Koľko zeleniny vypestovať na m2 pre potravinovú sebestačnosť?

Potravinová sebestačnosť je nielen ekologickým, ale aj ekonomickým prístupom k udržateľnému životu. Hoci úplná sebestačnosť je pre väčšinu z nás náročná, čiastočná sebestačnosť je dostupná aj v mestských podmienkach. Potravinová sebestačnosť je krok k udržateľnému a nezávislému životnému štýlu. Začnite malými krokmi, využívajte svoje zdroje a spolupracujte s komunitou.

Súčasná spoločnosť je tak vzájomne poprepájaná, že nie je možné úplne sa odpojiť od systému a žiť „na samote u lesa“. Jednoducho také sú zákony a exekučný systém by nás pripravil aj o náš majetok, keby sme ich ignorovali. A dane z majetku nás opäť nútia nejakým spôsobom si zabezpečiť zdroj financií, pričom iné zákony nám výrazne komplikujú možnosť zarobiť ich predajom produktov vlastnej práce. Z toho jasne vyplýva, že v prípade záujmu o pestovanie vlastných potravín musíme zabezpečiť kombináciu vhodných pestovateľských plôch, dostatku času a zamestnania či iného zdroja peňažných príjmov.

Vzájomné pomery týchto troch zdrojov sú závislé aj od toho, koľko členov má naša domácnosť a či sú v nej aj deti v systéme školskej dochádzky a vzdelávania. Cesta k úplnej potravinovej sebestačnosti je tak viac-menej pre väčšinu z nás uzatvorená a má význam hovoriť len o čiastočne sebestačnom zásobení sa potravinami. Na druhej strane ak má aspoň jeden člen domácnosti trvalý finančný príjem (mzda, dôchodok, renta či iné finančné výnosy) a druhý či ďalší disponujú dostatkom času aj znalostí, nie je problém dopestovať to, čomu sa darí a zvyšok získavať z obchodnej siete.

Skôr, než si vymeriate plochy pre jednotlivé plodiny, by ste si mali povedať, čo a ako často jete. Teda akú máte spotrebu jednotlivých potravín. A tiež to, ktoré potraviny viete nie len dopestovať, ale aj spracovať a uskladniť. A ktoré si radšej stále budete kupovať. Toto rozhodovanie bude zrejme u každého človeka iné, preto nie je možné presne povedať, koľko árov čomu treba určiť.

Plánovanie záhrady pre bohatú úrodu

Ak ste sa rozhodli pestovať vlastnú zeleninu, chcete sa predsa dočkať bohatej úrody. Správna poloha, dobrá organizácia a plán výsadby sú pre dosiahnutie tohto sna nevyhnutné.

Aká veľkosť postačí?

Ešte predtým ako sa pustite do vysievania prvých priesad, je práve toto obdobie vhodné na plánovanie vašej budúcej zeleninovej záhrady. Jej veľkosť by mala byť priamoúmerná potrebám vašej rodiny. Uvedomte si, že všetky pestované plodiny vyžadujú vašu neustálu prítomnosť, starostlivosť a kopu času. Príliš bohatá úroda vám v konečnom dôsledku prinesie viac starosti ako radosti. Pri dodržaní osevného postupu sa priemerne na jedného člena rodiny doporučuje 100 m², čiže pre priemernú rodinu je rozumným riešením plocha užitkovej časti záhrady asi 350 až 500 m2.

Správna poloha

Pre správny rast pestovaných plodín je ich umiestnenie v záhrade prinajmenšom kľúčové. Zeleninovú záhradu orientujte najlepšie k juhu alebo juhozápadu, čím zaistite rastlinám dostatok svetla. Zo severnej strany ich chráňte výsadbou vyšších drevín, krov či živého plota, ktoré zmiernia rýchlosť vetra. Zároveň myslite na to, že v tieni vám zelenina len ťažko porastie a stromy vysaďte v dostatočnej vzdialenosti.

Sklon záhrady

Ak je sklon vašej záhrady viac ako 8 percent, je nutné vytvoriť terasovitý systém pestovania. Nerovný terén by zapríčinil nielen nepohodlnú údržbu, ale i nedostatok vlahy. Vlastná studňa na pozemku je v tomto prípade vynikajúca investícia, ktorá sa vám stonásobne vráti. Rozmiestnenie nádob na zachytávanie dažďovej vody by malo byť tiež samozrejmosťou. Neustále rozmotávanie a presúvanie hadíc na pozemku zaberie dosť času, a navyše ľahko môžete zničiť pestované rastliny.

