Ochrana zemiakov pred škodcami a komáre na Slovensku

Letná sezóna je veľmi dobre známa najmä kvôli všadeprítomnému hmyzu. Uštipnutie hmyzom je počas jari a leta veľmi bežné. Je sprevádzané opuchmi, nepríjemným svrbením, ale aj začervenaním uštipnutého miesta.

Čo robiť a ako správne ošetriť uštipnutie hmyzom?

Uštipnutie komárom

Komáre sa počas leta radia medzi asi ten najotravnejší hmyz. Našťastie, reakcia po uštipnutí býva zvyčajne mierna. Miesto uštipnutia sčervenie a okolie začne svrbieť. Bežné štípance nie je potrebné liečiť, väčšinou do pár dní toto svrbenie prestane. Ak je svrbenie neznesiteľné, pomáhajú úplne bežne dostupné gély, ktoré zmierňujú svrbenie alebo pomáha aj studený obklad.

Entomológa pána Rudolfa Gabzdila sme sa pýtali, či môže uštipnutie komára tu u nás spôsobiť aj nejaké vážnejšie choroby. Povedal nám, že komáre rodu Anopheles, ktoré sú pôvodcami malárie, rozoznáme podľa toho, že pri sedení majú hlavu nižšie ako bruško. Maláriu prenášajú parazitické prvoky rodu Plasmodium a ich prenášačmi sú práve tieto komáre.

6 druhov z týchto komárov žije aj na Slovensku, v zátopových oblastiach východoslovenskej nížiny. Od 50 rokov sa u nás malária vyskytuje iba importovane. „Je osožné vedieť, že po prvých príznakoch, ako sú bolesť hlavy, svalov, zvracanie, nasleduje malarický záchvat s triaškou, vysokou horúčkou a kŕčmi. Pri tropickej malárii zlyháva mozog a obličky. Bez liečby sa záchvaty opakujú“ dodáva pán Gabzdil.

8 úplne prirodzených spôsobov, ako udržať komáre preč

Invázny druh komára Aedes japonicus japonicus

KOŠICE - Invázny druh komára Aedes japonicus japonicus pochádzajúci z Japonska, Kórei, Číny a východných oblastí Ruska prvýkrát potvrdili v Košiciach. Samičky komára ručne odchytili v Čermeľskom údolí aj v areáli Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (ÚVLF) počas teplotne nadpriemerných mesiacov február a marec.

„Samičky boli v areáli UVLF odchytené pri univerzitnej veterinárnej nemocnici a vo farmaceutickom pavilóne. Takýto nález v ešte takmer zimných mesiacoch napovedá, že ide o komáre, ktoré v našich podmienkach prezimovali s najväčšou pravdepodobnosťou vo forme vajíčok. Vysoké denné teploty vo februári a marci umožnili vývin lariev a liahnutie samičiek,“ vysvetlila profesorka Alica Kočišová z katedry epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia na univerzite.

Populácie tohto komára sú rozšírené naprieč celou Európou, v minulom roku bol jeho výskyt potvrdený v okolí Bratislavy, Banskej Bystrice či Prešove. Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že ako vodné biotopy pre svoj vývin využíva cintorínske vázy, fontány, sudy s vodou a záchytné nádrže. Larvy majú vysokú toleranciu na organické látky vo vodnom prostredí.

Rozšírenie v mestských oblastiach a sklon cicať krv na rôznych hostiteľoch poukazuje podľa odborníkov na nepríjemného bodajúceho a krv cicajúceho škodcu. Ide o pomerne veľkého komára a potenciálneho prenášača vírusov vrátane vírusu západonílskej horúčky (WNV). Môže prenášať aj ďalšie flavivírusy, ktoré napríklad vyvolávajú horúčku dengue, ako aj alphavírusy spôsobujúce horúčku Chikungunya a podobne.

Ako prevenciu pred množením komárov odborníci odporúčajú prekrývať nádoby s vodou, vedrá, sudy, odkvapy, kvetináče či vodné fontány, pravidelne v nich vymieňať vodu, aby do nich samičky nevedeli naklásť vajíčka. Obľúbeným miestom komárov sú napríklad aj staré pneumatiky, v ktorých dlho stojí dažďová voda.

Pestovanie a ochrana zemiakov

Medzi najväčších pestovateľov zemiakov v Prešovskom kraji patrí súkromne hospodáriaci roľník Ján Komár. Pestuje ich v južnej časti okresu Prešov na rozlohe 130 hektárov. Tento rok sa podľa neho pre zemiaky nevyvíja príliš dobre.

