Koľko litrov mlieka spracuje Tatranská mliekareň ročne?

Tatranské mliekarne - Tami sú dnes najsilnejšou slovenskou mliekarenskou skupinou. Spoločnosť, ktorej história siaha až do roku 1979, sa rozhodla masívnou investíciou pomôcť lokálnej potravinovej výrobe a našim farmárom.

Skupina Tami pod taktovkou Mikuláša Bobáka združuje 3 agropodniky s viac ako tisíckou dojníc a mliekarne v Senici, Nitre a v Kežmarku. Práve tu sa rodí investícia v celkovej hodnote 15 miliónov eur.

Tami pritom len nedávno otvorila novú fabriku na výrobu plesňových syrov v Senci, ktoré táto skupina produkuje ako jediná na Slovensku. Od tohtoročnej jari Tami nevyrába svoje plesňové syry typu camembert, ktoré na Slovensku produkuje ako jediná, iba vo svojej kežmarskej Tatranskej mliekarni, ale Enciánu i Plesnivcom vytvorila nový domov i v západoslovenskej Senici. Úplne novú syráreň pre pol stovku ľudí tam vybudovala za 12 miliónov eur.

Mliekarenská skupina Tami, za ktorou stojí popradský podnikateľ Mikuláš Bobák, ňou zdvojnásobuje svoju produkciu mäkkých syrov s bielou plesňou na povrchu Encián a Plesnivec. Modernú fabriku, podobnú tej na Záhorí, si však za milióny eur postaví i v Kežmarku. Práve to sa udialo pri najnovšej investícii najsilnejšej domácej mliekarenskej skupiny Tami v rukách podnikateľa Mikuláša Bobáka.

„Každá investícia do rozširovania domácej potravinárskej výroby je pre Slovensko vzácna a nesmierne dôležitá. O to viac sa teším, keď ide o slovenské spoločnosti s domácim kapitálom, ktoré majú na našom trhu stabilnú pozíciu. Som hrdá, že máme na Slovensku takýchto inovatívnych výrobcov, ktorí majú chuť napredovať,“ poznamenala vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Podľa ministerky Matečnej sa v Kežmarku schyľuje k investícii, ktorá je v agropotravinárstve nevídaná. Doterajšie priestory už spoločnosti v Kežmarku nepostačovali, preto sa pustila aj do ďalšieho nového projektu.

Samotný názov kráľovského mesta Kežmarok bol Kesmark, čo znamená "syrový trh". História Tatranskej mliekárne siaha do 60 rokov minulého storočia.

Spoločnosť Tatranská mliekareň a.s. je nominovaná na cenu TREND Investor roka 2022 za novú syráreň, ktorú uviedla do ostrej prevádzky vlani. Spoločnosť je tretím najväčším producentom mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku.

Tržby podtatranskej spoločnosti presahujú 71 miliónov eur.

Skupina Tami ročne spracuje tretinu celoslovenskej produkcie mlieka, pričom osobitne v Kežmarku spotrebuje viac ako 90 miliónov litrov.

Tatranská mliekareň spadá do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Produkcia skupiny zahŕňa takmer všetky kategórie mliečnych produktov vrátane mlieka, syrov, jogurtov, smotany, nátierok, acidofilného mlieka či masla. V Kežmarku sa vyrábajú aj syry s bielou plesňou typu camambert a syry s modrou plesňou typu niva.

Produkcia prvého typu, kam patrí Encián alebo Plesnivec, je v pôvodnom závode v Kežmarku asi dvanásť ton denne, na čo treba 90-tisíc litrov mlieka.

V pôvodnej fabrike sa pred koronakrízou vyrábali denne zhruba tri tony modrého syra. Tie predáva firma pod vlastnými značkami Tatranský Rival a Tatranská Niva či pod privátnymi značkami obchodných reťazcov doma aj v zahraničí.

„Po vlaňajšom spustení novej prevádzky je dnes kapacita výroby 75-tisíc litrov spracovaného mlieka denne, teda deväť ton syra s modrou plesňou,“ konštatuje pre TREND generálny riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha. Ročne tak ich produkcia poskočí z tisíc zhruba na tritisíc ton.

