Ako získať francúzske občianstvo: Podmienky a prehľad

Posledná aktualizácia: 21. novembra 2024.

Dolná komora francúzskeho parlamentu schválila návrh kontroverzného zákona o imigrácií, ktorý predložila vláda prezidenta Emmanuela Macrona. Národné zhromaždenie hlasovalo za legislatívu veľkou väčšinou hlasov v pomere 349 za a 186 proti. Centristická vláda Emmanuela Macrona tak nepotrebovala podporu krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penovej. Emmanuel Macron pritom v tejto súvislosti čelil vzbure v rámci svojej strany.

Prísne imigračné opatrenia

AFP vysvetľuje, že kľúčovým prvkom prijatého zákona je, že cudzinci budú mať nárok na sociálne dávky až po piatich rokoch pobytu vo Francúzsku. Pre tých, čo pracujú, bude táto doba skrátená na 30 mesiacov.

Zákon tiež zavádza migračné kvóty, komplikuje deťom prisťahovalcov stať sa občanmi Francúzska a osoby s dvojakým občianstvom odsúdené za závažné trestné činy proti polícii môžu prísť o francúzske občianstvo, dopĺňa Reuters.

Zákon si pred schválením prešiel viacerými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré ešte viac sprísnili imigračné opatrenia v porovnaní s pôvodnou verziou, pričom ľavicové strany v tomto smere obviňovali vládu z toho, že sa poddáva krajnej pravici. Marine Le Penová prijatie zákona uvítala ako „ideologické víťazstvo“.

Niektorí kľúčoví ľavicoví členovia Macronovej strany Obroda i spriaznené frakcie naznačovali, že zákon nepodporia.

Kľúčovým prvkom prijatého zákona je, že cudzinci budú mať nárok na sociálne dávky až po piatich rokoch pobytu vo Francúzsku.

V tejto tabuľke si môžeš pozrieť prehľad spomínaných 10 krajín, v ktorých je možné získať štátne občianstvo bez toho, aby bol žiadateľ obyvateľ danej krajiny.

Bohatí kupujúci „hľadajú bezpečnosť“, podľa Christiana Kalina, predsedu Hanley & Partners, spoločnosť poskytujúca poradenstvo v oblasti občianstva, pravidelne publikuje rebríčky ako napríklad Index kvality občianstva (to vedie Francúzsko) a pod. Kupujúci, pre ktorých peniaze nie sú žiadny problém, chcú mať podľa Christiana pokoj v mysli v prípade akejsi revolúcie alebo iných otrasov v ich domovských krajinách.

Zatiaľ čo mnohé národy, vrátane Spojených štátov, umožňujú obyvateľom svojej krajiny podať žiadosť o občianstvo po splnení určitých kritérií a podmienok, tak len 10 krajín umožní získať ich občianstvo aj cudzincom, ktorí nebývajú ani nežijú v danej krajine. Osem zo spomínanej malej skupiny krajín je zvyčajne podľa Medzinárodného menového fondu klasifikovaných ako pobrežné finančné centrá, hoci Christian uviedol, že stabilita a nevyhýbanie sa daňovým povinnostiam je to, čo motivuje väčšinu kupujúcich.

„Ak máte jachtu a dve lietadlá, ďalšia vec, ktorú získate, je Maltský pas. Je to posledný symbol akéhosi statusu. Mali sme aj takých klientov, ktorí ich jednoducho radi zbierali.“ dodal na záver Christian

Cudzinec môže získať štátne občianstvo SR udelením, teda tzv. naturalizáciou. Podmienkou je, aby bola osoba v čase podávania žiadosti o udelenie občianstva držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Osvedčenie stráca platnosť dňom získania trvalého pobytu (dlhodobého pobytu) na území Slovenskej republiky. Preto, ak chcete požiadať o udelenie štátneho občianstva, je potrebné to urobiť počas platného prechodného pobytu.

Výnimka z podmienky osemročného trvalého pobytu platí aj pre žiadateľa, ktorý slovenské občianstvo stratil nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva v období od 17. júla 2010 do 31. decembra 2010.

Splnenie tejto podmienky sa preveruje priamo pri podávaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva, a to pri vypĺňaní "Dotazníka žiadateľa".

Ovládanie slovenského jazyka sa overuje spôsobom, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa, vzdelaniu žiadateľa a veku žiadateľa. U maloletého dieťaťa sa ovládanie slovenského jazyka overuje spravidla za prítomnosti zákonného zástupcu, poručníka alebo opatrovníka.