"My sme mali veľké problémy, časté zrážky bránili kontinuálnemu sadeniu celej výmery. Niektoré parcely sme preto zasadili veľmi neskoro. Vlhko vytvára optimálne podmienky pre šírenie plesne a je ťažké s ňou bojovať," povedal J. Komár. V závere minulého týždňa urobili už štvrtý postrek. Do zberu úrody chystajú ešte dva.

"Pokiaľ drobní pestovatelia nestriekali proti plesni, majú už zemiaky spálené." V minulosti mali hektárové výnosy v priemere 30 ton. Podľa Komára je teraz úrodu ťažko odhadovať, pretože zemiaky ešte rastú. "Asi ich až tak veľa nebude, ale nie je problém ich doviezť z Európy."

Pásavka zemiaková vraj v dnešných časoch nepredstavuje žiadny problém, pretože sú k dispozícii účinné prípravky s dlhodobou pôsobnosťou. "Keď sa v správnej chvíli aplikujú, stačí jeden postrek, aby bola zlikvidovaná."

J. Komár má odbyt zabezpečený cez odbytové združenie s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Senci. "Cenu už nemôžem ovplyvňovať, tá sa odvíja od ceny na trhu. Odbytové družstvo ju môže do istej miery ovplyvniť, no nie zásadne. Viem, že cena za skoré zemiaky, ktoré ja osobne nemám, je od producenta 5,50 za kilogram."

Dotkli sme sa aj problému krádeží, ktorý so zemiakmi súvisí. "Každoročne sa snažíme precízne monitorovať a strážiť pozemky. Akonáhle objavíme krádeže, riešime to cez farmársky zákon. Zdá sa mi, že je to celkom účinné." Vždy musí škody vyčísliť, ale straty tvoria iba nízke percento. Za posledné dva roky sa nestalo, že by im niekto "vybral" hektár zemiakov. Zaznamenali len drobné krádeže.

V jeho prípade každoročne tri, štyri rieši polícia a v posledných rokoch aj súd. "Náhrady nežiadam, keď niekoho chytíme a má 20 kg zemiakov, čo je zanedbateľná škoda. Trvám však na tom, aby to bolo riešené cez farmársky zákon. Dotyční majú súdne pojednávania, zvyčajne podmienečné tresty, zápis do registra trestov. Dôležitá vec je, že sa koná. Keby sme to nechali tak, bolo by už neskoro riešiť hektárové škody. Keď sa rozšíri, že to nikto nestráži a nie je za to postih... V tomto smere si pochvaľujem dobrú spoluprácu s políciou," povedal Komár.

Časy, keď bolo Slovensko v pestovaní zemiakov sebestačné, sú podľa poľnohospodárov dávno preč. Poľnohospodárom spôsobuje problémy počasie a chýbajúce závlahové systémy. To môže mať vo finále vplyv na ceny zemiakov na pultoch obchodov.

"Problémy sú vždy s počasím, s tým nenarobíme nič. Porasty sú nádejné, ale do zberu máme ešte dva mesiace," povedal portálu pestovateľ z východu pán Komár. "Ešte teraz sa sadia zemiaky, lebo keď máte zlé počasie a pôda nie je suchá, nemôžete to posadiť, to sa stáva aj nám. Jeden rok sa stalo, že sme ukončili výsadbu 5. Niektoré plodiny sa podľa poľnohospodárov bez závlah pestovať nedajú.

Rezort poľnohospodárstva prisľúbil pokračovať v ich modernizácii. "Na jeseň budeme robiť návrh prvých výziev, ktoré budeme vypisovať pre poľnohospodárov. Budeme sa sústrediť na hydromiliorácie," povedal minister poľnohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).

Podľa pestovateľov zemiaky tak skoro lacnejšie nebudú. Cena zemiakov sa totiž podľa nich nevytvára na Slovensku, ale v hlavných pestovateľských oblastiach v Európe. Európe sa pritom posledné roky nedarí, nie sú prebytky, a preto sú aj ceny vyššie. "Ceny sú ovplyvnené viacerými faktormi.

Spišský zemiakarský jarmok

V sobotu 19. septembra 2015 sa v Spišskej Belej konal už 13. ročník známeho podujatia Spišský zemiakarský jarmok. Organizátori tohto jarmoku boli už tradične Mesto Spišská Belá, Zemiakarský zväz SR (zastupoval Ján Heldák), Regionálna poľnohospodárska a potravinová komora Poprad (zastupoval Ľudovít Dorko) , Hlavná odrodová skúšobňa ÚKSÚP Spišská Belá (Marián Tokár), AT TATRY, spol. s r. o. Spišská Belá (Milan Krajanec ml.), Slovsolanum družstvo Spišská Belá (Jaroslav Mačák), Poľnohospodárske družstvo Tatry Spišská Belá (Martin Šoltýs), VŠÚZ a. s. Veľká Lomnica (František Lizák).

