Biblický pohľad na stvorenie: Koľko litrov mlieka sa vojde do cisterny?
Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky, však odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia. Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. Otázka, či sa dnešný text zhoduje s originálom, je stále aktuálna.
V jaskyni č. 4 objavili zvitky od Mŕtveho mora, o 1000 rokov staršie ako dovtedy najstaršie známe kópie (980 po Kr.). Tieto nálezy neovplyvňujú tlmočené posolstvo. Potom porovnal všetky dostupné verzie a rukopisy.
Aby sa uistili, že každá kópia je identická s originálom, spočítali verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky. Aj odev pisára a hygienické pravidlá, ktoré musel dodržiavať, boli dôležité. Texty sa museli spáliť alebo zakopať, ak nespĺňali prísne kritéria. Starostlivo zosnovali, alebo sa len spoliehali, že im to nejako prejde?
Vďaka kombinácii týchto opatrení sa podarilo zachovať texty a zachovaniu celého posolstva až do dnešných dní. Zvitky od Mŕtveho mora obsahujú fragmenty celého Starého zákona. Obsahujú niekoľko ideálne uchovaných zvitkov. Obsahujú fragmenty všetkých starozákonných kníh okrem Ester. Zistilo sa, že sú skoro identické.
Archeológia je ďalším dôležitým zdrojom informácií. Asi okolo roku 2065 pred Kr. bolo mesto Sodoma veľmi úrodné a husto obývané, onedlho však bolo opustené. To tvrdí kniha Genezis. Rovnako je presný aj spôsob ich skazy. Archeologické nálezy potvrdzujú, že rozsiahly požiar zachvátil celé územie niekedy v minulosti.
Archeológ S. H. Horn poskytuje dôležité dobové poznatky o obsadení Jeruzalemu z 2. Samuelovej 5:6-8 a 1. Paralipomenon hovorí, že jeho hlavu vyložili v Dagónovom chráme. Nedávne vykopávky odhalili, že v danom meste boli naozaj dva rôzne chrámy.
Pečate naozaj používali dávno pred vznikom Izraelského kráľovstva. Nápis je zároveň o 600 rokov starší ako babylonský záznam. Archeológia potvrdzuje existenciu Abraháma a henoteizmu. V dobe písania židovských biblických textov nebola žiadna iná kultúra, ktorá by vytvorila také prepracované dielo ako je Pentateuch.
Mojžiš mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis. Nemusí znamenať, že mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis. Mojžiš použil existujúce záznamy, z ktorých vytvoril kompilát.
Ježiš Kristus hovoril o Mojžišovi na mnohých miestach (napr. Ján 3:14, 5:45-47, 6:32, 7:19-23). Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Sk 3:22, 15:1, 15:21, 26:22, 26:23, Rim 10:5, 1Kor 9:9, 2Kor 3:15, Žid 9:19, Zj 15:3). Lebo Mojžiš píše ... (Rim 10:5). Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! (Luk 16:29). Čo vám prikázal Mojžiš? (Mar 10:3). Cti svojho otca i svoju mať,... (Mar 7:10).
Starý zákon sa delí na tri časti: Zákon (od Genezis 1:1 až po Deuteronómium 34:11), Proroci (od Jozua 1:1 až po Malachiáša 4:6) a Žalmy (od Žalmu 1 až po Pieseň piesní). Ježiš hovoril o celom Starom zákone od Ábela (Luk 11:50-51, Genezis 4:8) až po ukameňovanie Zachariáša (2Par 24:20-22, Mat 23:35).
Kniha Deuteronómium je jednou z kníh, ktorú kritici najviac spochybňujú. Napríklad: „...vyhladím pamiatku Amalechovu zpod nebies (Deut 25:19). Toto sú ich pochody podľa ich východísk (Ex 6:27). Zhromaždite ku mne všetkých starších Izraelových (Deut 31:28). A bude tam proti tebe za svedka (Deut 31:26). Podľa všetkého „...vo všetkých znameniach, zázrakoch i skutkoch“ (Deut 4:34) pred. „zachovávaj a hľadaj všetkých slov celého zákona, ktorý ti prikázal Mojžiš, môj služobník (1. Kráľov 2:3).“ Rovnako tak Jozua (8:31, 23:6), 1. Kráľov (2:3), 2. Kráľov (14:6, 18:6, 21:8, 23:25), 2. Paralipomenon (34:14) a Malachiáš (4:4).
Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Príkladom je hneď prvý verš knihy. Ak spočítame číselné hodnoty jednotlivých písmen v prvom verši, dostaneme výsledok 2701. Ak spočítame číselné hodnoty písmen v druhom verši, dostaneme výsledok 3,1416. To je hodnota p na štyri desatinné miesta. Ide o náhodu, alebo Mojžiš naschvál zakomponoval dané číslo do tohto verša - p bolo v tej dobe známe? Eulerovo číslo, či Napierova konštanta. Ak áno, je vylúčené, oba verše vytvárajú pár s rovnakým posolstvom. Ak nie, je vylúčené, keďže až do šestnásteho storočia po Kr. bolo e neznáme.
Ježiš Kristus pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky všetko, čo bolo o ňom napísané. Proroctiev je viac ako 300 a sú veľmi detailné. Niektorí teológovia tvrdia, že proroctvá boli napísané dodatočne. Nikto sa nemôže vyhnúť naplneniu vlastných proroctiev.
Biblia je zbierka rôznych literárnych diel - niektoré sú historické diela, iné zase poetické, ďalšie sú písané vo forme proroctiev. Vzhľadom na to, že Biblia je inšpirovaná Duchom Svätým, tak v tomto duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať. Napr. ak hovorí o potope, tak v kontexte času, ktorým prešiel. Ak ju vykladáme v súvislotiach, tak musíme tieto príbehy aj historicky chápať. Ak hovorí o skutočných osobách, ktoré žili v určitom čase a konali to, čo Biblia hovorí, že konali, tak veríme, že hovorí pravdu, ide o skutočných ľudí v skutočnom čase. To potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus. Ježiš považoval Abraháma, Izáka a Jakoba za skutočné historické osoby. Napr. v evanjeliu (19:4-6 a v 23:35).
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. Tento verš hovorí o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Boh, niekedy tlmočené ako Jahve, Jehovah. Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. Boh nemá počiatok, je večný (Iz 57:15). „... ktorý oznamujem od počiatku koniec a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10). Boh sa nevzťahujú obmezeniam, ktoré sa vzťahujú na hmotu, rýchlosť, gravitáciu ani čas. On nás „...pred ustanovením sveta vyvolil v Ňom, aby sme boli svätí a bezúhonní pred Ním v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista...“ (Ef 1:4-5). A taktiež „... spasenia v posvätení ducha a vo viere pravdy,“ (2Tes 2:13). Uveria v Jeho Meno. Možno sa cítime zabudnutí či opustení. Možno si myslíme, že nás nikto nemiluje - opak je však pravdou. Nikto z nás nie je zabudnutý. Sme výsledok Božieho stvorenia. Sme Jeho spoločníkmi. Boh nás miloval „... pred ustanovením sveta, ktorý bol zjavený pre vás,“ (1Pet 1:20).
Stvoriť (bara) znamená stvoriť niečo z ničoho, nie transformáciu či premenu niečoho na niečo. Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). V 1. verši ide o svorenie hmoty. V 21. verši sa hovorí o stvorení živých bytosti. V 27. verši sa zas hovorí o stvorení človeka. Ide o stvorenie nového, čo ešte nebolo. Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh. Ak by existovala nejaká prahmota, prahmota by musela byť večná, teda aj ona by bola Bohom. To je panteistická predstava Boha a stvorenia.
Elohim - je množné číslo od slova El alebo Eloah. Používa sa viac ako 2500-krát. Označenie Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia. V Starom zákone sa používa aj na označenie viacerých bytostí. Napr. anjelov, či iných Bohom určených ľudí, ktorí majú Bohom určené poslanie, resp. hovorí o sudcoch. V tomto prípade je Boh označený v množnom čísle. Aj králi a panovníci v množnom čísle. Ide o majestátny plurál, ktorá vytvára dojem množného čísla, ale ide pritom o jednotné číslo. Takýchto slov je v hebrejčine viac.
