Krytina recyklovaná z plastových fliaš od mlieka: Výroba a význam recyklácie

Odpad, nielen plastový, nám šliape na päty a stal sa súčasťou potravinového reťazca. Jedinou cestou ako z odpadovej (plastovej) generácie von, je naučiť sa ho neprodukovať, alebo čo najlepšie recyklovať. Ako správne triediť odpad, separovať, recyklovať? Toto je veľký sprievodca svetom recyklácie pre deti a rodičov.

„Zíde z očí, zíde z mysle. Čo oko nevidí, to srdce nebolí.“ Takto by sa v jednoduchosti dal charakterizovať prístup mnohých k odpadu. Lenže neúmerné zväčšovanie skládok, globálne otepľovanie, Veľká tichomorská škvrna (ostrov z odpadov v oceáne) s trojnásobnou veľkosťou Francúzska, mikroplasty v telách živočíchov a teda aj na našom tanieri sa už ignorovať nedajú. Odpad je bumerang. Koluje v potravinovom reťazci. Dobrou správou je: ako sa VY budete správať na lokálnej úrovni, prejaví sa na globálnej.

Tu je 5 najdôležitejších (na drobné rozmenených) bodov nášho veľkého sprievodcu svetom recyklácie, ktoré by ste spolu s deťmi mali vedieť, povedať si a mať na pamäti, medzi nimi napríklad aj to, ako správne separovať či koľko a ako dlho sa to, čo vyhodíme, rozkladá...

1) Produkujeme viac ako 2 miliardy ton odpadu ročne

Prizrime sa bližšie štatistike odpadov. Podľa EUROSTAT-u (Štatistického úradu Európskych spoločenstiev) sme v EÚ vyprodukovali za rok 2018 všetkými ekonomickými aktivitami aj domácnosťami dokopy 2,337 miliárd ton odpadu. Priemerne to je 8-tisíc kg odpadu na hlavu každého Európana vrátane našich detí. Z toho bolo len 38,5% odpadu uskladneného na skládkach a 37,9% recyklovaného.

Slovensko bolo v poradí 22-té v porovnaní s členskými aj vybranými nečlenskými krajinami EÚ: na jedného Slováka či Slovenku pripadalo 3 856 kg odpadu. Najhoršími krajinami bolo Estónsko s takmer 28-tisícmi kg na hlavu a Fínsko s takmer 26-tisícmi kg na hlavu, najlepšie Lotyšsko s okolo 1621 kg na hlavu a Kréta s okolo 2-tisícmi kg.

Hovoríme však o totálnom odpade produkovanom krajinami: Slovensko sa na ňom podieľa 18,2%-tami. Patrí sem aj odpad produkovaný pri konštrukčných prácach (35,9%), ťažbe (26,6%), priemyselnej výrobe (10,6%). Domácnosti sa na celkovom odpade podieľali 8,2%-tami. Čo nie je stále málo: ide o približne 200 mil. ton odpadu, čomu dokážeme predchádzať.

Ak nebudeme konať, nezačneme sa inak správať a v produkcii odpadov pokračovať, predpokladá sa, že do roku 2050 narastie na 3,4 miliardy ton.

2) Poznaj svoj odpad: z čoho pozostáva odpad z domácností

Poďme si rozmeniť odpad domácností na drobné: veľkú množinu odpadov tvoria plasty, odpad z jedla, textilný odpad a elektronika.

A) Plasty: Každoročne produkujeme plastový odpad, ktorý váži takmer ako celá ľudská populácia

Prvýkrát sa plasty začali komerčne vyrábať od 50-tych rokoch minulého storočia. Postupne sa stali integrálnou súčasťou moderného života. A s tým sa zvýšila ako jeho produkcia na viac ako 9 miliárd ton (polovica všetkých plastových výrobkov je vyrábaná na jedno použitie), tak aj plastový odpad - skončí tak viac ako polovica plastov. Len samotné USA (2016) vyprodukovalo 42 mil. ton plastového odpadu (ďalší megaproducenti sú India, Čína, Brazília, Indonézia, Rusko, Nemecko, UK, Taliansko je 13-te).