Na tento účel sa vytvára trojčlenná komisia, ktorú vymenúva prednosta okresného úradu v sídle kraja, veľvyslanec alebo konzul. Na pohovore kladú žiadateľovi otázky týkajúce sa jeho osoby a jemu blízkych osôb a otázky všeobecného charakteru, najmä z histórie, geografie a spoločensko-politického vývoja Slovenskej republiky. Žiadateľ musí nahlas prečítať náhodne vybraný článok z tlače v slovenskom jazyku, ktorý má minimálne 500 slov. Po jeho prečítaní má 30 minút na napísanie toho, čo si o prečítanom článku zapamätal. Pri preverovaní znalosti slovenčiny sa prihliada na zdravotný stav žiadateľa.

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva v období od 17. júla 2010 do 31. I. Slovenská republika uzákonila v hlave I., článok 7a ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Prvou právnou úpravou, ktorá osobitne upravila postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí bol zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zákone bolo vymedzené, kto je zahraničný Slovák a aké práva a povinnosti mu z tohto postavenia vyplývajú. Tento zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 474/2005 Z. z.

Podľa zákona č. 474/2005 Z. z. Osoby, ktoré žijú v zahraničí, nemajú štátne občianstvo Slovenskej republiky, majú štátne občianstvo cudzieho štátu, prípadne sú osobami bez štátneho občianstva, hlásia sa však k slovenskej národnosti a majú záujem a zásluhy na rozširovaní, alebo udržiavaní slovenskej národnosti v zahraničí. Sú to však aj osoby, ktoré sa hlásia k slovenskej národnosti po svojich príbuzných v priamom rade.

Okrem uvedených osôb však v zahraničí žijú dlhodobo, prípadne trvalo aj osoby, ktoré majú štátne občianstvo Slovenskej republiky a takisto sú Slovákmi žijúcimi v zahraničí. V tomto prípade ide o slovenských štátnych občanov, na ktorých sa vzťahujú všetky všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky a z nich vyplývajúce práva a povinnosti voči Slovenskej republike. Podľa platného zákona č. 474/2005 Z. z.

Podľa ustanovenia § 33 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a súčasne ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine a nadobudla podľa právnej úpravy niektorého cudzieho štátu jeho štátne občianstvo, zostala aj slovenským štátnym občanom, ak z vlastnej vôle, osobitnou žiadosťou, nepožiadala o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Deti, narodené rodičom, z ktorých - hoci len jeden - má slovenské štátne občianstvo, nadobúdajú po ňom taktiež slovenské štátne občianstvo, bez ohľadu na to, že podľa práva štátu, na území ktorého sa narodili, ako aj bez ohľadu na to, že podľa druhého rodiča - cudzieho štátneho občana - môžu nadobudnúť aj iné, cudzie štátne občianstvo alebo cudzie štátne občianstva. Tento princíp platí od účinnosti zákona č. 206/1968 Zb.

II. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. je základným zákonom upravujúcim podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí (Hlava I., čl. zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tento zákon zrušil zákon č. 70/1997 Z. z. § 29 v spojení s § 31 až 33 zákona č. 404/2011 Z. z. § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z. z. § 2 zákona č. 417/2013 Z. z. § 3 ods. 2 písm. l) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. § 146 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. § 82a zákona č. 461/2003 Z. z. zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadväzuje aj na zákon č. 5/2004 Z. z. - nelegálnou prácou je závislá práca, ktorú vykonáva štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osoba bez štátnej príslušnosti a nie sú splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. § 19a ods. 1 zákona č. 202/1995 Z. z. zákon č. 49/2002 Z. z. zákon č. 543/2002 Z. z. zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. zákon č. 326/2005 Z. z. zákon č. 140/2014 Z. z. § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 455/1991 Zb. podľa § 5 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. sa bydliskom na území Slovenskej republiky na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 404/2011 Z. z. zákon č. 513/1991 Zb. § 33 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov upravuje kolízne ustanovenia aj k právnemu postaveniu osôb, ktoré majú okrem slovenského aj iné cudzie štátne občianstvo a § 32 ods. § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 474/2005 Z. z. Tento materiál bol spracovaný na základe platnej právnej úpravy v Slovenskej republike. 72VYHLÁŠKAministra zahraničných vecízo 7. júla 1962o Dohovore o štátnom občianstve vydatých žienDňa 20. februára 1957 bol v New Yorku dojednaný Dohovor o štátnom občianstve vydatých žien. Dňa 3. septembra 1957 bol Dohovor v New Yorku podpísaný za Československú socialistickú republiku.Národné zhromaždenie vyslovilo s Dohovorom súhlas 23. februára 1962 a prezident republiky ho ratifikoval 8. marca 1962. Ratifikačná listina bola uložená v sekretariáte Organizácie Spojených národov 5. apríla 1962.Podľa svojho článku 6 ods. 2 nadobúda Dohovor platnosť pre Československú socialistickú republiku 4. júlom 1962.Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)David v. r.DOHOVORo štátnom občianstve vydatých žienZmluvné štátyuznávajúc, že rozdielnosť v zákonodárstve a praxi v oblasti štátneho občianstva vzniká z ustanovení týkajúcich sa straty alebo nadobudnutia štátneho občianstva ženami v dôsledku manželstva, rozvedenia manželstva alebo zmeny manželovej štátnej príslušnosti v priebehu manželstva,uznávajúc, že v článku 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, že „každý človek má právo na štátne občianstvo“ a že „nikto nemôže byť svojvoľne zbavený svojho štátneho občianstva ani práva na zmenu štátneho občianstva“,snažiac sa spolupracovať s Organizáciou Spojených národov v záujme podpory všeobecného rešpektovania a zachovávania ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu pohlavia,dohodli sa na týchto ustanoveniach:Článok 1Každý zmluvný štát súhlasí s tým, že ani uzavretie ani rozvedenie manželstva medzi jeho príslušníkom a cudzincom, ani zmena štátneho občianstva manžela v priebehu manželstva nemôžu mať sami o sebe vplyv na štátne občianstvo ženy.Článok 2Každý zmluvný štát súhlasí s tým, že ani dobrovoľné prijatie štátneho občianstva iného štátu jedným z jeho príslušníkov, ani zrieknutie sa štátneho občianstva jedným z jeho príslušníkov nebráni manželke tohto príslušníka v tom, aby si uchovala svoje štátne občianstvo.Článok 31. Každý zmluvný štát súhlasí s tým, že cudzinka vydatá za jeho štátneho príslušníka môže, na vlastnú žiadosť, získať štátne občianstvo svojho manžela na základe osobitného prednostného naturalizačného postupu. Udelenie tohto štátneho občianstva sa môže obmedziť v záujme štátnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.2. Každý zmluvný štát súhlasí s tým, že tento Dohovor nemožno vykladať tak, že sa dotýka akéhokoľvek zákona alebo nariadenia, alebo súdnej praxe, ktorá dáva cudzinke vydatej za niektorého z jeho príslušníkov nárok získať na vlastnú žiadosť štátne občianstvo svojho manžela.Článok 41. Tento Dohovor je otvorený na podpis a ratifikáciu všetkých štátov - členov Organizácie Spojených národov, ako aj všetkých ostatných štátov, ktoré sú alebo sa stanú členmi niektorej z odborných organizácií Spojených národov alebo účastníkmi Štatútu Medzinárodného súdneho dvora a všetkých ostatných štátov, ktorým Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov zaslalo pozvanie.2. Tento Dohovor podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú uložené u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.Článok 51. Všetky štáty uvedené v odseku 1 článku 4 môžu pristúpiť k tomuto Dohovoru.2. Prístup sa uskutočňuje uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.Článok 61. Tento Dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po uložení šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.2. Pre každý štát, ktorý bude Dohovor ratifikovať alebo k nemu pristúpi po uložení šiestej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, Dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe týmto štátom.