Kto a ako hodnotí kvalitu mäsa na Slovensku?
Mäso patrí u nás k najobľúbenejším pokrmom. Spotreba bravčového mäsa sa na Slovensku pohybuje na úrovni okolo 37 kilogramov na osobu a rok, pričom mierne stúpa. Najvyšší podiel v rámci jednotlivých druhov mäsa pripadá na mäso bravčové, pri ktorom stúpla za posledné obdobie spotreba z 28 na 40,6 kg/os./rok. V posledných rokoch sa stalo realitou, že namiesto domáceho kupovali zákazníci skôr mäso z dovozu ako z domácej produkcie. Jedným z dôvodov je aj nižšia cena. Práve tá je podľa viacerých odborníkov tým, na čo Slováci pri nákupe prihliadajú najviac a v súčasnosti, v čase rekordne vysokej inflácie a cien energií sa na tom zrejme nič nezmení.
Viac ako tretina opýtaných Slovákov (36 %) konzumuje mäso tri- alebo štyrikrát do týždňa, a skoro tretina ľudí (32 %) si ho na tanieri dopraje každý deň či takmer každý deň. Faktom je, že počas vlaňajška zdražel kilogram karé o 1,66 eura, približne o štvrtinu zdraželi aj pliecko, bôčik či stehno. Chovatelia, hydinári a ďalší zainteresovaní však upozorňujú na to, že nemáme podceňovať kvalitu.
Mäso je jedným z najlepších zdrojov kvalitných bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast a regeneráciu svalov, tvorbu enzýmov a hormónov. Mäso je tiež bohatým zdrojom vitamínov a minerálov, predovšetkým vitamínov skupiny B. Mäso obsahuje hemové železo, ktoré je pre telo ľahšie vstrebateľné ako nehemové železo z rastlinných zdrojov. Železo je kľúčové pre tvorbu červených krviniek, prenos kyslíka v tele a pomáha predchádzať anémii. Anémia (chudokrvnosť) je stav, kedy je v tele nízka hladina hemoglobínu (bielkovina, ktorá prenáša kyslík) alebo červených krviniek, čo vedie k nedostatočnému prenosu kyslíka do tkanív a následnej únave, slabosti, malátnosti a ďalším príznakom.
Mäso nám pomáha aj pri ochrane nášho imunitného systému a zlepšuje odpoveď organizmu na infekcie a zápaly, tým že obsahuje zinok. Je aj jedným z hlavných zdrojov selénu, ktorý chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi a oxidačným stresom. Mäso nám poskytuje energiu na fyzický výkon, čo môže byť dôležité pre aktívnych ľudí alebo športovcov. Kreatín (organická kyselina) v mäse zlepšuje fyzickú výkonnosť, zásobuje svaly energiou a regeneruje svaly. Mäso obsahuje kolagén, ktorý je dôležitý pre zdravie pokožky, kĺbov a spojivového tkaniva.
Odborníci z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre sledujú kvalitu mäsa na pultoch predajní už od roku 2019.
Vysvetlenie tried hovädzieho mäsa - Select vs. Choice vs. Prime Steaks
"Najvyššie hmotnostné straty zaznamenávame pri mäse z Maďarska, Poľska, Nemecka a zo Španielska. Ide o veľmi dôležitý ukazovateľ kvality mäsa. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie.“ V obsahu tuku, cholesterolu, soli, kolagénu a bielkovín sa udržiava v strede skúmaného rebríčka.
"Zaoberali sme sa aj stanovením elektrickej vodivosti mäsa. Normálne by ju malo mať na úrovni do 4,99 mS. Vyššie hodnoty už inklinujú k tomu, že mäso je bledé, mäkké a vodnaté. Podľa vedeckých zdrojov platí, že čím je staršie, tým má hodnotu elektrickej vodivosti vyššiu. Z analýzy kvality bravčového mäsa v rokoch 2019 - 2021 môžeme povedať, že najnižšiu hodnotu malo slovenské mäso - 4,92 mS, nasledovalo maďarské - 4,99 mS a poľské s hodnotou 5,00 mS.