A hoci Európa je jedným z najväčších konzumentov plastov, produkuje tiež obrovské množstvo plastového odpadu: v roku 2019 sme globálne vyprodukovali 368 mil. ton - z toho Európa 57,9 mil. ton. A hoci pandémia COVID-19 produkciu spomalila (o 0,3%), v druhej polovici roka znovu vzrástla. A dodnes podľa štatistík produkujeme ročne okolo 300 mil. ton odpadu z plastov, čo je takmer ekvivalent váhy celej ľudskej populácie!

Podľa výskumníkov a výskumníčok bolo od 50-tych rokov vyrobených viac ako 8,3 miliárd ton plastov, 60% z toho skončilo na skládkach alebo kdekoľvek v prírode. Plasty sú už všade: každý rok končí v oceánoch 8 mil. ton plastov - mnohé sem prichádzajú po riekach ako odpad z miest a veľkomiest. Celkovo sa recykluje len 9% všetkého plastového odpadu, 12% končí v spaľovniach, 79% na skládkach alebo v prírode. Ak v tomto trende budeme pokračovať, do roku 2050 bude v oceánoch viac plastov ako rýb.

TOP 10 plastových odpadkov v oceánoch:

• Ohorky z cigariet
• Fľaše na pitie
• Vatové paličky do uší
• Medicínske pomôcky
• Plastové sáčky
• Plastové príbory
• Slamky a tyčinky na miešanie kávy
• Vrchnáky a poháre na pitie
• Balóny a balónové paličky
• Obaly na potraviny

Podľa Európskej komisie tvoria plasty 80% všetkého odpadu v oceánoch (a 50% sú jednorazové) - nájdeme ich nielen vo vode, ale aj v útrobách rýb, mäkkýšov, vtákov, tuleňov, veľrýb a morských korytnačiek. Teda v našom potravinovom reťazci. Aj vo forme mikroplastov, na ktoré sa plasty rozkladajú.

Áno, Európska komisia sa rozhodla zakázať túto „TOP-ku“ plastových jednorazových výrobkov. A prišla aj s Európskou zelenou dohodou, ktorá má pomôcť chrániť biodiverzitu a ekosystémy, znížiť znečistenie vzduchu, vody a pôdy a zlepšiť naše nakladanie s odpadom. Od 3.júla tohto roka by sa mali krajiny Únie napr. postarať o to, aby na krabičkách cigariet bola informácia, že obsahujú plasty. Veľa ľudí netuší, že vo filtroch cigariet, alebo vlhčených obrúskoch, hygienických vložkách sa nachádzajú plasty.

Mikroplasty sú pridávané do kozmetiky, farieb, čistiacich prostriedkov (pozrite zloženie). Členské štáty sa tiež dohodli, že najneskôr v roku 2029 splnia cieľ zbierať 90% plastových fliaš, ktoré najneskôr v roku 2025 majú obsahovať najmenej 25% recyklovaného obsahu a najmenej 30% do roka 2030.

Plast je dobrý materiál, užitočný a potrebný. Ľahký a ľahko spracovateľný. Šetrí ako pri spracovaní, tak pri využití vo výrobkoch veľa energie - z tohto pohľadu je ekologickejší než sklo alebo drevo. Pri posudzovaní ale musíme brať do úvahy dopad na životné prostredie z pohľadu celého životného cyklu plastov a výrobkov z nich: s plastami totiž nevieme zaobchádzať - nadužívame ich. A priveľa dobrého škodí.

Preto plasty ohrozujú všetko v našej prírode. Sú ťažko rozložiteľné a mnohé nerecyklovateľné. Obsahujú aj toxické látky (ftaláty - zmäkčovadlá), ktoré sa dostávajú do vody a pôdy a spätne k človeku a zvieratám. To je tragédia našej doby plastovej.

B) Odpad z nášho jedla by nakŕmil 200 mil. ľudí

Globálne produkujú domácnosti priemerne 74kg odpadu z jedla na osobu (61%), reštaurácie a ďalšie služby 31,5kg odpadu na osobu (26%) a maloobchod 15,8kg (13%). V EÚ produkujeme ročne okolo 88 mil. ton odpadu z jedla, čo nás stojí približne 143 miliárd eur. Predpokladá sa, že ide o tretinu vyprodukovaného jedla vôbec.

Problémov je viac: zlé manažovanie prípravy jedla, priveľké balenia, štandardizované porcie v reštauráciách, nadprodukcia, nízky dopyt po istých jedlách, chyby v produkcii, náš životný štýl či estetické štandardy („toto zhnednuté jablko nekúpim“). Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) by odpad z jedla z Európy mohol nakŕmiť 200 mil. ľudí (z roku 2013).