Článok 71. Tento Dohovor bude platiť pre všetky nesamosprávne, poručenské, koloniálne a iné nemetropolitné územia, za medzinárodné styky ktorých je zodpovedný niektorý zmluvný štát. Príslušný zmluvný štát, s výhradou ustanovenia ods. 2 tohto článku, označí pri podpise, ratifikácii alebo prístupe nemetropolitné územie, na ktoré sa tento Dohovor bude vzťahovať v dôsledku tohto podpisu, ratifikácie alebo prístupu.2. Ak niektoré nemetropolitné územie netvorí v štátoobčianskych otázkach celok s metropolitnou oblasťou, alebo ak podľa zákonov alebo ústavnej praxe zmluvného štátu alebo nemetropolitného územia, je treba na to, aby Dohovor platil pre toto územie, predbežný súhlas nemetropolitného územia, príslušný zmluvný štát sa vynasnaží, aby získal v lehote dvanásť mesiacov odo dňa, keď podpísal Dohovor, súhlas nemetropolitného územia, a akonáhle tento súhlas získa, upovedomí o tom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Začínajúc dňom, keď toto oznámenie generálny tajomník dostane, bude sa Dohovor vzťahovať na územia, uvedené v tomto oznámení.3. Po uplynutí lehoty dvanásť mesiacov, uvedenej v odseku 2 tohto článku, príslušné zmluvné štáty budú informovať generálneho tajomníka o výsledkoch konzultácií s nemetropolitnými územiami, za medzinárodné styky ktorých sú zodpovední a ktoré nedali súhlas na vykonávanie tohto Dohovoru.Článok 81. Pri podpise, ratifikácii alebo prístupe môže každý štát urobiť výhradu k článkom tohto Dohovoru s výnimkou článkov 1 a 2.2. Výhrady urobené podľa odseku 1 tohto článku nebudú mať vplyv na záväznosť Dohovoru medzi štátom, ktorý výhrady urobil a ostatnými zmluvnými štátmi, s výnimkou ustanovení, ktoré sú predmetom výhrady. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi text týchto výhrad všetkým štátom, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať stranami tohto Dohovoru. Každý štát, ktorý je alebo sa stane stranou tohto Dohovoru, môže oznámiť generálnemu tajomníkovi, že sa nepovažuje zaviazaný Dohovorom voči štátu, ktorý urobil výhrady. Toto oznámenie sa musí urobiť v lehote deväťdesiatich dní po oznámení generálneho tajomníka a pokiaľ ide o štáty, ktoré sú stranami tohto Dohovoru a v lehote deväťdesiatich dní po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe pokiaľ ide o štáty, ktoré sa stali dodatočne stranami tohto Dohovoru. V prípade, že dôjde k takémuto oznámeniu, Dohovor nebude platný medzi štátom, ktorý predložil takéto oznámenie a štátom, ktorý urobil výhrady.3. Každý štát, ktorý urobil výhrady podľa odseku 1 tohto článku, môže kedykoľvek tieto výhrady po ich prijatí odvolať úplne alebo čiastočne oznámením zaslaným za tým účelom generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Toto oznámenie nadobudne platnosť dňom jeho prijatia.Článok 91. Každý zmluvný štát môže vypovedať tento Dohovor písomným oznámením, zaslaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov. Výpoveď nadobudne účinnosť rok po tom, keď generálny tajomník oznámenie dostane.2. Tento Dohovor stratí platnosť dňom, keď nadobudne účinnosť oznámenie, ktorým sa počet strán zníži na menej ako šesť.Článok 10Všetky spory medzi dvoma alebo viac zmluvnými štátmi, týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tohto Dohovoru, ktoré sa nevyriešili cestou rokovania, predložia sa Medzinárodnému súdnemu dvoru na žiadosť jednej zo strán sporu, ak sa strany nedohodnú na inom riešení.Článok 11Generálny tajomník Organizácie Spojených národov upovedomí všetky členské štátny Organizácie Spojených národov a nečlenské štáty uvedené v odseku 1 článku 4 tohto Dohovoru o:a) podpisoch a ratifikačných listinách uložených podľa článku 4;b) listinách o prístupe, uložených podľa článku 5;c) dátume, ku ktorému vstúpi tento Dohovor v platnosť podľa článku 6;d) oznámeniach, ktoré dostal podľa článku 8;e) oznámeniach o výpovedi, ktoré dostal podľa odseku 1 článku 9;f) zrušení Dohovoru podľa odseku 2 článku 9.Článok 121. Tento Dohovor, ktorého anglický, čínsky, francúzsky, ruský a španielsky text sú rovnako platné, bude uložený v archíve Organizácie Spojených národov.2. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zašle overenú kópiu Dohovoru všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov a nečlenským štátom uvedeným v odseku 1 článku 4.Na dôkaz čoho podpísaní, riadne splnomocnení svojimi príslušnými vládami, podpísali tento Dohovor, ktorý bol otvorený na podpis v New Yorku 20. práv, prijaté 10. príslušnosti čo najväčšiu možnosť požívať základné práva a slobody,uvážiac, že Dohovor o postavení utečencov z 28. že predtým bola občanom uvedeného cudzieho štátu. akú zaručuje svojim vlastným občanom. doklady sa vzťahujú ustanovenia uvedené v dodatku k tomuto dohovoru. prijatého zákonným postupom. rámci ktorej by mohla získať povolenie na vstup do inej krajiny. občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Dohovor bude otvorený na pristúpenie pre štáty uvedené v odseku 2 tohto článku. vzťahy ktorých je zodpovedný. výhrady k článkom tohto dohovoru s výnimkou článkov 1, 3, 4, 16 ods. Dané v New Yorku 28. držiteľ je osobou bez štátnej príslušnosti podľa podmienok dohovoru z 28. pobyt na území štátu, kde má sídlo uvedený orgán. jeho platnosti na návrat na územie štátu, ktorý doklad vydal.

tags: #kto #môže #získať #francúzske #občianstvo #podmienky

Populárne príspevky:

• Ako vypočítať hmotnosť vlnitého plechu
• Ako schudnúť z brucha doma: osvedčené tipy
• Všetko o bezlepkovej diéte a autizme
• Recept na Lososa s Medovkou
• Využitie skorocelu kopijovitého u koní