Tipy a triky na krájanie surových uhoriek a spracovanie ďalších surovín

Pri varení sa často stretávame s rôznymi surovinami a technikami, ktoré si vyžadujú špecifický prístup. V tomto článku sa pozrieme na rôzne tipy a triky, ktoré vám pomôžu pri krájaní surových uhoriek a spracovaní ďalších surovín, ako sú držky, mandle a tekvice.

Krajanie uhoriek bez lepenia

Ak potrebujete nakrájať uhorku alebo inú zeleninu na tenké plátky, často sa stáva, že sa kolieska lepia na nôž. To spôsobuje, že zelenina padá mimo krájacej dosky. Vyskúšajte tento jednoduchý trik, aby sa vám zelenina viac nelepila:

Odstrihnite si kúsok lepiacej pásky. Zoberte si špáradlo a prilepte ho na bok noža. Vďaka tomuto jednoduchému kroku sa vám pri krájaní už nebudú kolieska uhorky lepiť na nôž. Nakrájate tenučké plátky a zelenina bude pekne usporiadaná na krájacej doske.

Dôkaz si môžete pozrieť aj v priloženom videu:

Crispy CUCUMBERS for the winter without sterilization At least roll up 100 cans!

Držková dilema: Od suroviny po delikatesu

Vždy, keď sa začne hovoriť o držkách, nastanú medzi diskutujúcimi vzrušujúce debaty. Niektorí na ne nedajú dopustiť a zbiehajú sa im slinky pri predstave jemne pikantného perkeltu. Iní ani len nedokážu pomyslieť na to, že by mali toto jedlo jesť dobrovoľne. Držková polievka alebo perkelt sú jedlá, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Ak patríte k tým, ktorí držky milujú, nasledujúce riadky sú pre vás.

Držky sú súčasťou tráviaceho systému všetkých prežúvavcov, no v gastronómii sa spracúvajú len tie, ktoré pochádzajú z hovädzieho dobytka. Ide o stenu bachora, ktorá je z jednej strany hladká a z druhej má nerovný povrch, ktorý pomáha týmto zvieratám pri spracovaní potravy. Pri varení sa používajú už od nepamäti a vždy patrili k delikatesám. Veľkým pozitívom je, že obsahujú veľa výživných látok, ktoré sú prospešné pre náš organizmus.

Príprava držiek pred varením

Pokiaľ kúpite čerstvé držky, musíte ich najprv uvariť, aby ste ich mohli spracovať do ďalších receptov. V prvom rade sa zamerajte na ich dôsledné umytie. Sledujte, či na nich nie sú zvyšky potravy alebo iných nečistôt. Pokiaľ ich máte radšej biele, to dosiahnete pomocou použitia soli. Votrite ju na celú plochu, nechajte pôsobiť cez noc a ráno dôkladne umyte, aby ste sa zbavili slanosti. Potom ich nechajte vychladnúť a môžete ich nakrájať. Väčšinou sa podávajú narezané na tenké pásiky, ktoré sú chutnejšie. V takomto stave môžte nechať držky úplne vychladnúť, potom ich dajte do nádob a zamrazte. Dobre spracované držky musia byť úplne mäkké, aby sa vám po zahryznutí rozpadali na jazyku.

Varenie držiek

Keď si chcete varenie uľahčiť, môžete si kúpiť už predvarené držky. Aj v tom prípade vám ich odporúčame poriadne umyť a úplne dovariť, pretože vo výrobe ich až natoľko nevyčistia. Na tuku si urobte cibuľovo-cesnakový základ. Keď už sú opečené do sklovita, v ďalšej panvici si pripravte zápražku z múky, oleja a červenej papriky. Pridajte ju do základu, chvíľku poduste a môžete priložiť držky.

Držky na tanieri: Polievka a perkelt

Okrem polievky je veľmi obľúbeným jedlom perkelt. Pokrájanú cibuľu a cesnak poduste na oleji. Pridajte k nim mletú červenú papriku s čili. Chvíľku ich poduste a môžete k tomu dodať držky. Všetko premiešajte, zalejte vývarom a vodou a varte úplne do mäkka. Krátko pred koncom pridajte k jedlu paradajky a papriku, ktoré narežete na malé kocky. Pri príprave vyprážaných držiek ich nenakrájajte na rezance, alebo z nich urobte trochu väčšie kusy, ktoré sa vám budú dobre obaľovať.