Ak nie ste nadšencom kvapkovej závlahy, vytvorte si aspoň základnú vetvu a zakopte do hĺbky aspoň 50 cm systém plastových hadíc s ventilmi, na ktoré ľahko pripevníte hadicu.

Nevynechajte kompost

Mať kompostovisko v záhrade prináša nesporne veľa výhod. Efektívne využijete prakticky všetok biologický odpad zo záhrady a z domácnosti, čím znížite množstvo komunálneho odpadu a zároveň ušetríte nemálo financií na kúpu priemyselne spracovaných hnojív. Kompostom obohatíte pôdu v záhrade o organické látky, humus a zlepšíte jej chemické a fyzikálne vlastnosti a štruktúru. Organická hmota obsiahnutá v komposte dokáže viazať ťažké kovy a čiastočne i dusičnany. Obmedzuje tým ich príjem do rastlinných pletív, čím zároveň chránite svoje zdravie.

Jedným z najlepších spôsobov, ako kompenzovať neustále rastúce náklady na potraviny, je pestovať si vlastnú zeleninu. Ak si dokážete dobre naplánovať pestovanie jednotlivých druhov s ohľadom na mrazenie, nakladanie či iný spôsob konzervovania úrody, môžete ušetriť desiatky až stovky eur. Aj keď všetci pestovatelia majú radi čerstvú zeleninu z vlastnej záhrady, ak si úrodu dokážete zavariť či zmraziť, máte navrch. Takto vám zelenina vydrží aj počas jesenných či zimných mesiacov. Prvým krokom k tomu, aby ste vedeli, čo pestovať a koľko rastlín potrebujete z jednotlivých druhov zeleniny, je zamerať sa na to, čo jete a koľko toho spotrebujete.

Je jasné, že čím väčšiu máte záhradu, tým viac zeleniny môžete dopestovať. Avšak aj malý priestor môžete využiť naplno pestovaním toho, čo máte najradšej, čo je v obchode najdrahšie alebo ťažko dostupné. Zamerajte sa na to, aké produkty v obchode často kupujete. Sú to paradajkové pretlaky, kečupy, mrazená zelenina či nakladané uhorky? Šikovní záhradkári už vedia odhadnúť, koľko rastlín rôznych druhov zeleniny potrebujú. Náročnejšie je to pre začiatočníkov. Preto sa vám určite hodí nasledujúci zoznam. Samozrejme, pomery si prispôsobte podľa vlastných preferencií. Všímajte si predaje pestovateľov na miestnych či farmárskych trhov. Nájdete tam vždy aktuálne rastúcu čerstvú zeleninu a keď nakúpite vo väčších množstvách, budete mať dostatok aj na konzervovanie. Dobrým príkladom je sladká kukurica. Je vhodná ako čerstvá, tak aj na zaváranie a mrazenie, problémom však je, že jej pestovanie zaberá priveľa plochy.

Mať vždy čerstvú a chutnú zeleninu z vlastnej záhradky, vypestovanú s minimálnym množstvom postrekov, je želanie, ktoré sa môže splniť každému majiteľovi aspoň malého kúska zeme. Na pestovanie zeleniny sú najvhodnejšie hlinitopiesočnaté pôdy s dostatočnou zásobou humusu a s neutrálnou pôdnou reakciou. Príliš ľahké piesočnaté pôdy zle udržiavajú vodu i živiny a treba ich pravidelne prihnojovať. Proti vysychaniu treba povrch chrániť fóliou. Prílišnú kyslosť upravujeme vápnením. Ľahké pôdy sa rýchlo zohrievajú a vyhovujú skorým kultúram a plodovej zelenine. Ak máme ílovitú pôdu, ktorá je ťažká a studená, zlepšujeme ju hnojom alebo humusom.

Veľkosť zeleninovej záhrady závisí od mnohých činiteľov. Na celoročné zásobenie štvorčlennej rodiny zeleninou treba rátať s plochou 100 až 200 m². Keď sa naučíme pestovať dve až tri kultúry v jednom roku formou predplodín a následných plodín, môžeme upraviť veľkosť plochy podľa tejto potreby. Premyslíme si pritom. na ktorých miestach aké veľké hriadky v záhrade vytvoríme. Nakreslíme si plánik na štvorčekovaný papier, aby sme ľahšie a presnejšie mohli prepočítavať jednotlivé rozmery. Väčšina zeleniny si vyžaduje svetlo a teplo, najlepšie je celodenné slnko. Skleník a parenisko musíme vždy umiestniť na slnečné miesto, inak sa nám táto investícia nevyplatí.

