Komédia o hrnci a inšpirácia v diele Lakomec
Staroveká literatúra (3. tisícročie pred n. l. - 5. stor. n. l.) je rozsiahly pojem, ktorý zahŕňa literatúru orientálnu a antickú. Orientálna literatúra zahŕňa sumerskú, akkadskú, staroegyptskú, indickú, hebrejskú, perzskú a čínsku literatúru. Antická literatúra sa delí na starovekú grécku a starovekú rímsku literatúru.
Lakomec - Moliére: rozbor aj obsah diela, život autora | MATURITNÁ TÉMA
Archaické obdobie Rímskej literatúry a Plautus
Európska rímska literatúra sa delí na tri obdobia: archaické, zlaté a strieborné. Plautus tvoril v archaickom období, ktoré sa vyznačovalo preberaním a adaptáciou gréckych literárnych foriem.Titus Maccius Plautus (asi 3. - 1. storočie pred n. l.) bol rímsky autor, herec a režisér. Napísal 21 komédií, v ktorých čerpal námety z každodenného života. Dej sa najčastejšie odohrával v Aténach a jeho hry obsahovali výstredné typy postáv, čím nepriamo kritizoval spoločnosť. V jeho hrách vystupujú prešibaní otroci, chvastaví vojaci, zhýralci, neposlušní synovia, klamaní otcovia a ľahké ženy. Jeho hry vynikajú charakteristikou osôb, dialógmi, vtipom, komickými situáciami a zvládnutou rečou.Komédia o hrnci
Pseudolus
Pseudolus je komédia, ktorá kritizuje klamstvo a podvody. Aténsky mládenec Calidorus má rád krásnu flautistku Phoenicium, ale nemá dosť peňazí na to, aby ju vykúpil z otroctva od kupliara Balliona. Dej Pseudola sa odohráva v Aténach pred domami starca Simona a kuplíra Balliona. Simonov syn Calidorus sa dozvie, že jeho milenka Phoenicia, otrokyňa kuplířova, má byť za 20 min predána macedónskemu vojakovi. Vojak už zložil zálohu a Calidorus prepadá zúfalstvu, pretože sám potrebnú čiastku postráda.Otrok Pseudolus ho ako svojho pána uistí, že obnos zoženie. Následuje scéna s hudobným doprovodom, v ktorej kuplíř Ballio predvádza svoj živý inventár. Calidorus sa medzitým márne snaží dosiahnuť svoj cieľ po dobrom, Pseudolus na seba berie úlohu „vojevůdce“, ktorý hodlá ztéci Ballionovo kráľovstvo. Mladíkovi sděluje, že má už svoj plán a že je nutné, aby mu k tomu účelu opatril obratného pomocníka. Potom sa objavuje otec Simon, ktorý sa už dozvedel o synových záletoch, a jeho priateľ Callipho, chlácholící Simona poukazom na jeho vlastné mladické nerozvážnosti. Vzápětí sa Pseudolus obracia k divákom a priznáva, že žiadny plán vlastne nemá.Šťastná náhoda problém vyrieši, keď prichádza vojakův posel Harpax a prináša zbytek čiastky. Pseudolus sa hbitě vydává za kuplířova otroka a od Harpaxe vyláká vojákovu pečeť. Poté podává Calidorovi v nabubřelém slohu zprávu o svém úspechu.Pseudolovi sa podarí s pomocí nepravého Harpexe oklamat Balliona a odvést Phoenicii, ač bol predtým Ballio Simonem varován. Kuplíř slíbil Simonovi otrokyni a 20 min, jestliže otrok uspěje. Na scénu prichádza pravý Harpax, Ballio kapituluje a Simonovi slíbené peniaze vyplatí. Hru uzavírá karnevalová scéna: opilý Pseudolus predvádí neslušný tanec a líčí milostné radovánky Calidora a Phoenicie. Potká Simona, vymáhá na něm slíbených 20 min, přinutí ho, aby hrál úlohu otroka, a vede ho na hostinu k Calidorovi.Ďalšie Plautove komédie
Plautus je autorom aj ďalších komédií, ako napríklad Chvastavý vojak a Komédia o strašidle.Chvastavý vojak
Chvastavý vojak je zábavná hra o bohatom, chvastavom a hlúpom vojakovi, ktorý odvedie Pleusiklovi dievča a nasilu si ho odvezie z Atén do Efezu. Pleusiklos a jeho sluha pripravia plán ako vojaka oklamať a dievča sa má vydávať za svoje dvojča. Akcia sa vydarí, dievča oslobodia a šťastne sa vrátia na lodi domov.Komédia o strašidle
Komédia o strašidle patrí k Plautovým najvydarenejším komédiám založeným na intrige. Mladý Philolaches sa v neprítomnosti otca, ktorý je na obchodných cestách v Egypte, zabáva s priateľmi a míňa otcovský majetok. Otec sa nečakane vráti, sluha zachraňuje situáciu a aby mu zabránil vojsť, oznamuje mu, že v dome straší. Situácia sa ešte komplikuje príchodom veriteľa, klamstvo vyjde najavo.Rímska literatúra v kontexte gréckej literatúry
Rímska literatúra vzniká v období, keď grécka literatúra prekvitala. V starovekom Ríme sa rozvíja dedičstvo gréckej literatúry a Rimania prevzali z gréckeho písomníctva už hotové formy. Rimania boli skôr bojovníci, a preto sa po boji chceli skôr zabaviť. Z toho dôvodu pestovali skôr komédie a mali veľmi radi gladiátorské hry. Boli tiež veľmi dobrí rečníci a v rímskej literatúre sa pestovalo rečníctvo - rétorika. Tento rozvoj sa začína vzostupom rétoriky (Cicero - súdne prejavy a dejepisectva -Caesar). Poézia dosiahla svoj vrchol za vlády cisára Augusta, k najpopulárnejším patrí Vergílius a Ovídius.Ďalší významní autori rímskej literatúry