Pri otvorení jarmoku boli osobitne privítaní: Peter Kolenič, riaditeľ regionálnej pobočky UKSUP-u v Košiciach, zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a ďalší hostia. Jarmok bol slávnostne otvorený symbolickým pozbieraním úrody zemiakov, ktoré zostali na tribúne a odovzdaním dožinkového venca primátorovi mesta.

Na tomto jarmoku sa predstavili títo vystavovatelia zemiakov: VŠÚZ a. s. Veľká Lomnica, HOS ÚKSÚP Spišská Belá, Slovsolanum družstvo Spišská Belá, AT TATRY s r. o. Spišská Belá, HZPC a APH Slovensko s r. o. Poprad, Norika Slovensko s r. o. Košice, Europlant s r. o. Poprad, Syngenta s r. o. Slovakia, Slovchips Smižany, Slovenský včelársky spolok, Podtatranský vinársky spolok Veľká Lomnica, Agrotrade Group s. r. o.

Ako uviedol vo svojom príhovore primátor mesta, tento jarmok plní funkciu odbornú i spoločensko-kultúrnu. Aj takouto formou poukazuje na prácu poľnohospodárov v našom regióne, na problémy, s ktorými zápasia v nerovnakých podmienkach s ostatnými štátmi EÚ ako aj na problémy, ktoré súvisia s pestovaním zemiakov v našej oblasti. Tento jarmok má poukázať na okolnosti, ktoré spôsobujú znižovanie plôch, na ktorých sa pestujú zemiaky aj na našom území a na častý dovoz nekvalitných zemiakov zo zahraničia.

Cieľom tohto jarmoku je aj podpora miestnych a slovenských poľnohospodárov a spracovateľských firiem a podpora slovenských produktov - ich výroby a predaja na Slovensku. Na jarmoku mohli návštevníci vidieť viac ako 100 odrôd zemiakov, historickú i súčasnú poľnohospodársku techniku na pestovanie zemiakov, tradičný salaš s ovcami, ktorý na námestí vybudovala spoločnosť AT TATRY s r. o.

Jarmok obohatila aj výstava zvierat Slovenského zväzu chovateľov - základnej organizácie Spišská Belá i organizácii z okolia v záhrade Mestskej knižnice. Slovsolanum družstvo Spišská Belá a spoločnosť AT TATRY opätovne ponúkali možnosť zakúpiť si sadivo i konzumné zemiaky. Zemiakové špeciality rozvoniavali po celom námestí. Zemiakové špirály, pirohy, placky, halušky, zemiaky plnené, opekané. Tradičnými zemiakmi pečenými v šupke a zemiakovým koláčom sa prezentovali členovia Klubu seniorov zo Spišskej Belej.

Mesto Spišská Belá návštevníkom jarmoku zdarma ponúkalo uvarené zemiaky s cibuľou a slaninou (navarilo a takto sa rozdalo 100 kg zemiakov). Ako zemiaky jesť, to vie každý, ale ako ich správne pestovať, iba tí kompetentní. So svojimi vedomosťami a skúsenosťami sa preto podelili v rámci seminára určeného širokej verejnosti, ktorý sa uskutočnil v kinosále mesta pod záštitou ÚKSÚP-u.

Preberali sa tieto témy:

„Aké budú zemiaky z úrody 2015 - skladovanie a použitie“; Ing. Marián Tokár, HOS ÚKSÚP Spišská Belá.
„Nové choroby a škodcovia ako hrozba pre polia a záhrady“; Ing. Marcela Ondisová a Ing. Kristína Darnadyová, ÚKSÚP Košice.
„Možnosti pestovania liečivých rastlín na malých plochách a v záhradkách“; Ing.

Kultúrny program jarmoku bol popoludní venovaný folklóru. FS Ľubovňan, FS Čačina zo Spišskej Novej Vsi, FS Maguranka zo Spišskej Starej Vsi. O zábavu sa postarali aj veselí členovia skupiny Traky z Čane. Po tombole (tohto roku bolo predaných 1 071 ks tombolových lístkov) už všetci napäto očakávali príchod Petra Cmorika. Ten sa všetkým úprimne ospravedlňoval za oneskorenie. No bohužiaľ, pred Kežmarkom sa kapele pokazilo auto, ale svojim koncertom to Beľanom vynahradil. Jarmok sa chýlil ku koncu za zvukov kvalitnej produkcie DJ Maroša.

Tohto ročný jarmok bol plný zemiakov, zemiakových špecialít, dobrého pitia a mnohých návštevníkov zo širokého okolia.