Podľa prieskumu agentúry GfK z júla 2021 Kaufland obhájil svoje postavenie lídra s absolútnym priemerným počtom 6 153 vystavení slovenských produktov v 32 tovarových kategóriách a 92 podkategóriách. Patrí mu prvé miesto medzi maloobchodnými reťazcami na našom trhu.
Jednoducho povedané - práve tento obchodný reťazec zákazníkom v širokom sortimente pod jednou strechou ponúkol najväčší počet vystavených slovenských produktov, z ktorých si mohli vybrať tie svoje obľúbené.
„Prvé miesto je dôkazom, že naša podpora slovenských či regionálnych dodávateľov je správnou cestou, po ktorej sme sa vybrali. Osobitne v tejto ekonomicky neľahkej dobe potrebujú naši domáci producenti stabilný odbyt a pomocnú ruku silného a spoľahlivého obchodného partnera. A Kaufland ním je,“ konštatuje Samuel Machajdík, hovorca spoločnosti Kaufland Slovensko. Reťazec aktuálne rozvíja spoluprácu s desiatkami veľkých aj menších slovenských výrobcov, pestovateľov i dodávateľov a neustále rozširuje ich rady.
Ak patríte k lokálpatriotom, ktorí vyhľadávajú v ponuke obchodov kvalitné a čerstvé slovenské výrobky za výhodnú cenu, nasmerujte svoje kroky do najbližšej predajne Kauflandu. Nájdete tu skutočne bohatú ponuku - produktový rad potravín Z lásky k tradícii, chutné výrobky od lokálnych výrobcov v rámci projektu Z našich regiónov či 100 % slovenské mäso.
„Už dávnejšie sme si všimli, že naši kupujúci čoraz častejšie hľadajú kvalitné slovenské potraviny. A tak im ponúkame rad produktov Z lásky k tradícii, v ktorom nájdu poctivé slovenské výrobky pripravené z kvalitných slovenských surovín,“ hovorí Silvia Hrušovská, vedúca oddelenia privátnych značiek v Kauflande o zrode značky, ktorá je v ponuke reťazca už štvrtý rok. Ak ju ešte nepoznáte a máte v nákupnom zozname zapísané mlieko, kyslomliečne nápoje, jogurty, syry, šunku, párky, klobásku - všetko nájdete v rade produktov Z lásky k tradícii.
Svojim zákazníkom chce reťazec ponúknuť rozmanitý sortiment kvalitných produktov od domácich dodávateľov. Preto spolupracuje aj s menšími regionálnymi producentmi, ktorí nemajú kapacity na to, aby zásobovali celú sieť 72 predajní po celom Slovensku. Môžu však výrobky ponúknuť v predajniach vo svojom okolí. Takto už päť rokov úspešne funguje projekt Z našich regiónov.
V praxi to znamená, že napríklad na Liptove si pochutnávajú na tradičných Liptovských droboch, v Bratislave zasa na Bratislavských rožkoch. No okrem regionálnych špecialít pripravených tradičnou receptúrou tu zákazníci nájdu aj bohatú ponuku trendových, inovatívnych produktov. Kaufland aktuálne spolupracuje s viac ako 90 lokálnymi producentmi, ktorí svoje výrobky dodávajú do siete predajní vo všetkých regiónoch Slovenska. Sú medzi nimi výrobcovia cestovín, parených buchiet a knedlí, bryndze, tradičných oravských korbáčikov, jogurtov, tvarohu, vína, mäsových výrobkov, remeselného piva...