Priestory, ktoré pôvodne v starej fabrike využívali na výrobu syrov typu niva, dnes rekonštruujú. Poslúžia ako zrecie sklady pre rôzne špeciality a pre syry typu camambert, s ktorých produkciou začala mliekareň v roku 1982.

Vyše polovice produkcie syrov firmy ide na export. Odberateľmi sú najmä Česko, Maďarsko a Poľsko, ako aj pobaltské krajiny. Dopyt po slovenských produktoch spod Tatier výrazne rastie, a to najmä vďaka nadnárodným obchodným sieťam, pre ktoré Tatranská mliekareň vyrába syry pre ich privátne značky.

Celkové náklady na investíciu do novej syrárne predstavovali v Kežmarku približne 15 miliónov eur. Nehnuteľnosť a okolité úpravy pohltili osem miliónov eur, zvyšok smeroval na technológie.

„Z Francúzska sme doviezli automatizovanú technológiu, ktorá nám pripravuje syrovinu, ako aj technológiu na stabilizáciu teplotných podmienok pri zrení. Obe sú plne automatizované,“ vysvetľuje Ľ. Valčuha.

V minulosti museli syrovinu ručne miešať dvaja zamestnanci. Teraz to robí stroj. Ľudia na manuálnu prácu sú potrební až pri skladaní hotových syrov z výrobného pásu. Následne ich nasolia a dajú do zrecieho skladu, po dvoch dňoch syry otočia a znovu ich nasolia a tak ďalej. Syr s modrou plesňou zreje 24 dní. Súčasťou investície sú aj tri baliace linky. Pôvodne mala fabrika na tieto syry len jednu linku. V prípade potreby je možné kúpiť a zapojiť aj štvrtú baliacu linku.

V pôvodnej fabrike pracovalo na výrobe syra s modrou plesňou 45 ľudí, nová prevádzka k nim pridala ďalších šesť. V prípade, že nová syráreň nejde na plnú kapacitu, sú zamestnanci presunutí na iné výroby. Firma spod Tatier produkuje okrem iného niekoľko druhov mlieka, maslo či rôzne tvarohové špeciality. Celkovo zamestnáva Tatranská mliekareň 314 pracovníkov.

Prípravné práce na investíciu odštartovali v roku 2018. Základný kameň bol položený začiatkom roku 2020, výstavba hrubej stavby šla rýchlo, pričom do skúšobnej prevádzky výrobu spustili v septembri toho istého roku.

Tatranská mliekareň spracúva veľké objemy mlieka, ale marže na tento druh výrobku sú veľmi nízke. Podľa Ľ. Valčuhu trvanlivé mlieko dokonca vyrábali so stratou. Tú si museli kompenzovať na výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou, akou sú práve syry. Pri nich sa marža na slovenskom trhu pohybuje okolo desiatich percent.

S výrobou syrov s modrou plesňou začali v Kežmarku v malom v roku 2005. V tom čase boli jediným producentom modrých syrov na Slovensku Levické mliekarne.

To, že majiteľ mliekarne M. Bobák vlastní v rámci svojej skupiny aj poľnohospodárske družstvá, znamená, že Tatranská mliekareň môže časť mlieka pre svoje potreby odoberať od neho. Ako však Ľ. Valčuha upresňuje, ide len o päť percent celkovej spotreby kravského mlieka vo firme.

Kým kedysi sa dodávatelia mlieka predháňali so svojimi ponukami, dnes je situácia z dôvodu rastu cien vstupov iná. Cena litra surového mlieka vzrástla podľa riaditeľa takmer o 50 percent, z 31 na 45 centov. Viac si pýtajú aj dodávatelia obalov a samostatnou kapitolou sú energie.