Slovo „nebo“ znamená obloha, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd. Boh stvoril nebo, teda hmotu, vrátane slnkom a ostatnými vesmírnymi telesami. Naša galaxia (Mliečna cesta) je okolo 200 miliárd hviezd. Jej priemer je okolo 100 000 svetelných rokov - svetelný rok je 9,461 × 10 na 12-tu km, to je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 100 000 rokov. A to je len o jednu z miliárd galaxií. Astronómovia odhadujú (z nášho stanoviska) okolo milión galaxií. Z toho všetkého (ešte pred stvorením zeme) je stvorené nebo a nebeský anjeli.
Pýtal sa ťa niekto, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? (Jób 38:4-5). Alebo: Kto zatvoril more dverami...? Alebo: Či znáš ustanovenia nebies, a či ty upevníš ich vládu na zemi? (Jób 38:33). V prvom verši (Gen 1:1) je stvorený vesmír) a Zem (celú planétu). Ako presne funguje, to tak skoro nezistíme. Vesmír bol stvorený Božím slovom (Žid 11:3). Zem bola stvorená Božím slovom (2. Petra 3:5, Gen 1:3, 1:6, 1:9, 1:11, 1:14, 1:20, 1:24, 1:26, Žalm 33:6, 148:5, Ján 1:3, Zj 4:11, Pr 8:27-29, Iz 45:18, Jer 10:12, 51:15, Kol 1:16, 2. Petra 3:5, Žid 1:2, 11:3, 2.Moj 20:11). Boh stvoril nebo aj zem (Gen 1:1, 2.Moj 20:11) a vesmír bol stvorený Božím slovom (Žid 11:3). Týmto je vyvrátený materializmus, panteizmus a fatalizmus.
Všetko bolo stvorené z ničoho, je všetko sformované. Otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Odpoveď v Biblii nenájdeme. Biblia sa nesnaží na túto otázku zodpovedať. Ak chceme zistiť vek zeme, musíme vychádzať z predpokladov. Rôzne predpoklady však ponúkajú rôzne závery. Medzi najčastejšie patria:
- Naturalizmus a evolúcia.
- Teistická evolúcia.
- Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus.
- Teória mladej Zeme.
Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus tvrdí, že vesmír aj Zem sú staré niekoľko miliárd rokov. Boh nadprirodzene tvoril nové živočíšne druhy. Názory jednotlivých priaznivcov teórie líšia. Dni stvorenia sa považujú za geologické éry, resp. obdobia a nie doslovné dni. Rastliny, živočíchy a človek sú stvorené v rôznych časových obdobiach, vzdialené o milióny či miliardy rokov neskôr.
Teória mladej Zeme tvrdí, že vesmír aj Zem sú staré rádovo niekoľko tisíc rokov. Boh robil presne to, čo Biblia v Genezis 1-2 hovorí, že robil. James Ussher a Dr. Floyd Jones dospeli k dátumu stvorenia 4004 pred Kr. Zástancovia tejto teórie verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov. Veria, že Boh stvoril človeka dospelý. Rovnako tak vegetácia a živočíchy. Takže zem na jednej strane je mladá, ale na druhej je stará. Tak sa to javí. Zástancovia teórie mladej Zeme tvrdia, by mali naznačovať, že skutočný vek môže byť oveľa nižší. Tvrdia, že by zem mala miliardy rokov.
Datovanie nerastov či fosílií, je pomocou rádioaktívnych izotopov. Tieto metódy dávajú dôkaz, že horniny môžu mať milióny rokov. Problém je, že rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty. Napr. horniny, ktoré vznikli pri výbuchu sopky na Mt. St. Helens v roku 1980, vykazujú pri datovaní K-Ar metódy od 0,5-2,8 miliónov rokov. Pritom dané horniny obsahovali draslík (uhličitan draselný) a nie aj argón. Podobná situácia nastala aj na Mt. Ngauruhoe na Novom Zélande, kde jedna z hornín udáva, že sa tak stalo niekedy pred 21 miliónmi rokov. Je to populárna metóda dátovania, tzv. uhlíková metóda, pracuje s predpokladov, ktoré nie sú práve najistejšie (napr. koncentrácia uhlíka C14 v atmosfére dnes aj v minulosti). Ďaľším paradoxom sú rôzne datovania. Napr. lebka neandertálca vykazovala vek 28 000 rokov, zatiaľ čo koža, ktorá sa na nej nachádzala, vykazovala vek 12 000 rokov. Podobný prípad sa stal aj pri pozostatky Allosaura. Uhlíková metóda určila vek na 16 000 rokov. Takýchto rozporov je ale viac. Uhlík C14 sa nachádza v diamantoch (ich vek sa odhaduje na 1-3 miliardy rokov). Napr. ropa v Texase vykazuje vek 60 000 rokov. Pritom geológovia tvrdia, že mali byť staré milióny rokov.