Podľa aktuality.sk vyprodukuje priemerný Slovák a Slovenka viac ako 160 kg potravinového odpadu, takmer každá desiata domácnosť potraviny vyhadzuje každý deň. Aké najčastejšie? Ovocie a zelenina, pečivo, mäso, ryby, mliečne výrobky a zvyšky varených jedál.

C) Hlavné mesto módy je mestom textilného odpadu

Každý rok vyhadzujeme 60 miliárd kg oblečenia, pričom menej než 1% materiálov použitých na jeho výrobu je recyklovaných. Najväčším producentom v EÚ tohto typu odpadu je Taliansko: hlavné mesto módy Miláno je tak mestom odpadu. Nasledujú Portugalsko, Rakúsko a UK (ako nie člen EÚ). Najmenej odpadu z oblečenia produkuje Maďarsko, Poľsko, Írsko a Francúzsko.

Ako to je: napr. Taliansko vyprodukuje 465 925 kg textilného odpadu, z ktorého na skládkach (či v spaľovniach) končí 81,8%, 10,4% je recyklovaných. Porovnajme s Českom: je šieste v poradí v produkcii textilného odpadu - 108 273kg, z toho 81,4% končí na skládkach či spaľovniach a 9,8% je recyklovaných (Slovensko v tejto štatistike nefigurovalo).

D) E-odpad je najrýchlejšie rastúci odpad na svete

Globálne sme vyprodukovali za rok 2019 54 mil. ton e-odpadu. Z toho menej než pätina bola recyklovaná. Najväčšími producentami boli Nemecko (1,6mil. ton) a Francúzsko (1,4mil. ton) z krajín EÚ, no prvenstvo globálne si držia Čína (viac ako 10 mil. ton e-odpadu) a USA (7mil. ton). Celosvetovo ide v prípade elektroniky o najrýchlejšie rastúci odpad - predpokladá sa, že v nasledujúcich rokoch ešte porastie.

3) Životnosť našich odpadkov? Spýtajte sa pra-pra-pra-krát desať-vnukov

Prečo toľko o odpadkoch? Keďže sa váľajú takmer všade, nie je nepravdepodobné, že mnohé z tých, ktoré dnes odhodíte, zanechávate vlastne svojim prapraprapra....-vnukom. Deťom vašich detí vašich detí vašich detí... Životnosť je prekvapujúco veľká a niektoré sa nerozložia, ale pretrvajú veky.

Mnoho zdrojov, webov aj vedcov a vedkýň upozorňuje, že životnosť-rýchlosť rozkladu odpadkov závisí od prostredia, do ktorého ich vyhodíme. Vlhšie prostredie a pôdne mikroorganizmy, dokonca hmyz rozklad urýchľujú, suché spomaľujú. Ďalej závisí aj na materiáloch, z ktorého je odpad vyrobený - čím zložitejší dizajn, tým horšie pre recykláciu aj rozklad.

Vyššie sme spomínali, že detské jednorazové plienky sa rozkladajú až 500 rokov. Predstavte si, že len v Amerike bolo v roku 2018 použitých a vyhodených 3,3-3,5 mil. ton plienok. Na plienky tu padne každý rok 200-tisíc stromov. UK každý rok vyhodí 3 miliardy plienok, ktoré tak tvoria 2-3% všetkého odpadu domácností.

Prepočítajte si to: kým je dieťatko schopné ísť samo na nočník, spotrebuje priemerne 4-6-tisíc jednorazových plienok (alebo 20-30 znovu-použiteľných látkových). To je celkom dosť. Ak sa teda rozhodujete, aké plienky pre bábätko využívať, možno by ste sa mali rozhodovať aj s ohľadom na tieto čísla a ochranu prostredia, v ktorom sa vyrastajúce bábätko bude pohybovať.

Počas pandémie sa zvýšila produkcia aj odpad jednorazových rúšok, respirátorov, gumených rukavíc a ďalších ochranných pomôcok. Práve tie sa stali symbolom pandémie. Predpokladá sa, že v roku 2020 sa do oceánov dostalo 1,5miliárd jednorazových rúšok. Ak by sme chceli hovoriť o dobe ich rozkladu, museli by sme sa prizrieť materiálom, z ktorých sú vyrobené.