Držky v zahraničí

Táto potravina je veľmi dobre známa aj v zahraničí, vďaka čomu sa recepty z nej nachádzajú v rôznych gastronómiách. Urobte si cibuľový základ, na ktorom podusíte nadrobno pokrájanú mrkvu a zeler. To všetko prepojí lákavé chute, ktoré dolaďte konzervovanými paradajkami. Tie mierne rozpučte a pridajte ich do hrnca. Zmes nechajte chvíľku povariť a pridajte do nej víno podľa chuti. Na posledných 15 minút sa prilieva víno, aby ste jedlo dobre dochutili. Viete, ako najlepšie chutia a v čom sa odlišujú?

Mandľový svet: Od stromu po zdravú pochúťku

Mandľa (Prunus dulcis) je opadavý strom z čeľade ružovitých, ktorý sa pestuje pre svoje chutné a výživné plody - mandle. Mandle pochádzajú z oblasti Stredného východu a juhozápadnej Ázie, kde boli pestované už pred tisíc rokmi. Dnes poznáme rôzne odrody mandlí, ktoré sa líšia chuťou, veľkosťou a odolnosťou voči mrazu a chorobám.

Odrody mandlí

  • Nonpareil: Jedná sa o samoopelivú odrodu, ktorej plody dozrievajú koncom septembra. Dobre zvláda aj mierne mrazy, hodí sa do našich vinárskych oblastí, kde bez problémov prezimuje.
  • Ferragnes: Čiastočne samoopelivá odroda. Kvety sa oproti iným kultivarom objavujú skôr a majú bielu farbu. Plody sú eliptické, úzke, stredne veľké, ich úroda je bohatá. U nás sa jej dobre darí vo vinárskych oblastiach a prakticky všade, kde plodia a prospievajú broskyne.
  • Ne Plus Ultra: Jedná sa o jednu z najpopulárnejších a najrozšírenejších odrôd mandlí na svete. Pochádza z USA a je známa pre svoje veľké, široké a ploché plody s tenkou šupkou.
  • Mission: Táto odroda pochádza z Kalifornie a je obľúbená najmä pre svoju vysokú odolnosť voči chorobám a škodcom. Plody sú stredne veľké, oválneho tvaru a s mierne tvrdšou šupkou ako u odrody 'Nonpareil'.
  • Marcona: Jedná sa o tradičnú španielsku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, okrúhle a mäsité plody s jemnou chuťou.
  • Lauranne: Táto odroda pochádza z Francúzska a je obľúbená pre svoju vysokú odolnosť voči mrazu a suchu. Plody sú stredne veľké, podlhovastého tvaru a s tvrdšou šupkou.
  • Tuono: Ide o taliansku odrodu, ktorá je známa pre svoje veľké, podlhovasté plody s tenkou šupkou a výraznou chuťou.

Pestovanie mandlí

Hľadáte zaujímavý doplnok do vinice alebo záhrady v teplejších a nižších oblastiach? Niektoré odrody mandlí sú odolnejšie voči mrazu a dajú sa pestovať aj v chladnejších podmienkach. Pri výbere odrody vždy zohľadníme oblasť, v ktorej stromy vysádzame. Väčšina „mrazuvzdorných“ odrôd znesie teploty len okolo -5 °C. Pri dlhodobejších mrazoch sa môžu poškodiť aj tieto kultivary. Na pestovanie v našich podnebných podmienkach sa hodí napríklad odroda “All in One”.

Vhodné stanovište na pestovanie mandľovníkov je slnečné a chránené miesto s dobre priepustnou, hlinito-piesočnatou pôdou. Mandle preferujú neutrálnu až mierne zásaditú pôdu s pH 6,5-7,5. Mandle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premokrenú, aby nedošlo k uhnívaniu koreňov. Hnojenie mandlí by malo prebiehať pravidelne od jari do jesene. Na jar je vhodné použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ktorý podporuje rast listov a konárov. Pestovanie mandľovníka má však aj svoje nevýhody. Stromy potrebujú veľa vody, čo môže byť problém v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Pravidelný rez je dôležitý pre udržanie zdravého rastu stromu, kompaktný vzhľad a pro dosiahnutie čo najväčšej úrody. Pri reze je dôležité odstrániť prekrývajúce sa vetvy, aby bol strom dobre presvetlený. Rez mandľovníka by mal prebiehať v období pokoja, teda v zimnom období.