Rádiometrické datovanie - infografika
Ak je vesmír tak obrovský a hviezd sú miliardy a miliardy svetelných rokov? Ak svetlo z týchto hviezd prišlo až k nám cestovalo milióny či miliardy rokov. Potom sa natíska otázka, prečo potom vidíme len časť hviezd). Písmo hovorí, že Boh roztiahol nebesá. Podľa teórie Dr. Russella Humphreysa, počas štvrtého dňa stvorenia v tzv. bielej diere, bola časová dilatácia veľmi významná. Preto treba pristupovať s podobnými číslami ako s faktami opatrne, pretože dnes nepoznáme odpoveď. Bola gravitácia v minulosti bola iná? Ako vplýva na svetlo gravitácia hviezd?
A zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. Po stvorení vesmíru sa upiera pozornosť na zem. Na zem, na ktorej má nastať samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá. Slovo „bola“ je v hebrejčine hayah, čo je preložené aj v Izaiášovi 34:11 a Jeremiášovi 4:23. Slová neladná a pustá (tohu a bohu) naznačujú bez tvar, formu. Chosek, naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla. Duch Boží sa vznáša len nad priepasťou. A táto priepasť je naplnená vodou. Zem má vo svojom vnútri priepasť, hlbinu naplnenú vodou, ktorá je obklopená tmou. Duch Boží sa nad touto vodou sa vznáša, resp. prináša poriadok (Žalm 104:30). Podobný dialo je uvedený v Žalme 104 a 106:5-9.
Upevnil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky. Priepasť si prikrýval ako rúchom. Vznášať, rachaph, znamená aj: jemný, trásť sa, chvieť, pulzovať. Teda: „... a zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou...“. Autorstvo tejto myšlienky pripísal holandskému teológovi 17. stor. Episkopiovi. Táto teória hovorí o tom, že pred stvorením Adama a Evy existoval svet anjelov a vesmíru. Dôvodom zničenia zeme bola vzbura a pád (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. Všetko živé náhle zahynulo, dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. Zem sa stala neladná a pustá (Gen 1:2, Iz 24:1, Jer 4:23-26).
Lucifer bol stvorený ako dokonalý vo svojich cestách. Bol Božím anjelom, neskôr sa však povýšil a zhrešil. Tieto verše, ktoré neskôr cituje Kristus a aj apoštoli na Jeho osobu. Dôsledkom Luciferovho hriechu bola skaza a súd. Táto teória opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá. V podstate toto je Boží súd. Záver je, že sa pred veršom 2 niečo odohralo.
Rozlišovanie medzi stvoriť (bara) a učiniť (asah) je však problematické. V Biblii sa pri rozprávaní s rovnakou vecou používa raz jedno a raz druhé slovo. Boh povedal: Učiňme človeka a o verš neskôr už čítame, že ho Boh stvoril (bara). Boh používa obe slová, čo vylučuje možnosť, že by si protirečili. Adam bol stvorený (bara) a učinený (asah). Rovnaký dualizmus nájdeme aj v prípade ľudstva, napr. nebo bolo stvorené (bara) aj učinené (asah). Prázdnota zeme bola len dočasný stavom, kým nebola zem zaplnená. Boh pokračoval vo svojom diele ďalej. Je možné, že Boh tvoril (bara) prostredníctvom niekoho iného (Lucifera)? Ešte pred pádom Adama? Táto teória je v rozpore s teóriou o starej zeme, ktorý ju ale parodoxne popiera, pretože odmieta možnosť globálnej potopy. Potopa nemohla existovať, keďže zem bola neladná a pustá.