Rast cien sa podpíše aj pod tohtoročné hospodárenie firmy, ktorej tržby sa vlani udržali nad 90 miliónmi eur. V tomto roku síce poskočia nad 100 miliónov eur, ale bude to v značnej miere spôsobené vyššími cenami. Po dlhom období v čistom zisku, ktorý bol predvlani 1,2 milióna eur a vlani 784-tisíc eur, v tomto roku sa predpokladá, že uzatvorí firma hospodárenie na nule.

Tatranská mliekareň v Kežmarku patrí do skupiny Tami podnikateľa Mikuláša Bobáka. Ten sprivatizoval kežmarský podnik v 90. rokoch a urobil z neho silného hráča na trhu.

Vlani na jeseň totiž Podtatranci naliali osem miliónov eur do novej syrárne v Senici. Syráreň sa postupne rozbieha, no vo finále v nej bude skupina produkovať rovnaký objem okrúhlych camembertov ako doteraz v ich pôvodnom podtatranskom domove.

M. Bobák potvrdzuje svoj čuch na dobré mliekarenské investície. Pôvodne totiž vyrástol a dodnes ešte stále podniká aj v biznise so železničnými vagónmi. No najviac uspel práve v mlieku. Z malej regionálnej kežmarskej mliekarne, ktorú sprivatizoval v 90. rokoch, postupne vybudoval mliekareň s celoslovenským dosahom. A oživil aj nitriansku mliečnu výrobu, ktorú opustil po prelome milénia holandský koncern Friesland. Obe teraz zamestnávajú po štvrťtisícke ľudí a dosahujú ročné tržby po 70 miliónov eur.

Rovnako dokázal udržať pri živote aj spracovanie mlieka v Senici, v ktorom pred ním neuspel ani Andrej Babiš a radšej z neho vycúval.

Obchádzanie konkurencie. K výstavbe novej syrárne biznismen pristúpil hlavne pre mliečne krízy z nadbytkov, ktoré najviac zasahujú výrobky s nižšou pridanou hodnotou. Unikátnejšie syry sa aj počas kríz predávajú s lepšou maržou ako konzumné mlieko, čo ponúka každý a je ho priveľa.

„Do novej senickej syrárne sme presmerovali časť nášho prebytkového mlieka. Dopyt po camembertoch dynamicky stúpa, keď sa čoraz viac využívajú aj na grilovanie,“ hovorí M. Bobák. Pri nových investíciách sa vždy riadi hlavne tým, aby mali istý odbyt i dobrú ekonomiku. Tú camembertom zabezpečuje fakt, že ich Tami vyrába ako jediná mliekareň v krajine. Reťazce na ne nemôžu cenovo príliš tlačiť ako na iné mliečne výrobky, ktoré môžu odoberať od mnohých iných dodávateľov.

Camemberty Tami dnes majú na domácom trhu jediného vážnejšieho konkurenta. Českú značku Král sýrů v rukách francúzskeho syrárskeho koncernu Savencia, ktorý sa donedávna volal Bongrain. Tami sa neobáva nových konkurentov. Investície do plesňových syrov sú totiž vysoké a ich výroba je náročnejšia na hygienu.

História spoločnosti AGRO TAMI siaha do roku 1932. Vtedy bola spustená prvá družstevná prevádzka na spracovanie surového kravského mlieka a výrobkov z neho. Príbeh biznisu pokračoval po skončení vojenského konfliktu. Závod prešiel obnovou a zároveň sa v tom čase začali zvyšovať požiadavky trhu. Bratislavská výroba však nestíhala pokryť dopyt po výrobkoch, a tak sa v roku 1965 začalo s výstavbou ďalšieho závodu v Nitre.

Na prelome milénií čelila firma, vtedy premenovaná na Agromilk Nitra, náročným časom, pretože sa strácala v silnom konkurenčnom prostredí. AGRO TAMI sa následne zastabilizovala a na základe tržieb aktuálne patrí medzi najväčšie potravinárske firmy na Slovensku. V mliekarenskom segmente ide dokonca o štvrtého najväčšieho výrobcu. V portfóliu má termixy, nátierky či tvarohy.