Mandle v kuchyni a kozmetike

Plody mandľovníka, známe ako mandle, sú obľúbené po celom svete vďaka svojej výživnej hodnote a širokému využitiu v kuchyni. Mandle sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu E, ktorý podporuje zdravie kože a vlasov, a vitamínu B2, ktorý pomáha udržovať energiu v tele. Ďalej obsahujú minerály ako horčík, vápnik, fosfor a draslík.

V kuchyni sa mandle používajú v celom rade pokrmov a receptov. Môžeme ich jesť surové alebo pražené, pridávať ich do müsli, jogurtu či šalátov. Mandle sa tiež spracovávajú na mandľovú múku, ktorá je bezlepkovou alternatívou k pšeničnej múke a je vhodná pre osoby trpiace celiakiou. Mandle majú aj svoje miesto v kozmetike, kde sa z nich získava mandľový olej. Tento olej je bohatý na vitamín E a má hydratačné a regeneračné účinky na pokožku. Nevýhodou je, že orechy obsahujú amygdalín (ten je hlavne v takzvaných mandliach horkých), ktorý sa v tele premieňa na kyanid.

Mandľa je okrem iného známa aj svojimi nádhernými bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar. Kvety nielenže dodávajú stromu krásny vzhľad, ale kvitnúca mandľa tiež láka rôzne opeľovače od včiel, cez čmeliakov až po motýle.

Tekvicové kráľovstvo: Od semienka po kulinársky zážitok

S príchodom jesene vtrhli do kuchyne tekvice a priam nabádajú na experimentovanie. Tekvica je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. Tekvica - kráľovná jesene. Možnosti jej prípravy sú pritom pestrejšie, ako by sa mohlo zdať. Nielen svetlonos a pekná jesenná dekorácia. Z botanického hľadiska je vlastne ovocím.

Druhy tekvíc

Poznáme mnoho druhov tekvíc, od maličkých až po obrovské, ktorých plody vážia aj 25 kilogramov. Môžete sa stretnúť s tekvicou Hokaido, maslovou tekvicou, muškátovou tekvicou, špagetovou tekvicou a veľkoplodou tekvicou Goliáš - to sú tie jedlé. A potom existujú ešte nejedlé - Anjelské krídla, labutienky (podlhovasté), Sweet dumplings (zelene pruhované).

Charakteristika niektorých druhov tekvíc:

  • Tekvica Hokaido: Patrí k najobľúbenejším tekviciam, je pomerne malá, dobre spracovateľná, môžete ju variť aj piecť aj so šupkou. Má sýto oranžovú farbu a pokrmy zafarbia do oranžova. Je vhodná na polievky, omáčky, ako pečená príloha k mäsu, ale aj na koláče, buchty, marmeládu.
  • Maslová tekvica: Maslová tekvica má jemnú chuť, tvarovo sa podobá hruške, obsahuje len málo semienok. Je vynikajúca na grilovanie, ale môžete z nej pripraviť aj polievku, pyré, plnku do mäsa alebo sladké zákusky.
  • Muškátová tekvica: Táto tekvica pochádza pôvodne z Francúzska, má zelenú šupku, ktorá sa ale nedá uvariť a treba ju olúpať. Je pomerne veľká, a tak okrem bežného spracovania ju môžete použiť aj na kompóty alebo marmeládu - bude vám stačiť jedna.
  • Špagetová tekvica: Špagetová tekvica dostala svoj názov od toho, že keď je zrelá a povaríte ju, rozpadne sa jej dužina na špagety, ktoré môžete použiť ako plnohodnotné jedlo (ako náhradku klasických špagiet). Takto ju môžete aj zapekať. Lúpať sa nemusí.
  • Veľkoplodá tekvica Goliáš: Výhodou tejto tekvice je, že z jedného plodu uvaríte aj niekoľko jedál. Nevýhodou je potom to, že sa nedá dlho skladovať. Klasická oranžová tekvica, ktorú používame a sadíme v našich záhradách. Narastá do väčších rozmerov, má sýtu oranžovú farbu. Poznáme ju aj ako Halloweensku tekvicu.