„Naše poctivé mäsové výrobky, šunky, klobásky, párky, aj ďalšie produkty aktuálne dodávame do ôsmich predajní Kauflandu v Prešove a okolí,“ vysvetľuje Miroslav Vnenčák, manažér firmy Šulíkove mäsové výrobky zo Starej Ľubovne. „Najskôr sme začali s dodávkami do predajne v našom meste, postupne sme rozširovali sortiment a narastal aj počet predajní. Dnes je Kaufland náš najväčší odberateľ a my mu ponúkame tú najvyššiu kvalitu pripravenú majstrami nášho fachu.“
A je skutočne slovenské? - pýta sa nejeden zákazník na pôvod mäsa. V prípade Kauflandu je odpoveď jasná, ponúka 100 % slovenské hovädzie aj bravčové mäso a 100 % jahňacie mäso počas sezóny. Čo to znamená? Toto označenie garantuje, že mäso pochádza zo zvierat narodených, chovaných, porazených aj spracovaných výlučne na území Slovenska.
Spoločnosti Tauris a Ryba Košice získali tento rok päť nových ocenení Značka kvality. Ako informuje portál teraz.sk, tento rok bodovali tri mäsové výrobky zo zveriny - Pastrami z daniela, Pastrami z jeleňa a Muflón saláma. Ministerstvo pri udeľovaní značky hodnotí nielen chuť a kvalitu, ale aj pôvod surovín a technologické postupy.
„Ocenenie kvality našich výrobkov si veľmi vážime. Pastrami z daniela a jeleňa predstavuje údené a následne tepelne opracované mäso, ktoré má pôvod u karpatských pastierov. „Zverinové mäso pochádza výlučne zo slovenských lesov a spracovávame ho v súlade s prísnymi predpismi na ochranu zvierat.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR pravidelne vykonáva kontroly potravinových prevádzok na Slovensku. V januári 2024 vykonali inšpektori 2174 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu v 793 právnych subjektoch a 1229 prevádzkach. Nedostatky boli zistené pri 144 kontrolách, pričom celkovo bolo identifikovaných 547 nedostatkov.
Medzi najčastejšie problémy patrili:
- Predaj tovaru po dátume spotreby
- Nedostatočná hygiena
- Problémy s označením potravín
- Hygiena technologických zariadení
Za zistené nedostatky udelili inšpektori 41 blokových pokút v celkovej výške 2300 eur. Závažnejšie prípady boli riešené v správnom konaní, pričom právoplatných bolo 38 rozhodnutí o pokute vo výške 114 970 eur.
V decembri 2024 vykonali regionálni veterinárni a potravinoví inšpektori 1 846 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Kontrolóri preverili 792 právnych subjektov a 1 142 prevádzok, pričom nedostatky odhalili pri 77 kontrolách. Najviac problémov sa týkalo hygieny budov a prevádzky, nesprávneho označenia potravín a hygieny technologických zariadení. Časť prevádzok predávala potraviny aj po dátume spotreby. Za menšie priestupky udelili kontrolóri 31 blokových pokút v celkovej sume 1 290 eur. Závažnejšie prípady riešili v správnom konaní. V decembri nadobudlo právoplatnosť 120 rozhodnutí o pokute v celkovej výške 244 600 eur.
Kontroly odhalili prípady, ktoré poukazujú na vážne porušenia hygienických štandardov a manipulácie s potravinami. Napríklad, v máji zistili kontrolóri v skladoch potravín mŕtve hlodavce či exkrementy. V kapuste našli okrem hniloby aj špagát. V jednom prípade bol odhalený tovar s dátumom spotreby do 9. januára 2013, ktorý bol dovezený na Slovensko 24. januára 2013. V ďalšom prípade sa niekto pokúsil zmeniť dátum spotreby na tovare tak, že číslo prepísal. Iný dopravca sa pokúsil doviezť na Slovensko hydinu v špinavých, zapáchajúcich prepravkách.
Spotrebitelia by mali byť ostražití a dôkladne kontrolovať potraviny, ktoré kupujú. Kvalita potravín, a teda aj mäsa, je na Slovensku dlhodobo diskutovanou témou. Verejnosť je citlivá na potravinové škandály a vníma kvalitu potravín ako problematickú. Diskusie o kvalite slovenských potravín sa v posledných rokoch zintenzívnili, čo je spôsobené aj zvýšeným dovozom potravín a meniacimi sa stravovacími návykmi obyvateľstva.