Jedným z dôležitých projektov je aj plán striedania plodín na zeleninových záhonoch. Dodržiavaním správneho osevného postupu najlepšie zabezpečíme, že rastliny dostanú všetko, čo potrebujú a vyhneme sa riziku, že by sa pôdou preniesli niektoré choroby. Základom plánovania zeleninovej záhrady je plán výsadby. Zostavujeme ho každý rok znova, aby sme mali prehľad o tom, kde majú byť ktoré kultúry vysiate alebo vysadené, ako dlho je záhon využitý a čo urobiť s uvoľneným miestom po zbere.

Na nezatienenej pôde sa vytvára prísušok, poškodzuje sa štruktúra, klesá obsah humusu, a tým aj úrodnosť. Rýchlou náhradou porastov na voľných záhonoch môžu byť kultúry ako napr. reďkovka, reďkev, listový šalát, špenát. Snažíme sa aj o to, aby druhová skladba pestovaných plodín bola čo najpestrejšia. Zameriame sa na tie druhy, ktoré potrebujeme v malých množstvách počas celej sezóny - napríklad listovú alebo vňaťovú zeleninu.

Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka ako ostatné. Koreňové zeleniny vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné - žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany.

Výnosy vybraných plodín na 1 ár (100 m²)

Medzi základné potraviny u nás už desaťročia patria zemiaky. Dospelý človek potrebuje na jednu porciu asi 200 gramov, ak rátame aj straty šupiek pri čistení, tak štvrť kilogramu. Aby nám „nešli hore krkom“, tak ich môžeme jesť najviac každý druhý deň. Podľa odrody a aktuálneho počasia ich môžeme zberať cca v septembri a v chladnej pivnici sa dajú skladovať až do júna.

Pri vysádzaní cca 25 kg sadbových zemiakov na 1 ár nám vychádza, že jeden ár, teda plocha 10 x 10 metrov (alebo 5 x 20), nám uživí jednu štvor až päťčlennú rodinu. Výhodné je sadbu rozdeliť na dve či tri obdobia, začať skorými odrodami, ktoré už v júli je možné zberať a konzumovať, ale zle sa uskladňujú a končiť neskorými odrodami, ktoré dorastajú, kým prvé už jeme, ale vydržia dlho v dobrej pivnici.

Ďalšou zaujímavou plodinou, ktorá sa dá ľahko pestovať ako základná potravina sú tekvice. Najznámejšia je odroda hokkaido. Na rozdiel od zemiakov im vyhovuje pri skladovaní sucho a teplo (cca 18 °C), teda môžu byť v byte alebo dome. Pravidelne ich treba kontrolovať, či sa nekazia. Desať hniezd tekvíc hokakido, s tromi semiačkami v každom, môže za dobrých podmienok dať tých sto kusov plodov a nejaké nedorastené môžu poslúžiť hydine. Na to potrebujeme plochu asi 40 m2, ideálne bývalého hnojiska alebo dobre pohnojenej pôdy či kompostoviska.

Pri hrachu vychádza výnos medzi 25 až 35 kg/1 ár, u fazule a bôbu záleží aj od odrody. Plocha jeden ár spolu pre všetky tri plodiny (papriky, paradajky, uhorky) dá podľa odrody a dostatku vlahy asi 300 kilogramov rajčín, 150 kilogramov paprík a niekoľko desiatok kg uhoriek šalátoviek alebo nakladačiek.

Celková plocha jedného áru (mrkva, petržlen, cvikla, kľukva, kaleráb, zeler, reďkovky) by mala postačovať pre jednu rodinu. Sedem až osem árov obrábanej pôdy by malo byť dostatočných na takmer úplnú produkciu rastlinných potravín a zeleniny pre jednu rodinu.

K tomu je ale potrebné pripočítať aj plochu chodníkov v záhrade a obslužných plôch. Niekde musíte mať uložené náradie, miesto zaberie aj kompostér, nesmieme zabudnúť na plochu trávnika (ako zdroja sena na mulčovanie = zvyšovanie úrodnosti pôdy aj výnosov). Hoci trávnik je považovaný v moderných záhradách skôr za problém, v produkčnej záhrade má svoje nezastupiteľné miesto ako zdroj materiálu pre mulč. Jeho plocha by mala byť minimálne taká istá, ako plochy pestovania potravín a zeleniny, ale radšej dvojnásobná.

Pre ovocný sad v závislosti od druhov stromov a ich počtu by sme mali počítať s podobnou plochou, ako je jeden až dvojnásobok plochy zeleninových plôch. Teda s plochou potrebnou pre trávnik. Trávu môžeme kosiť pod stromami a okolo kríkov, kým nám „hore“ rastú a dozrievajú plody.