Nutričné hodnoty a benefity tekvice

Dužina tekvice okrem veľkého množstva vody obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa v ľudskom tele premieňa na vitamín A. Tento antioxidant spolu s ďalším - vitamínom E - bráni poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi a predchádza rakovine.

Vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacín) posilňujú cievy a srdce, pomáhajú znižovať krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu. Vitamín B1 (thiamín), posilňuje nervovú sústavu, vitamín B2 (riboflavín) podporuje štiepenie tukov a cukrov a zlepšuje stav očí i pokožky.

Tekvica obsahuje aj veľa minerálov. Draslík so silným močopudným účinkom vyplavuje z tela prebytočnú soľ, čím zlepšuje stav pri reumatizme a dne. Okrem toho je tekvica bohatá na meď, železo a horčík. Selén pomáha pri ochoreniach močových ciest. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie a chráni sliznicu žalúdka, tekvica pôsobí tiež ako jemné preháňadlo. A na vašom tanieri by sa mala pravidelne objavovať, ak máte problém s pečeňou a potrebujete ju regenerovať.

Tekvicové semienka

Tekvicové semienka sú veľmi hodnotnou lahôdkou z rastlinnej ríše a nadmieru prínosnou zložkou nášho jedálnička, ktorá nutrične a chuťovo plne nahradí nezdravé čipsy, chrumky či tyčinky. Jadierka, aké dostanete v predajniach so zdravou výživou, majú orieškovo sladkastú chuť. Sú tmavozelenej farby, ploché a veľké približne centimeter. V tejto podobe sú zbavené tvrdého svetlého obalu.

Semená tekvice spomaľujú proces starnutia ľudských buniek a patria k najbohatším zdrojom aminokyseliny tryprofán. Keďže ju poškodzuje tepelné spracovanie potravín, väčšina ľudí trpí jej nedostatkom. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii. Tekvicové jadierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.

Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny (odvodené od názvu čeľade Cucurbitaceae), ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Ten stimuluje bunky prostaty k ďalšiemu rastu a zapríčiňuje ich nežiaduce zväčšenie. Cucurbitin má taktiež silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky ako pásomnice a škrkavky. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Všeobecne sa odporúča zjesť hrsť surových, nepražených semienok na prázdny žalúdok dvakrát denne.

Olej z tekvice

Olej z tekvíc sa pýši tmavozelenou farbou a orechovou chuťou. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Možno ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Spevňuje nechty a vlasy. Obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a ...

Ďalšie užitočné tipy a triky do kuchyne

V kuchyni sa často stretávame s drobnými problémami, ktoré nám môžu znepríjemniť varenie. Tu je niekoľko tipov a trikov, ktoré vám uľahčia prácu a ušetria čas.

Trik s vajíčkami pre úsporu energie

Tento tip ušetrí energiu a čas pri varení vajec. Postupujte takto: Vezmite si hrniec a nalejte horúcu vodu z vodovodu. Vložte čisté vajcia a zapnite sporák. Nesolíme, lebo vajíčka určite nepopraskajú. Vajíčka prikryte pokrievkou a priveďte vodu do varu. Akonáhle voda zovrie, okamžite vypnite sporák a nechajte vajcia pod pokrievkou, kým úplne nevychladnú. Sú dokonale uvarené, vo vnútri hustý a svetlý žĺtok.

Cvikla do šalátu uvarená za 5 minút

Uvarte si cviklu rýchlo a jednoducho: Zoberieme si hrniec. Nalejeme doňho 1 cm vody a privedieme vodu do varu. Ihneď pridáme repu nakrájanú na malé kocky (nesolíme, nepridávame olej). Zatvoríme pokrievku a akonáhle voda vo vnútri zovrie, znížime ohrev a pod zatvorenou pokrievkou varíme presne 5 minút. Potom vypneme sporák, neotvárame pokrievku, necháme cviklu vychladnúť na izbovú teplotu.

Trik s knedľou, aby sa pri varení neroztrhla

Tajomstvo je v tom, že by sa knedle nemali hádzať do vriacej vody, ale do vody s teplotou okolo 50 stupňov. Postupujte takto: Do vody pridáme trochu oleja a soli. Do vody s teplotou 50 stupňov dáme knedle. Hneď ako voda zovrie, varíme presne 5 minút. Knedle sú vždy hladké a majú perfektnú chuť aj konzistenciu.