Aktéri a ich pohľady
V diskusii o kvalite mäsa na Slovensku vystupuje viacero aktérov s rôznymi pohľadmi a záujmami:
- Spotrebitelia: V prieskumoch vyjadrujú nespokojnosť s kvalitou potravín, poukazujú na nedostatok slovenských výrobkov a obávajú sa, že Slovensko je "odpadkovým košom Európy". Pri nákupe sa často riadia cenou, nie kvalitou.
- Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS): Upozorňuje na vysoký podiel dovozu potravín a na to, že zákazník je často "posledný v potravinovom reťazci". Poukazuje na to, že lacnejšie potraviny nemusia byť vždy výhodné a môžu byť aj menej kvalitné.
- Ministerstvo pôdohospodárstva: Pripúšťa, že Slovensko sa stalo odbytišťom pre dovozové potraviny a že podiel sebestačnosti v produkcii potravín klesol. Zdôrazňuje, že obchodné reťazce majú veľký vplyv na kvalitu a cenu výrobkov.
- Obchodné reťazce: Argumentujú, že domáci dodávatelia nie sú schopní splniť ich požiadavky na objem a pravidelnosť dodávok. Tvrdia, že slovenské výrobky by nemali byť drahšie ako zahraničné pri rovnakej kvalite.
- Chovatelia: Poukazujú na krízu v chove ošípaných a na dovoz lacného mäsa zo zahraničia, ktoré deformuje trh. Tvrdia, že slovenské bravčové mäso je kvalitnejšie ako dovážané.
- Odborníci na výživu: Upozorňujú na zrýchlený životný štýl a na to, že ľudia sa stravujú menej zdravo. Poukazujú na to, že pri nákupe sa často riadia cenou, nie kvalitou.
Slovensko dováža viac ako 50 % potravín, čo znamená, že ročne vynakladá zhruba 4 miliardy eur na dovozové potraviny. Dôsledkom je, že Slovensko sa stalo odbytišťom pre dovozové potraviny. Pred rokom 1989 bolo Československo sebestačné a dokonca potraviny aj vyvážalo. Dnes zabezpečujeme len 46 percent potravín.
Kvalita slovenských potravín je často porovnávaná s kvalitou potravín v iných krajinách, napríklad v Rakúsku. Spotrebitelia si všímajú rozdiely v zložení výrobkov, napríklad v obsahu mäsa v šunke. Slovenská šunka môže obsahovať menej mäsa ako šunka z Rakúska.
Obchodné reťazce majú významný vplyv na kvalitu a cenu potravín na Slovensku. Realizujú 80 % predaja potravín, a preto určujú tempo a kvalitu. Tlačia na výrobcov, aby znižovali ceny, čo sa často deje na úkor kvality. Potraviny, ktoré sa predávajú pod značkou obchodného reťazca, už nemusia byť zárukou kvality.
Slovenskí spotrebitelia sa pri nákupe často riadia cenou, nie kvalitou. Uprednostňujú lacnejšie výrobky a akciové ponuky. Dôvodom je často ekonomická situácia a snaha ušetriť. Staršia generácia sa riadi podľa ceny, stredná vrstva, ktorá je na tom finančne lepšie, už vyhľadáva skôr tú kvalitu, na tej cene až tak nezáleží, ale väčšina obyvateľstva sa riadi cenou. Tento trend sa prejavuje aj v nákupe olejov, kde ľudia uprednostňujú veľké balenia, aj keď sa olej degraduje.
Aj za menej peňazí sa dá stravovať kvalitne. Dôležité je vyhľadávať sezónne potraviny, nakupovať priamo od výrobcov a variť si doma. Treba sa tiež zamerať na čítanie etikiet a sledovať zloženie výrobkov.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) vykonáva úradné kontroly potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Kontroluje hygienu, označovanie, dokumentáciu a vykonáva odber vzoriek na analýzu. V prípade zistenia nedostatkov ukladá opatrenia a pokuty.