Často ide o plast polypropylén. V tomto prípade trvá 450 rokov, kým sa rúško rozloží a ešte aj po tejto dobe pretrvávajú malé fragmenty plastu v prírode. Ak sa teda chcete správať „eko-friendly“, je namieste popremýšľať nad re-užívateľnými maskami na tvár (mnohé spoločnosti využívajú ako materiál do masiek ten organický a recyklovateľný).

U jednorazových latexových rukavíc je dobrou správou, že sú kompostovateľné - schopné rozkladu aj vo vašom komposte. Trvá im to zhruba 5 rokov. Dbajte však na to, aby sa pred umiestnením do kompostu zbavili nečistôt, baktérií a iných nebezpečných látok, ktoré môžu ohroziť rastliny, pre ktoré je kompost určený.

Z hľadiska triedenia sa na jednorazové ochranné pomôcky dívame ako na kontaminované, teda nesmú sa triediť. Ukladajú sa do uzavretého vreca na odpadky, zvonka dezinfikovanom a odložené do zmiešaného komunálneho odpadu - pokiaľ nie ste v karanténe alebo COVID-19 pozitívni.

4) Riešenie? KROK prvý - kreatívna recyklácia

Všimli ste si, že časová doba rozkladu mnohých produktov našej výroby a spotreby presahuje časový priestor, v ktorom žijeme svoje životy. Je lepšie likvidovať odpad tak, aby sme z neho mali ešte nejaký úžitok. Teda recyklovať ho predtým, než sa rozhodneme poslať ho do smetiaka. Alebo odpad vrátiť späť do obehu: pivné fľaše ako vratný obal, e-odpad do spätného zberu niektorých predajcov, zelený odpad kompostovať.

Recyklácia a separácia odpadu je však riešením dôsledkov, nie príčin. Podľa nadšencov recyklácie sa dá recyklovať všetko - je to len otázka energie, ľudského úsilia a peňazí. Recyklujeme, teda opätovne zužitkujeme materiály získaných z odpadov. Alebo nasledujte niektorých priekopníkov zero waste života (bez odpadu) ako je známa Bea Johnson, ktorá žije 99% zero waste. Pretože najrozumnejšou stratégiou je odpadom predchádzať.

Poďme na spôsoby, ako by sme mohli kreatívne s odpadom doma naložiť my:

Prvé pravidlo zero waste: REFUSE („odmietni“) a REUSE („znovu-použi“)

Ak sa chystáte na nákupy, kupujte vždy len to, čo skutočne doma potrebujete, len v takom množstve, aké potrebujete a ste schopní spotrebovať. Problémom je, že nakupujeme veci, ktoré nám často pridlho „sedia“ v chladničkách, mrazničkách, šatníkoch... Odmietnite produkty určené na jedno použitie. Ak balíte deťom alebo sebe jedlo do práce a školy, kúpte kvalitný znovu-použiteľný obal na jedlo. Pre domácnosť zvoľte recyklovateľné utierky, darčeky na Vianoce a sviatky baľte do novinového papiera, recyklovateľných textílií, recyklovateľných dekoratívnych boxov (kvôli lesku, laminátovaniu je baliaci papier nerecyklovateľný).

Plienky využívajte látkové alebo ak jednorazové, na trhu nájdete už aj ekologické recyklovateľné. Množstvo výrobkov z drogérie a kozmetiky si môžete vyrobiť sami doma. Zubné kefky nájdete eko-friendly, napr. drevené, hygienické vložky kompostovateľné (aj tampóny), jednorazové slamky vymeňte za bambusové alebo kovové, odmietnite jednorazové poháriky, príbor či taniere.

Ďalšie pravidlá recyklácie: Upcyklujte, Downcyklujte, TVORTE

Pri pokuse vyhnúť sa plytvaniu a zbytočnému vyhadzovaniu sa pokúste veci znovu-využiť a premeniť ich: ak vec zmeníte na niečo vyššej kvality, s lepšou hodnotou, funkciou, a predĺžite jej životný cyklus, upcyklujete (z plastov náušnice, z trička tašku na potraviny). Ak z veci vznikne iná vec nižšej kvality, downcyklujete (zo starého pečiva strúhanka).