Už žiaden zápach pri a po vyprážaní

Pri vyprážaní pokrmov je samozrejmosťou zapnúť digestor. Inak riskujeme, že do celého bytu sa dostane prenikavý zápach vyprážaných pokrmov, ktorý sa v interiéri dokáže dlho udržať.

Vynikajúcim bojovníkom proti zápachu je aj trik pri príprave trojobalu: Do vajíčka pridajte mlieko, niekoľko kvapiek citrónu a aj pivo. Mäso bude mať menej cholesterolu a tým pádom nebudete cítiť pri vyprážaní typický zápach. Po obaľovaní dobre oklepte strúhanku. Inak sa počas vyprážania oddelí od povrchu a začne sa prepaľovať a zapáchať. Mäso je pred obaľovaním dobré pokvapkať citrónovou šťavou. Mäso zmäkne a eliminuje sa aj zápach pri vyprážaní.

Ak používate na smaženie menej tuku - tak aby jedlo nebolo celkom ponorené, najdôležitejšie je najskôr sprudka ho opražiť z oboch strán. Až potom mäso na miernejšom plameni dopekáme.

Pri vyprážaní v trojobale, je potrebné rezne alebo obaľovanú zeleninu vkladať vždy do rozpáleného oleja. Pri vyprážaní nikdy nezapĺňajte celú panvicu, tuk sa v takomto prípade ochladí a jedlo sa nevypráža, ale dusí sa.

Na vyprážanie používajte vždy tuk s vysokou tepelnou odolnosťou. Čím rýchlejšie sa olej prepáli, tým väčší zápach sa bude počas vyprážania šíriť z panvice. Nezabúdajte tiež na zdraviu škodlivé dôsledky prepáleného tuku.

Ktoré tuky sú vhodné? Siahnite po repkovom, kokosovom alebo palmovom oleji. Vynikajúcou voľbou je tiež napríklad bravčová masť. Tuk počas vyprážania pravidelne vymieňajte.

Nemáčajte filé do mlieka

Namočte filé do perlivej minerálky. Ak chcete naozaj najlepšie vyprážané filé, do strúhanky na obaľovanie pridajte aj mleté orechy.

Syr vám nevytečie

Základom je kúpiť si dobrý syr na vyprážanie. To je taký, ktorý má vyšší obsah tuku - minimálne 30 %. Takéto syry sú krémovejšie a oveľa lepšie držia tvar.

Skôr, ako sa pustíte do obaľovania, vložte syr na 10 minút do mrazáku. Po obaľovaní sa odporúča dať ešte na pár minút do chladničky.

Pri obaľovaní tento krok určite dodržte: syr obaľte 2x - máte tak istotu, že vám nevytečie. Vyprážajte VŽDY až vtedy, keď je olej dobre rozpálený.

Kamarátka ma naučila, ako rýchlo nakrájať cibuľu na tenké pásiky bez noža, mixéra alebo krájača

Cibuľa je jednou z najpoužívanejších surovín v kuchyni. Je základom mnohých jedál, a preto prvou vecou, ktorú je potrebné sa naučiť, je nakrájať cibuľu! Nedávno som sa naučila krájať cibuľu na tenké prúžky bez použitia noža alebo dokonca dosky na krájanie. Táto finta mi ušetrí veľa času.

Spôsob krájania cibule je tiež veľmi dôležitý pokiaľ sa jedná o chuť pokrmu. V niektorých jedlách budeme potrebovať hrubé krúžky a v iných na jemno nakrájanú cibuľu.

Niekedy sa predpokladá, že chuť cibule bude veľmi jemná. V hamburgeroch, sendvičoch alebo šalátoch by mala byť cibuľa nakrájaná na tenko a nemala by dominovať chuti pokrmu, ale mala by ju mierne priostriť.

Najťažšie je však asi krájanie na tenké pierka.