Bezpečnosť mäsa je výsledkom právnych predpisov, úradných kontrol a programov bezpečnosti potravín. Všetko mäso na trhu musí pochádzať zo schválených bitúnkov, kde bola vykonaná prehliadka mäsa. Používanie rastových hormónov v chovoch zvierat je v EÚ zakázané.
Mäso z diviny má vysoký obsah biologicky aktívnych látok, vysoký podiel bielkovín a nízky obsah tuku s priaznivým nutričným indexom.
Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Na pultoch sa oveľa častejšie možno stretnúť s bravčovinou zo zahraničia, ako s tou domácou - a to najmä vo veľkých obchodných sieťach.
„Na mesačnej báze nakupujeme vzorky bravčového mäsa v obchodných sieťach. Ide o krajiny pôvodu, ktoré sú aktuálne dostupné na pultoch. Niekedy ide o vzorky zo siedmich, niekedy len zo štyroch krajín, podľa ponuky. „V tomto zmysle si všímame aj ekonomiku nákupu. Slovenský spotrebiteľ často pozerá práve na cenu. My meriame hmotnostné straty pri grilovaní, aj straty spôsobené balením, teda obsah voľne vytečenej vody,“ uviedla M. Odborníci sa výskumu venujú už od roku 2019.
„Najvyššie hmotnostné straty zaznamenávame pri mäse z Maďarska, Poľska, Nemecka a Španielska. Ide o veľmi dôležitý ukazovateľ kvality mäsa. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Dobré výsledky dosahuje slovenské mäso, v porovnaní s niektorými zahraničnými, aj v nutričných hodnotách, vrátane nasýtených mastných kyselín.
„Zaoberali sme sa aj stanovením elektrickej vodivosti mäsa. Normálne mäso by ju malo mať na úrovni do 4,99 mS. Vyššie hodnoty už inklinujú k tomu, že mäso je bledé, mäkké a vodnaté. Podľa vedeckých zdrojov platí, že čím je mäso staršie, tým má hodnotu elektrickej vodivosti vyššiu. Z analýzy kvality bravčového mäsa v rokoch 2019 až 2021 môžeme povedať, že najnižšiu hodnotu malo mäso slovenské - 4,92 mS, nasledovalo mäso maďarské - 4,99 mS a poľské s hodnotou 5,00 mS. Výskum kvality bravčového mäsa na našich pultoch bude na Výskumnom ústave živočíšnej výroby pokračovať aj tento rok.
Kvalita slovenského bravčového mäsa je vnímaná ako veľmi vysoká, pričom v porovnaní so zahraničným bravčovým mäsom ju ovplyvňuje niekoľko významných faktorov. Jednou z hlavných výhod slovenskej bravčoviny je jej čerstvosť, ktorá ju výrazne odlišuje od dovážaného mäsa. Slovenské mäso nevyžaduje zdĺhavý transport ani dlhodobé skladovanie, na rozdiel od importovaného mäsa, ktoré často prekonáva vzdialenosti presahujúce 3 500 km a prechádza cez viaceré krajiny. Počas tohto procesu je s mäsom opakovane manipulované, čo môže negatívne ovplyvniť jeho kvalitu. Aj naše najnovšie výskumy potvrdzujú, že importované mäso obsahuje vyšší podiel vytečenej vody v balení a doslova sa „kúpe“ vo vlastnej šťave.
V dnešnej dobe, keď je klimatická neutralita potravín čoraz aktuálnejšou témou, transport mäsa na veľké vzdialenosti výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov, čo zdôrazňuje potrebu preferovať lokálne a ekologicky šetrné alternatívy.
Hoci zahraničné bravčové mäso môže byť cenovo výhodnejšie, jeho kvalita môže byť diskutabilná.
