, určite ju potešíte jedlom s jeho obsahom.

Účinky na Ľudí: Relaxácia a Uvoľnenie

Na ľudí má Kocúrnik odlišné účinky. Nedochádza k žiadnej eufórii, ani k extáze, skôr k pomalému nástupu relaxačných účinkov. Kedysi sa sušené lístky používali do takzvaných bylinných cigariet.

Účinky Kocúrnika obyčajného na náš organizmus sú veľmi široké. Tradičná medicína ho využívala na boj proti chrípke a vysokým teplotám, či na celkové uvoľnenie organizmu pri strese a napätí. Všeobecne sa jedná o relaxant, ktorý dokáže navodiť príjemnú náladu a pomôcť ľuďom s nespavosťou. Upokojí organizmus a poskytne duševnú rovnováhu. Podporuje totiž potenie, ktoré je pri nemociach dôležité. Telo sa tak dokáže zbaviť všetkého, čo doň nepatrí.

Pozitívne účinky na zdravie:

• Zmierňuje úzkosť a stres
• Pomáha zmierniť plynatosť a kŕče v tráviacom trakte
• Má protizápalové a antimikrobiálne účinky
• Obsahuje antioxidanty

Vzhľad a Pestovanie

Pôvodom tejto 60 cm vysokej byliny sú predovšetkým horské časti Ázie. Bylinka má tenké lístky srdcovitého tvaru s vrúbkovaním na okrajoch. Darí sa jej preto aj u nás. Kocúrnik obyčajný (Nepeta cataria L.) je trváca, už od bázy stonky rozkonárená, 0,5 až 1,0 m vysoká, plstnatá a aromatická bylina so štvorhrannou byľou s protistojnými, na líci lysavejúcimi listami, ktoré sa nahor zmenšujú a prechádzajú do listeňov. Listy majú srdcovitý tvar a na okrajoch sú hrubo pílkovité.

Rastlina kvitne od júna do jesene a má veľmi príjemnú a prenikavú vôňu. Včelám poskytuje dobrú neskorú znášku. Ako všetky hluchavkovité druhy je kocúrnik medonosný. Po opelení sa v semenníku tvoria početné tmavé okrúhle až vajcovité semená.

Táto trváca bylina rastie po celej Európe od nížin až po podhorský stupeň pohorí. Nachádzame ju pri cestách, v kroviskách, na brehoch potokov i riek či na rumoviskách, pričom preferuje hlavne pôdy bohaté na dusík. Miestami sa pestuje v záhradkách buď zo semien, alebo z koreňových rezkov.

Časti rastlín vysádzame na jar a jeseň vo vzdialenosti 0,30 až 0,40 m od seba, aby mali dostatok priestoru na rast. Darí sa im takmer v akejkoľvek dobre priepustnej pôde, pokiaľ je na plne alebo čiastočne slnečnom stanovišti. Kocúrnik možno pestovať i v kvetináčoch, je skvelou voľbou aj pre balkóny a terasy. Je veľmi odolný a znesie chladné zimy až do mínus 23 stupňov Celzia (°C) a nepotrebuje žiadnu špeciálnu zimnú ochranu. Vďaka tomu, že vylučuje viacero látok rôzneho chemického zloženia (alelochemikálie) koreňmi do pôdy, potláča rast iných druhov v priestore.

Zber a Spracovanie

Predmetom ľudovo zužitkovaného zberu je vňať - Herba nepetae, inak aj Herba catariae. Odrezáva sa v čase kvitnutia rastliny (jún - august) a suší sa bežným spôsobom ako siličnatá rastlina. Materiál sa ľahko zaparí a je drobivý. Treba ho uchovávať v tmavých nádobách, ktoré sa musia vzduchotesne uzavrieť, aby sa zabránilo vyparovaniu cenných prchavých silíc.

Suchá vňať kocúrnika má i po usušení silný aromatický pach, veľmi osobitý, trocha odporný, a ostro aromatickú, horkastú, gáfru podobnú chuť. Chemická analýza drogy kocúrnika ukázala, že obsahuje 7,9 percenta (%) popola, 15,6 % vlákniny, 9,1 % bielkovín, 4,9 % lipidov a až 62,5 % sacharidov.

Aromatické siličnaté prchavé látky sa tvoria v žľazových trichómoch na epiderme listu. Kvitnúce rastliny obsahujú od 0,2 do 0,7 % silice - bezfarebnej tekutiny s príjemnou bylinkovo-citrusovou vôňou. Hlavnými zložkami éterického oleja kocúrnika obyčajného je niekoľko nepetalaktónov, geraniol a α-pinén, pulegón.