A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh nielen tvorí, ale Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Boh stvoril svetlo ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. Ak je Boh svetlo, tak potom stvoril Boh svetlo? (Ak je Boh svetlom priamo Boh?) už v 1. verši. Alebo ide v tomto prípade o niečo podobné? A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. Boh oddelil svetlo od tmy a nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou vo verši päť. Čítali sme, že neforemná zem je obklopená tmou. Boh je svetlo (1. Jána 1:5, 2. Kor 4:6). Hovorí Izaiáš o niečom podobnom? Má svetlo Jeho charkter je vlnový alebo časticový? Bola rýchlosť svetla v minulosti odlišná? V roku 1906 dostal J.J. Thomson Nobelovu cenu z charakteristík kvantovej mechaniky. Zistil, že svetlo častice sa správajú ako častice len ak ich niekto „pozoruje“. Ak ich nikto nepozoruje“, dokážu byť na viacerých miestach zároveň, tzv. superpozícia.
A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. Svetlo je od Boha, zatiaľ čo temnota je mimo neho. Boh prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. Na jednej pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma. Temnota, tma môže byť hmotná. A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. Teda svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. Teda už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo. Porovnaj s Danielom 8:26. Otázka je, ako dlho toľko trvalo kým sa zem otočí okolo svojej osi. Všeobecnosti existujú tri výklady. Niektorí si myslia, že to boli tisíce alebo milióny rokov. Niektorí si myslia, že sa jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú. Niektorí si myslia, že sa odohralo celé dielo stvorenia. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11. Existujú aj autori, ktorí považujú deň za 24 hodinový deň (napr. Klement Alexandrijský, Origenes, Augustín). Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! Boh stvoril oblohu a oddelil vody, ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. Medzi nimi vzniká obloha. Obloha spôsobuje kondenzáciu vody, ktorá následne stúpa do atmosféry.
Klimatické podmienky v skleníku
V minulosti mohla obloha vyzerať inak. Mohla byť rovnomerne rozprestretá nad celou oblohou. Táto prikrývka zase bránila vzniku silnejšieho vetra či klasickému dažďovému cyklu. Na celej planéte by rástla tropická vegetácia, zavlažovaná prízemnou rosou. Ľudský život by bol teda podstatne dlhší ako dnes. Mohla byť takáto prikrývka potrebným zdrojom vody pre prípadnú celosvetovú potopu? Boh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. Pod oblohou sa myslia oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra. V širšom chápaní sa tento priestor označuje ako tzv. prvé nebo. Pavol hovorí o treťom nebi (nad obloha“). Boh videl, že je to dobré“. Ak Boh niečo nemá rád, ani ten nemá nikto rád.
BIBLIA 1 | Stvorenie sveta
Ten priestore hovorí Biblia zaujímavé veci. Boh roztiahol nebeskú oblohu, silnú ako liate zrkadlo. (9:8). Jedného dňa budú zvinuté ako plášť (Zj 6:14, Žid 1:12, Iz 34:4). Veda hovorí o 11 rozmeroch (vrátane časového rozmeru). Na tento vyšší svet naráža aj Pavol v 2. liste Korintským 12:2-4. To, čo je viditeľné (viacrozmerný svet) sú večné. Okrem troch rozmerov (výška, šírka a dĺžka) a časového rozmeru, ďalších šesť rozmerov, ktoré sú pre nás nepozorovateľné.
A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody zpod neba na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. (Žalm 33:7, 95:5, 104:6-10, Jer 5:22). Dnes vieme, že pod zemou sa nachádzajú obrovské podzemných rezervoárov a podobne. Oddelená atmosferická voda (predchádzajúci deň). Časť vody zostupuje (vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). Voda je prostredníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. A Bôh nazval sušinu zemou a zhrnutie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré. Je spokojný morami. A Boh je s týmto dielom spokojný. Voda pri ochladzovaní zväčšuje svoj objem. Voda nezamŕza od dna (čo by zničilo všetok vodný život) ale od povrchu.
A Bôh riekol: Nech vyháňa zem trávu, bylinu, ktorá rozsievajúca vydáva semä, ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, ktorého semä je v ňom, na zemi. A bolo tak. Boh iniciuje vznik vegetácie. Tak prikázal Boh. A zem vydala trávu, bylinu, ktorá rozsievajúca vydáva semä podľa svojho druhu, a ovocný strom, ktorý prináša ovocie, ktorého semä je v ňom, podľa svojho druhu. Bohu sa páči, keď na scénu vstupuje aj informácia. To je pre teóriu evolúcie kameň úrazu. V semienku sa ukrýva informácia a energia.
tags: #koľko #litrov #mlieka #sa #vojde #do