Okrem Plauta patria k významným autorom rímskej literatúry aj Publius Vergilius Maro, Quintus Horatius Flaccus, Marcus Tullius Cicero, Gaius Julius Caesar, Seneca, Tacitus a Marcus Aurelius.Publius Vergilius Maro
Publius Vergilius Maro (70 - 19 pred n. l.) písal prevažne veršovanú epiku. Písal idylické básne, v ktorých oslavoval život pastierov (Bucolica) a roľníkov (Georgica). Jeho najvýznamnejším dielom je národný hrdinský epos Aeneas.Bucolica
Bucolica (Pastierske spevy) sú idylické básne, v ktorých Vergilius ústami pastierov vyzdvihuje mierový život. Niektoré básne odzrkadľujú aj vtedajší politický a spoločenský život, životné osudy autora a jeho priateľov. Pastierske spevy tvorí 10 idýl, z ktorých 5 má alegorický charakter. Vergilius sa stal tvorcom alegorickej idyly a zaviedol tento básnický druh do rímskej literatúry. Idyly vynikajú dokonalými veršami, jednoduchou rečou a nádhernými opismi prírody.Georgica
Georgica je báseň, ktorá patrí k najkrajším Vergiliovym dielam a je napísaná v štyroch knihách. Jej cieľom bolo vzbudiť záujem o roľníctvo, ktoré v čase občianskych vojen veľmi pokleslo. Hovorí sa v nej o obrábaní poľa, o sadení stromov, o pestovaní viniča a olív, o chove dobytka a o včelárstve.Aeneas
Quintus Horatius Flaccus
Quintus Horatius Flaccus písal prevažne príležitostnú poéziu, pričom tvrdil, že človek bude šťastný, ak bude viesť pokojný súkromný život, bude sa venovať záľubám a bude nezávislý a počestný. Písal satiry o bezstarostnom živote boháčov a vysmieval sa im. Písal ódy, v ktorých chválil tichý život, priateľstvo, lásku, umenie a filozofiu.Inšpirácia Komédiou o hrnci v diele Lakomec
Molière sa pri tvorbe svojej hry Lakomec inšpiroval Plautovou Komédiou o hrnci. V tejto komédii sa Molière pokúsil o modernú adaptáciu Plautovej Komédie o hrnci a Ariostových Nastrčených. Je to typická meštianska komédia s výborne vykreslenými postavami. Ich vlastnosti sú hyperbolizované a charakteristiky majú blízko ku karikatúre.Lakomec
Lakomec je vzorovým príkladom charakterovej komédie. Meno Harpagon (harpago = koristník) sa stalo synonymom lakomého, chamtivého človeka. Aj keď je vdovec Harpagon mimoriadne bohatý úžerník, nedopraje svojim deťom a zdiera služobníctvo. Majetok a peniaze uprednostňuje pred vlastnou rodinou. Má až chorobnú potrebu vlastniť a hromadiť peniaze a majetok.Vzťah otca k synovi Kleantovi a dcére Elize, rovnako aj k Mariane, s ktorou sa chce oženiť, je určovaný len jeho chamtivosťou a snahou ovládať druhých. Chýba akékoľvek citové puto, náklonnosť či láska. Kleantovi, zaľúbenému do Marianny, vybral inú nevestu - zámožnú vdovu a dcére zas pána Anzelma. Podstatné je, že jej nebude musieť vyplatiť veno.Keď Harpagon zistí, že sa stratila jeho truhlička s peniazmi, je neschopný ovládať sa, podozrieva každého a je úplne paralyzovaný. Okradnutý lakomec je nešťastný, ale nevzbudzuje ľútosť. Napokon dospeje k absurdnému konštatovaniu: „…je po všetkom… umieram, som mŕtvy, som pochovaný.“ Dovoláva sa spravodlivosti, stráca akúkoľvek súdnosť.Rozuzlenie situácie po príchode bohatého pána Anzelma, ktorý v Marianne a Valérovi spoznáva svoje stratené deti, pôsobí na pohľad umelo a vykonštruovane.Klasicizmus
Tvorbu Molièra radíme do obdobia klasicizmu, ktoré vzniklo v 2. polovici 17. storočia vo Francúzsku. Klasicistická literatúra hľadá vzor v antickom umení so zameraním na spoločenské a mravné problémy. Je zrejmé, že Lakomec klasicistické tendencie opravdu napĺňa - autor kritizuje pokrytectvo a lakomstvo, ktoré podľa autora deformuje charakter človeka a ničí vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Poukázanie na fakt, že peniaze menia charakter a ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Kritizuje a odsudzuje morálku založenú na tyraníi, slepej poslušnosti, nevedomosti a tupom poddaníctve detí voči rodičom a žien voči mužom.Postavy v diele Lakomec
* Harpagon: Bohatý vdovec a lichvář, ktorý slepo túži po jedinom - peniazoch. Jeho jediným cieľom je čo najväčší zisk a bohatstvo, ktoré je pre neho dôležitejšie ako jeho rodina, i jeho vlastný život.* Kleantes a Eliza: Deti Harpagona.* Valér a Mariana: Valér je synom Anzelma a Mariana je jeho sestrou.| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Harpagon | Lakomý vdovec, lichvár |
| Kleantes | Syn Harpagona, zaľúbený do Mariany |
| Eliza | Dcéra Harpagona, miluje Valéra |
| Mariana | Chudobné dievča, milá a ohľaduplná |
| Valér | Syn Anzelma, miluje Elizu |
tags: #komedia #o #hrnci #inšpirácia