Využitie v Tradičnej Medicíne a Potravinárstve

Tradične sa droga užívala ako sedatívum, prostriedok na upokojenie zažívacích problémov, vyvolanie menštruácie, odstránenie menštruačných bolestí, nadúvanie a dojčenskú koliku. Zmes z rovnakého dielu kocúrnika a šafranu sa kedysi odporúčala na liečbu ovčích kiahní a šarlachu. Listy sa žuvali s cieľom úľavy od bolesti zubov a fajčili pri liečbe bronchitídy a astmy.

V potravinárstve sa listy a kvitnúce vrcholy byliny často využívajú na ochutenie mäsových, rybích a zeleninových jedál a sú obzvlášť obľúbené pri dochucovaní húb a hríbov. Ako dochucovadlo sa kocúrnik využíva hlavne pri príprave talianskych jedál. Napríklad na Sicílii sa čerstvá vňať pre svoju chuť a vôňu stala súčasťou nálevu určeného na aromatizáciu olív. Používa sa i ako prísada do typickej veľkonočnej omelety s názvom frocia. V Laziu sa používa na prípravu rímskych artičok. V regióne Irpinia sa pod názvom zenzifero kombinuje so syrom ricotta a so zmesou sa plnia cestoviny ravioly alebo omelety.

Príprava Čaju a Tinktúry

Čaj z kocúrnika si pripravíme z dvoch polievkových lyžíc čerstvej vňate, ktoré zalejeme štvrť litrom vriacej vody. Necháme vylúhovať asi 20 minút a precedíme. Pijeme 2- až 3-krát denne po jednej šálke pred jedlom.

Na prípravu tinktúry použijeme malé kúsky suchej kvitnúcej vňate. Zalejeme ich alkoholom tak, aby v ňom bola surovina kompletne ponorená, hladina by mala byť aspoň 5 mm nad bylinou, aby nezoxidovala a nesčernela. Nádobku uzavrieme a necháme pri izbovej teplote na slnečnom mieste 2 až 6 týždňov. Po uplynutí času macerácie drogu scedíme cez sitko alebo gázu do nádoby z hnedého skla, ktorú uzavrieme a uskladníme na chladnom tmavom mieste.

Možné Riziká a Kontraindikácie

Pokiaľ ide o zdravotné kontraindikácie kocúrnika, nie je k dispozícii dostatok údajov na stanovenie bezpečnosti jeho konzumácie. Bylina je vo všeobecnosti považovaná za nejedovatú, no u niektorých ľudí môže spôsobiť podráždenie žalúdka alebo alergickú reakciu.

• Tehotné a dojčiace ženy
• Deti do dvoch rokov
• Alergie na kocúrnik
• Interakcie so sedatívami a liekmi na spanie

Čaj z kocúrnika by ste nemali piť, ak ste tehotná, pretože môže spôsobiť kontrakcie maternice, ktoré môžu viesť k predčasnému pôrodu. Čaj z kocúrnika by mali konzumovať iba dospelí, pokiaľ vám lekár neodporučí inak. Hoci sa niekedy používa na liečbu koliky u dojčiat, nebol testovaný na deťoch.

Kocúrnik v Histórii

Prenikavo voňajúca bylina sa dostala do pozornosti ľudí už v období stredoveku. Stredovekí liečitelia používali kocúrnik bežne. Ako prvý ho vo svojich receptoch uviedol flámsky lekár a botanik Rember Dodonaeus (*1517 - †1585). Suchá kvitnúca vňať slúžila na prípravu obľúbeného čaju v čase panovania anglickej kráľovnej Alžbety I. (*1533 - †1603) z rodu Tudorovcov. Kolonisti si kocúrnik priviezli so sebou aj do Severnej Ameriky. Rastlina tam rýchlo zdomácnela a dnes rastie takmer na celom kontinente.

Zaujímavosťou zostáva skutočnosť, že množstvo indiánskych kmeňov (Chipppewa, Iroquois, Cherokee, Okanagan-Colville, Rappahannock a Menominee) využívalo listy tejto rastliny na prípravu čaju, ktorým liečili prechladnutie, kašeľ, žalúdočné ťažkosti, hnačky, vracanie, bolesti hrdla a hlavy, zmierňovali horúčky, poruchy krvi a ženských orgánov. V oficiálnom zozname liečiv Spojených štátov amerických bola bylina zapísaná ako liek na bolesti žalúdka už v roku 1842.

Záver

Kocúrnik obyčajný je fascinujúca rastlina s bohatou históriou využitia v tradičnej medicíne. Či už ho používate pre potešenie vašich mačacích spoločníkov, alebo pre jeho upokojujúce účinky, táto bylina si zaslúži pozornosť a rešpekt.

tags: #kocúrnik #obyčajný #účinky

Populárne príspevky:

• Výhody teflónového pekáča
• Tradície a zvyky vo Francúzsku
• Koláč z trstinového cukru
• Recepty pre dialyzovaných pacientov
• Recept na ťahanú štrúdľu