Tridsaťárová záhrada, správne založená a dobre prevádzkovaná, dokáže dvom nezamestnaným osobám (s príslušnými sociálnymi dávkami alebo dôchodkom) a ich deťom poskytnúť väčšinu potravín do kuchyne na priamy konzum aj na uskladnenie a tým maximálne znížiť potrebu nakupovaných rastlinných produktov.

Aby ste uživili seba a svoju rodinu prácou na gazdovstve, rozhodne nepotrebujete veľký pozemok. A ak ho aj máte, nemusíte začať hospodáriť na celom pozemku naraz. Začnite postupne. Vyčleňte miesto pre zeleninu, na oddych aj pre ovocné stromy a pustite sa do toho. Tak ako budete získavať prax, môžete pridať ďalšie miesto, ktoré bude využívané na pestovanie vlastných potravín. Zatiaľ tam môže rásť tráva, ktorá bude pre vás cennou surovinou. A možno v nej objavíte aj rôzne druhy byliniek, vhodných na čaj aj na liečenie niektorých neduhov.

Pestovanie zeleniny je skvelá možnosť, ako si obohatiť vlastný jedálny lístok o potraviny tej najvyššej kvality. Každý záhradkár sa po dlhej zime teší na okamih, keď je konečne slnečno, pôda je ohriata a vo vzduchu už cítiť jar. Je to ten správny okamih pre väčšinu vonkajších záhradníckych prác. Pestovanie vlastnej zeleniny je, samozrejme, veľká výzva, ale aj príjemná a obohacujúca voľnočasová aktivita. Odmenou za pletie buriny, zalievanie a hnojenie je potom zber úplne čerstvej úrody plnej vitamínov a iných cenných látok.

Tiež každý rok radi skúšate nové odrody, prípadne občas siahnete aj po menej známych druhoch, ako sú napríklad čierny koreň, loboda či novozélandský špenát? Nové skúsenosti sú, samozrejme, na nezaplatenie, ak však bojujeme s nedostatkom miesta v záhrade, radšej siahnime po už vyskúšaných a osvedčených druhoch a odrodách, pri ktorých vieme, že ich pestovanie má pre nás zmysel. Dobrou správou pre majiteľov malej záhradky je, že veľa druhov zeleniny sa dá vysadiť aj do väčších nádob.

Ak s pestovaním zeleniny ešte len začíname a chceme sa stať úspešnými, mali by sme vziať do úvahy, že každá skupina zeleniny vyžaduje trochu iné podmienky.

Podmienky pre rôzne druhy zeleniny

• Plodová zelenina (uhorky, papriky, paradajky, baklažány): Potrebujú veľa svetla a tepla. Oplatí sa ich predpestovať.
• Cibuľa, pór, cesnak: Vyžadujú slnečné, vetrané stanovište a kyprú pôdu s minerálnymi živinami.
• Kapustoviny (brokolica, karfiol, kel, kapusta): Potrebujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište.
• Koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák): Potrebujú slnečné stanovište a priepustnú hlinitopiesočnatú pôdu.
• Listová zelenina (šalát, mangold, valeriánka, špenát): Neznášajú vysoké teploty.
• Strukoviny (hrach, fazuľa): Vyhovujú im priepustné hlinité pôdy na slnku.

Dodržiavaním týchto zásad a správnym plánovaním môžete dosiahnuť úspešnú a bohatú úrodu zeleniny aj na menšej ploche.

Prehľad výnosov vybraných druhov zeleniny

Nasledujúca tabuľka poskytuje orientačný prehľad o výnosoch vybraných druhov zeleniny na ploche 1 áru (100 m²). Uvedené hodnoty sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od odrody, klimatických podmienok, kvality pôdy a intenzity starostlivosti.

Pri plánovaní záhrady je dôležité zohľadniť nielen výnosnosť jednotlivých plodín, ale aj ich nároky na priestor, živiny a vodu. Kombinovaním rôznych druhov zeleniny a dodržiavaním osevného postupu môžete optimalizovať využitie záhrady a dosiahnuť maximálnu potravinovú sebestačnosť.

tags: #koľko #zeleniny #vypestovať #na #m2

Populárne príspevky:

• Recept na ryžový nákyp
• Recepty na domáce maškrty pre psov
• Tradičný recept na kvasené uhorky
• Kompletný sprievodca sadami pre varenie piva
• Hodnotenie Pizza Timas