Naučte sa predmety využívať na iné účely, ak ten primárny splnili: zaváraninové poháre a sklenené nádoby ako úložisko cestovín, hračiek, vatových tampónov. Vyčistené konzervy jednoduchou úpravou ako úložný priestor na sušené bylinky, sklenené fľaše ako vázy, poháre ako svietniky či kvetináče. Z kartóna sa môže stať výživný mulč na záhrade (pozor na slizniaky), s deťmi si vyskúšajte domácu výrobu-recykláciu papiera, obaly od vajec môžu slúžiť ako kŕmidlá pre chrobáky, vyrobte si vlastné ekologické obrúsky alebo adventný kalendár pre deti. Niektorí plasty využívajú na výrobu bižutérie.

Hliníková fólia alebo alobal má dobu rozkladu neurčitú: čo tak ju využiť opakovane - keď ju umiestnite za doma pestované rastlinky (upcyklujete), odrážajú svetlo a fungujú ako miniskleník. Alebo pneumatiky recyklujte ako my: našli sme si na internete návod, ako ich pomocou lepidla, ozdobného lana a farebného spreja premeniť na sedadlá k ohnisku. Ak sa zbaviť vecí, tak jedine zmysluplne.

Vymeňte jednorazové predmety za predmety s dlhou životnosťou

Teda žite bezodpadovo: navštevujte lokálne bezobalové obchody, do klasických chodievajte s vlastnými plá...

Nebezpečné plasty a ich vplyv na zdravie

70% syntetického chemického priemyslu tvorí výroba plastov. Plasty nájdeme všade okolo nás. Hlavnou surovinou na ich výrobu je neobnoviteľný zdroj - ropa. Poznáme rôzne druhy plastov, najjednoduchšími a najmenej škodlivými pre prírodu a zdravie sú polyetylén (PE) a polypropylén (PP). Sú však plasty, ktorých negatívne účinky boli a stále sú zisťované v mnohých výskumoch. Aj tak sú však stále na našom trhu a vyrába sa z nich obrovské množstvo rôznych výrobkov.

Väčšina plastov s obsahom bisfenolu A nie je recyklovaná, ale končí na skládkach. Bisfenol A sa často objavuje v priesakovej kvapaline zo skládok a v súčasnosti je jedným z najčastejšie zistených chemikálií v podzemnej vode. Je súčasťou tzv. tvrdých plastov - polykarbonátov (väčšinou označených ako 7 alebo PC v recyklačnom trojuholníku). Nebezpečné sú hlavne obaly potravín a tie plasty, ktoré sa zahrievajú, pretože tým sa uvoľňuje bisfenol A. Nie všetky tieto plasty však obsahujú túto látku, väčšinou však áno.

Mnohé štúdie potvrdili uvoľňovanie bisfenolu A do nápojov v týchto nádobách. Názory na dávku, ktorá by mohla byť nebezpečná sa síce rôznia, avšak dlhodobá expozícia aj minimálnym dávkam môže byť zvlášť u malých detí veľmi riziková. Riziko uvoľňovania bisfenolu A sa zvyšuje s teplotou nápoja. Napr. naliatím vriacej vody do fľaše sa 55 krát zvyšuje uvoľňovanie bisfenolu A do obsahu fľaše. Nebezpečné je to najmä u dojčenských fliaš, pretože novorodenci a malé deti sú najzraniteľnejšou skupinou čo sa expozície toxickým látkam týka. Čím častejšie sa fľaša takýmto spôsobom používa tým viac bisfenolu A sa z nej uvoľňuje.

!!! Od roku 2011 platí v EU zákaz výroby aj dovozu dojčenských fliaš s obsahom bisfenolu A. Vnútro plechoviek je často potiahnuté bielou vrstvou epoxidových živíc s obsahom bisfenolu A - odtiaľ migruje priamo do konzervovanej potraviny. Uvoľňovanie bisfenolu A zvyšujú napr. Bisfenol A sa používa pri výrobe mnohých medicínskych pomôcok a prístrojov ako napr. inkubátory, dialýzy, infúzne sety, laboratórne pomôcky a rôzne hadičky. Tiež je súčasťou niektorých zubných výplní a komponentov na báze živíc. Aj niektoré hračky z tvrdého (nemäkčeného) plastu môžu obsahovať bisfenol A.