Potravinársky biznis bol jedným z mála, ktorým pandémia priala. Platí to napríklad o výrobcoch mäsa či mlieka a mliečnych výrobkov. Ľudia jesť musia, a preto viaceré firmy z tohto segmentu či segmenty ako také zaznamenali medziročný rast tržieb. So ziskmi to bolo rôznorodejšie, dôvod bol ten, že koncom vlaňajška začali výrazne rásť ceny vstupných surovín, obalov či energií.

Tržby rastú už päť rokov aj Tatranskej mliekarni z Kežmarku. Rast dopytu po produktoch firmy, ako aj snaha o posilnenie postavenia na trhu a rast exportu boli dôvody, prečo v uplynulých rokoch výrazne investovala do rozvoja. Počas pandémie si postavila v Kežmarku novú syráreň na výrobu syra s modrou plesňou za 15 miliónov eur.

Jej investičné aktivity nepoľavia ani v budúcnosti. Investície do plesňových syrov sú totiž vysoké a ich výroba je náročná na hygienu.

Dlhodobý investor. Nomináciu na cenu TREND Investor roka získala skupina Tami, do ktorej patrí aj Tatranská mliekareň, už v roku 2018. Vtedy spustila výrobu plesňových syrov typu camembert v Senici v areáli firmy Syráreň Havran. Už predtým vyrábala Encián a Plesnivec aj v Kežmarku. Nová výroba v Senici stála 12 miliónov eur a zamestnala 50 ľudí. Výroba sa vyšplhala na 2,5 milióna ton ročne.

Špecialitou investície bol robotický syrár. Ten obchádza kade so základnou syrovinou, mení si nástroje, raz syry v kadiach mieša a hneď za tým zasa krája. Po zmene sám všetko vyčistí a poumýva. Robot nahradil ľudí, ktorí sa museli pri miešaní po hodine striedať. Robot je zo Švajčiarska. Stál vyše milióna eur.

K výstavbe novej fabriky pristúpila firma preto, aby využila nadbytky mlieka na výrobky s pridanou hodnotou a vyššou maržou. Dopyt po syroch typu camembert vzrástol aj preto, že sa používajú vo zvýšenej miere na grilovanie.

Pre Senicu sa skupina Tami rozhodla preto, lebo väčšina mlieka sa vyprodukuje na západe krajiny.

Sme svedkami toho, že naša krajina je schopná vyprodukovať naozaj kvalitné suroviny, avšak zaostávame v ich spracovaní. Namiesto toho sa nám hotové s pridanou hodnotou vracajú zo zahraničia. Všíma si to aj naše Ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré upozorňuje, že tento trend sa môže nepriaznivo prejaviť na prehlbovaní negatívneho salda obchodnej bilancie. Rezort preto upozorňuje, že slovenský potravinársky priemysel potrebuje zvýšiť výkonnosť a efektívnosť, inak sa z tohto začarovaného kruhu nedostaneme.

Mliekari spod Tatier pokračujú v miliónových investíciách do výroby svojich produktov s vyššou pridanou hodnotou. Pokračujú tak v reakciách na mliečnu krízu, ktorá znižuje ceny mlieka a spôsobuje jeho prebytky na trhu.

Jediný výrobca špeciálneho druhu syra na Slovensku. „Spotreba modrých syrov na Slovensku dynamicky rastie. Tento trend sledujeme už dlhšie a vnímame to ako príležitosť posilniť našu trhovú pozíciu v tejto kategórii. Investícia do syrárne v Kežmarku nám pomôže viac ako zdvojnásobiť výrobné kapacity,“ uviedol majiteľ skupiny Tami Mikuláš Bobák. Predpokladá, že projekt bude dokončený na jar budúceho roka.

„Spotreba modrých syrov na Slovensku dynamicky rastie. Sledujeme tento trend už dlhšie a vnímame to ako príležitosť posilniť našu novú trhovú pozíciu v tejto kategórii. Investícia do syrárne v Kežmarku nám pomôže viac ako zdvojnásobiť výrobné kapacity,“ informoval majiteľ skupiny Tami Mikuláš Bobák. Podľa neho bude spoločnosť vyrábať syr typu roquefort, ktorý sama vyprodukovala. Ten už teraz vyváža do takmer celej Európy. Spotreba modrých syrov rastie, mliekareň musela pristaviť novú fabriku.