Ako čistiť a krájať maslovú tekvicu

Všimli ste si v obchodoch maslovú tekvicu a zaujíma vás, čo z nej môžete pripraviť a či obsahuje nejaké vitamíny a minerály? Väčšina receptov si vyžaduje nielen očistenie tekvice, ale aj jej nakrájanie na kocky či plátky. Pri čistení a krájaní veľkých plodov zeleniny a ovocia je bezpečnosť na prvom mieste. Preto dosku na krájanie stabilizujte vlhkou papierovou utierkou - jednoducho ju podložte pod dosku. Ďalšou dôležitou pomôckou pri čistení maslovej tekvice je škrabka, ktorá by tiež mala byť čo najostrejšia.

Ďalším krokom je ošúpanie tekvice: zoberte si ostrú škrabku na zeleninu, ktorá sa dobre drží. Tekvicu rozpoľte a odstráňte semienka. Pri lúpaní zostanú niektoré miesta tekvice o niečo plochejšie. Nájdite to najviac ploché a ním tekvicu položte na dosku. Teraz odrežte „krk“ maslovej tekvice od základne.

Anatómia týchto dvoch častí je odlišná. Tenšia časť je pevný kus tekvice plný dužiny, v „brušku“ sa nachádzajú semená. Vydlabte ich spolu s vláknami.

Táto jasne oranžová zelenina je nízkokalorická, a pritom bohatá na vlákninu, vitamíny a minerály. Výskum ukázal, že fytonutrienty zeaxantín a luteín, ktoré maslová tekvica obsahuje pomáhajú chrániť zdravie očí. Betakarotén, ktorý tejto tekvici dáva oranžové sfarbenie zároveň podporuje prirodzenú funkciu imunitného systému.

Je známe, že pestrá strava bohatá na ovocie a zeleninu môže znížiť riziko osteoporózy. Štúdia z roku 2016 ukázala, že strava s vysokým obsahom zeleniny, ktorá obsahuje betakarotén, vitamín C, zinok a sodík, súvisí so zdravou kostnou hmotou u žien po menopauze.

100 g pečenej maslovej tekvice obsahuje približne 2 g vlákniny, čo je 7 % odporúčaného denného príjmu vlákniny pre dospelých. Vieme o tom, že vláknina znižuje riziko srdcových chorôb, rakoviny čriev a cukrovky 2.

Táto chutná tekvica má nízky obsah kalórií, vysoký obsah vlákniny a popri tom upokojujúcu sladkú chuť. Práve preto funguje, ako skvelá alternatíva k sladkým kalorickým jedlám.

Skladovanie maslovej tekvice

Maslová tekvica vydrží niekoľko mesiacov - zvyčajne dva až tri, ale skladovaciu dobu dokážete predĺžiť až na šesť mesiacov: Maslovú tekvicu skladujte ďalej od ovocia. Jablká, hrušky a ovocie, ktoré dozrieva rýchlo, uvoľňujú etylénový plyn, urýchľujúci starnutie a hnilobu tekvice. Tekvicu uchovávajte na chladnom, suchom a tmavom mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Ošetrite tekvicu dezinfekčným roztokom. Ak chcete maslovú tekvicu uskladniť dlhodobo, skombinujte jeden diel tekutého bielidla s desiatimi dielmi vody. Zmiešajte, navlhčite handričku a šupku maslovej tekvice jemne utrite roztokom. Pravidelne kontrolujte stav skladovanej tekvice. Môžete ju použiť tiež ako prílohu, alebo kocky tekvice naložiť na sladkokyslo na zimu. Máte radi lasagne? Chutný a sýty je aj prívarok z maslovej tekvice ozvláštnený červenou šošovicou.

Hustá krémová omáčka sa nedá spraviť len hokkaido tekvice. Pripravte si zamatovú polievku z maslovej tekvice, mrkvy, stonkového zeleru dochutenú tymianom. Nielen hokkaido tekvica je vhodná na hustý tekvicový krém. Vyskúšajte túto... Nevydržíte deň bez cestovín? Tekvicový cheesecake, vhodný na každú príležitosť a hlavne na jeseň. Jemný,...

Druhy tekvíc

Druh tekvice Charakteristika
Tekvica Hokaido Malá, oranžová, vhodná na varenie aj pečenie so šupkou
Maslová tekvica Hruškovitý tvar, jemná chuť, vhodná na grilovanie a polievky
Muškátová tekvica Veľká, zelená šupka, vhodná na kompóty a marmelády

tags: #krajanie #surových #uhoriek #tipy #a #triky

Populárne príspevky:

Vytvoril Dual | © 2016 Jedlo v Sabinove