Bisfenol A ovplyvňuje najmä hormonálnu sústavu. Tento názov je často mylne chápaný ako označenie akýchkoľvek plastov. PVC je veľmi problematický plast čo sa týka výroby, zneškodnenia a jeho samotného použitia. Pri výrobe a zneškodnení vzniká toxický chlór a jeho deriváty, dioxíny. Recyklácia PVC je veľmi problematická kvôli obsahu rozdielnych zlúčenín, miera jeho recyklácie v Európe predstavuje len 3%. Samotné použitie PVC v každodennom živote je nebezpečné pre naše zdravie najmä kvôli obsahu ftalátov - zmäkčovadiel, ktoré tvoria významnú zložku tohto plastu. Sú to látky, ktoré sa do PVC pridávajú kvôli tomu, aby ho zmäkčili a bol ohybný. Tieto látky však v štruktúre PVC nie sú pevne viazané, ľahko sa uvoľňujú a dostávajú sa do okolitého prostredia, balenej potraviny, organizmu atď.... sú toxické.

Kompetentné orgány Európskej únie uznali toxicitu týchto látok a prijali zákaz používania 6 druhov ftalátov v detských hračkách pre deti do troch rokov, pretože ich deti olizujú, cmúľajú. Stále sú však povolené tisícky ďalších výrobkov, ktoré rovnako obsahujú ftaláty a poškodzujú zdravie. Patria k nim napr. V domácnosti sa s PVC a ftalátmi môžme stretnúť takmer všade. Najnebezpečnejšie pre zdravie sú výrobky, ktoré sa dostávajú do styku s teplom, sú často ohýbané alebo sú v nich balené potraviny, najmä tie s vyšším obsahom tukov (mäso, mliečne výrobky) alebo sú v kontakte s ústami - napr. - spôsobujú abnormálny vývoj reprodukčného systému, pričom mužský je omnoho citlivejší ako ženský, hlavne u vyvíjajúcich sa plodov, novorodencov a detí.

V Portoriku bola robená štúdia, ktorá zistila spojitosť predčasného vývinu prsníkov u malých dievčat vo veku 8-24 mesiacov s expozíciou ftalátmi. • University of Rochester Medical Center - spája pôsobenie ftalátov s výskytom obezity a inzulínovej insuficiencie u dospelých mužov - ftaláty znižujú hladiny testosterónu a následne vyvolávajú obezitu, ktorá vedie k Diabetu 2. (Silva MJ, Barr DB, Reidy JA, Malek NA, Hodge CC, Caudill SP, et al. 2004. population from the National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES) 1999-2000. (Swan SH, Main KM, Liu F, Stewart SL, Kruse RL, Calafat AM, et al. 2005. Decrease in anogenital distance among male infants with prenatal phthalate exposure. (Latini G, Avery GB. 1999. Materials degradation in endotracheal tubes: a potential contributor to bronchopulmonary dysplasia. (ATSDR. 2002. Toxicological Profile for Di(2-ethylhexyl)phthalate (DEHP). (Kohn MC, Parham F, Masten SA, Portier CJ, Shelby MD, Brock JW, etal. 2000. Human exposure estimates for phthalates.

• Koncentrácie jedného z produktov metabolizmu DEHP - MEHP v moči liečených detských pacientov sa zvyšujú úmerne s expozíciou DEHP. U jednej zo sledovaných skupín s najvyššou expozíciou boli hodnoty prekročené až 5 krát. Vyššie hodnoty boli u chlapcov. (Ronald Green, Russ Hauser, Antonia M. - pozor na hračky, u ktorých je nápis „Nevhodné pre deti do troch rokov“ hoci je to zjavne hračka určená napr. pre dojčatá na ohryzovanie... Vyrába sa z ropy environmentálne veľmi nepriaznivým spôsobom.

Polystyrénové potravinové obaly môžu uvoľňovať styrén po kontakte s teplým jedlom alebo nápojom, lúhuje sa tiež do alkoholu, kyslých alebo mastných jedál. Prostredníctvom potravín sa tak styrén dostáva aj do našich organizmov a vyvoláva rôzne problémy. Preto je jeho použitie na balenie jedál veľmi diskutabilné. Styrén má mnohé negatívne účinky na zdravie. V roku 1986 bol v USA zistený v 100% vzorkách ľudkého tkaniva a v 100% vzorkách materského mlieka.

tags: #krytina #recyklovaná #z #plastových #fliaš #od

Populárne príspevky:

• Tradičný recept na belgickú čokoládu
• Brokolicová omáčka - jednoduchý recept
• Recept na jablkový koláč
• Recepty na plnený vyprážaný syr
• Recept na tvarohovo-jablkovú bublaninu