Sortiment výroby Tatranskej mliekárne, a. s., predstavujú nasledovné skupiny výrobkov z mlieka: konzumné, kyslomliečne výrobky, smotany, syry, syrové nátierky, maslo, tvarohy a tvarohové špeciality, mliečne špeciality, ale aj nápoje a výrobky, ktoré sa nevyrábajú z mlieka (zelený čaj).

Okrem mlieka nakupuje spoločnosť od poľnohospodárov aj siláž a trávy. Tie používa ako palivo vo svojej bioplynovej stanici, z ktorej čerpá zelenú energiu na produkciu výrobkov. Tami začína niektoré svoje produkty označovať aj špeciálnym zeleným logom. Práve vďaka tomuto označenie budeš presne vidieť, či produkt, ktorý si si vybral, bol vyróbený vďaka energii a tepla z obnoviteľných zdrojov.

Tatranská mliekareň, a.s., sídli v Kežmarku a svoje mliečne produkty dodáva zákazníkom na Slovensku, v Čechách a Maďarsku. História spoločnosti siaha do roku 1979, keď bola v Kežmarku otvorená mliekareň ako súčasť koncernu so sídlom v Košiciach. Po roku 1991 sa stala nezávislou štátnou spoločnosťou, ktorá v nasledujúcich rokoch prešla privatizáciou a bola transformovaná na akciovú spoločnosť.

Aj mlieko sa berie ako zdravá výživa a to najmä kozie mlieko. Spoločnosťou vyrábajúcou produkty z kozieho mlieka je firma ABEL PLUS spol. s r.o. so sídlom v Podvysokej na Slovensku, ako aj firma ASP s.r.o.. Ďalej sú to rôzne jogurty a nápoje s pridaním rôznych probiotických kultúr napr. Je to iba zopár najväčších uvedených ďalej tam boli mliekárne ktoré spracovávali od 500 000 l po 2 mil.

Spoločnosť zamestnáva v priemere 245 ľudí a radí sa medzi najvýraznejšie podnikateľské subjekty regiónu Levice. Denne sa spracuje 265,000 litrov mlieka, od stálych a regionálnych dodávateľov. Rozhodujúci podiel vo výrobe predstavujú syry eidamského a ementálskeho typu, ako aj sušené mlieko.

Humenné - Napriek prepadu cien mlieka a silnej konkurencii nielen na slovenskom, ale už aj na európskom trhu, sa Humenskej mliekárni, a. s., podarilo rapídne znížiť stratu, ktorá sa vlani za prvý polrok vyšplhala na 17,5 milióna korún.

„Mliekáreň znížila o tretinu nákup mlieka - z niekdajších 45 miliónov litrov ročne klesla na 30 miliónov a redukovala aj počet zamestnancov z 220 na 170. Výrobky majú umiestnené v obchodných reťazcoch a majú aj sieť štyroch vlastných predajní. Firma expanduje aj na európske, resp. svetové trhy. Výrobky z Humenného mohli ochutnať dokonca až v USA.

Firma MILK-AGRO spol. Pôsobí v metropole šarišského regiónu Slovenska v Prešove. Začala sa rozvíjať na pôde Prešovských mliekární od r. 1991. Skoncentrovala výrobu mliečnych a kyslomliečnych výrobkov vo výrobnom závode v Sabinove. Spoločnosť rozšírila svoju činnosť o obchod v tuzemsku aj v zahraničí. Ročne spracuje okolo 30 mil. litrov mlieka. Je tretím najväčším producentom jogurtov na Slovensku.

Tabuľka: Produkcia a spracovanie mlieka v Tatranskej mliekárni

tags: #koľko #litrov #mlieka #spracuje #Tatranská #mliekareň

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na lososa
• Nasadzovanie pstruha jazerného na Slovensku
• Tipy a recenzie produktov od dm
• Tradičný zákusok Slonie Slzy
• Recepty na plnku do tortilly