Analýza NPPC-VÚŽV zahŕňala aj porovnanie spotrebiteľských cien mäsa zo Slovenska a ďalších 8 štátov EÚ za roky 2019-2024. Suverénne najlacnejšie bolo belgické mäso (4,56 €/kg) a najdrahšie bolo mäso z Portugalska (8,22 €/kg). Cena druhého najdrahšieho mäsa (z Maďarska) bola ovplyvnená faktom, že išlo o bio produkt. Mäso zo štátov pôvodu, ktoré boli predmetom prezentovaného porovnávania, sa držalo v strede rebríčka. Z tejto skupiny bolo dlhodobo najlacnejšie mäso z Nemecka (5,91 €/kg), nasledované mäsom španielskym (6,05 €/kg), poľským (6,27 €/kg)a slovenským (6,50 €/kg). Po prepočítaní straty v dôsledku odkvapkávania vody by sa cena mäsa zvýšila nasledovne: slovenské mäso by zdraželo o 0,20 €/kg, nemecké o 0,29 €/kg, španielske o 0,35 €/kg a poľské až o 0,40 €/kg.
Tie je možné nájsť prakticky v celom produkčnom reťazci: od výživy a spôsobu chovu ošípaných, cez jatočné usmrtenie a spracovanie až po distribúciu a skladovanie výsekového mäsa a hotových výrobkov. Ideálne je, ak mäso prejde čo najkratšiu vzdialenosť k zákazníkovi. Vtedy je nielen čerstvé, ale aj kvalitné. Práve tieto atribúty spĺňa najlepšie slovenské mäso.
Martina Gondeková uviedla aj niekoľko „pikošiek“ týkajúcich sa trvanlivosti balenej bravčoviny, ktoré ešte čakali na svoj rozbor. Pri vákuovo balenom mäse nebola výnimkou trvanlivosť 16 či 18 dní. Do tohto intervalu patrilo aj portugalské mäso, ktoré môže precestovať okolo 3 646 km. Táto vzdialenosť zodpovedá 8,5-násobku vzdialenosti medzi východným a západným okrajom Slovenska. Vákuovo balené španielske mäso malo trvanlivosť zodpovedajúcu počtu dní zo známej piesne Mekyho Žbirku.
Hoci slovenské bravčové mäso je kvalitné a čerstvé, slovenský zákazník nie je veľmi vnímavý voči týmto jeho atribútom. V prvom rade ho zaujíma cena, čo sa dostalo ešte viac do popredia v súvislosti s rastúcou infláciou. Mnohých ako keby nezaujímalo ani to, že kúpou slovenských potravín podporia domácu produkciu a ekonomiku.
Preto je podľa Martiny Gondekovej potrebné zintenzívniť edukáciu spotrebiteľov. Napríklad aj o tom, ako na pultoch spoznať potraviny slovenského pôvodu. Obalová politika obchodníkov je totiž často zavádzajúca a spotrebiteľa doslova mätie.
V tejto súvislosti Martina Gondeková oceňuje projekt SPPK s názvom Hovorme o jedle: Po jednej z prednášok, ktorú mala na nemenovanej základnej škole, mala večer telefonát rodičov detí, ktorí sa „sťažovali“, že im ich deti vyhádzali z nákupného vozíka polovicu potravín. Chýbali na nich označenia ako Značka kvalita či vyrobené na Slovensku, resp. 6.
Tabuľka: Porovnanie podielu slovenských produktov v obchodných reťazcoch
| Reťazec | Podiel slovenských produktov | Počet dodávateľov |
|---|---|---|
| Kaufland | Najvyšší počet vystavených slovenských produktov | Desiatky veľkých aj menších slovenských výrobcov |
| BILLA | N/A | Rozširujúca sa sieť slovenských dodávateľov |
| TERNO | cca 2,8 % poľských výrobkov | Preferujú kvalitu a čerstvosť |
| Lidl | Vyše 35% podiel na celkovej hodnote dodaných potravín | Slovenskí dodávatelia na prvom mieste |
| Tesco | N/A | Prvoradá bezpečnosť a kvalita tovaru |
| COOP Jednota | N/A | Viac ako 1 300 lokálnych slovenských dodávateľov |
tags: #kto #hodnotí #kvalitu #mäsa #na #Slovensku
