Prvá Zelenina Pestovaná vo Vesmíre: Zemiaky a Experimenty NASA
Zemiaky sú u nás veľmi rozšírené. Pestujeme ich na záhradách, konzumujeme v rôznych podobách od zemiakového pyré, cez hranolčeky až po zemiakové lupienky.
Táto naoko tak obyčajná plodina však v sebe ukrýva rôzne zaujímavosti. Zozbierali sme deväť zaujímavých faktov, o ktorých ste možno netušili ani vy.
Domovom zemiakov je Peru. Zemiakové hľuzy sú na svete už pomerne dlhú dobu. Udáva sa, že pestovanie zemiakov začalo niekedy v rokoch 8000 až 5000 pred Kristom v Peru alebo Bolívii, respektíve v Andách.
Zemiaky vo vesmíre. Vedeli ste, že zemiaky sú prvou zeleninou, ktorá bola dopestovaná vo vesmíre? V októbri 1995 NASA a University of Wisconsin vytvorili špeciálnu technológiu s cieľom nakŕmiť astronautov na dlhých vesmírnych misiách a napokon aj na nakŕmenie prípadných vesmírnych kolónií.
Dopriať si tanier čerstvej zeleniny bude čoskoro možné aj vo vesmíre. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) k vyše 200 kilogramov nových zásob, ktoré mieria na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, zaradil aj vôbec prvú experimentálnu komoru na pestovanie zeleniny.
Špeciálna komora, ktorá dostala názov Veggie, je vybavená LED svetlami a sadenicami vo vrecúškach s pôdou.
Prečo pestujeme rastliny vo vesmíre? Spýtali sme sa experta z NASA
V nízkonákladovej komore budú astronauti najprv pestovať hlávkový šalát, ak všetko prebehne úspešne, postupne sa pridajú aj ďalšie druhy zeleniny.
„Dúfame, že aj keď Veggie nie je komplexný nástroj na pestovanie rastlín, umožní posádke rýchly rast zeleniny za použitia jednoduchého konceptu prívodu vody a živín,“ uviedol Howard Levine, vedúci výskumník z Kennedyho vesmírneho strediska.
„Veggie by sa dal použiť na pestovanie rýchlejšie rastúcich rastlín akými je šalát, reďkovka, pekingská alebo čínska kapusta, či horkastá listová zelenina. Potraviny ako paradajky, hrášok či fazuľa, ktoré kvitnú a tvoria plody so semenami, by potrebovali dlhší ako 28-denný cyklus,“ uviedol vedec Gioia Massa, ktorý sa testovaním komory zaoberal vyše dva roky.
Keďže NASA postupne smeruje k dlhším misiám, Veggie by mohla byť výnimočným zdrojom čerstvých potravín. Massa si myslí, že by mohla astronautom slúžiť aj na rekreačné záhradníčenie počas dlhých misií.
Systém by zároveň mohol pomôcť pri zlepšovaní pestovania a produkcie biomasy na Zemi, z čoho by profitovali aj bežní pestovatelia.
„Posádky nám viackrát hlásili, že prítomnosť rastlín mala veľmi upokojujúci efekt a pomohla im cítiť sa viac v kontakte so Zemou. O rastlinách môžeme uvažovať ako o domácich zvieratkách - posádky sa o ne veľmi radi starajú,“ vymenoval Massa ďalší z benefitov.
Špeciálny skleník mal spolu s ďalšími zásobami odletieť v rakete Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX, ktorá spolupracuje s NASA, už v pondelok. Krátko pred štartom však astronauti zaznamenali únik hélia, a tak bol štart rakety odložený. Ak sa chybu podarí včas odstrániť, ďalší pokus o štart sa uskutoční už na Veľký piatok.
To, že ste na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS ešte neznamená, že nemôžete jesť čerstvú zeleninu. NASA oznámila, že posádka ISS prvý krát konzumovala v kozme pestovanú zeleninu (konkrétne, červený rímsky šalát) včera, 10. augusta 2015.
Astronauti mohli vyskúšať, aké to je, jesť čerstvú zeleninu, ktorá zažilo iba „mikrogravitáciu a umelé osvetlenie“. Zelenina bola vypestovaná priamo v laboratóriu na ISS. Ide o experiment nazvaný Veg-01.
Tento experiment študuje výkon, resp. schopnosť rastu rastlín v zariadení pre pestovanie rastlín priamo vo vesmíre. Ide o ďalší krok na ceste k Marsu či na iné dlhé lety vesmírom. NASA chce zabezpečiť udržateľný doplnok stravy dostupný počas celej cesty vesmírom.
Skutočné živé rastliny by mali byť užitočnejšie ako umelé výživové doplnky do hotových jedál. Majú mať napríklad aj psychologický pozzitívny efekt na izolované posádky kozmických lodí. Pripomínajú domov či zabezpečujú pre astronautov ďalšiu rekreačnú aktivitu vo forme pestovania rastlín.
Potenciálny prínos by mohol byť aj pre ľudí na Zemi, pretože skúsenosti získané na ISS by sa mohli dať využiť aj v rastlinných továrňach či plantážach. V prípade, že vás tématika pestovania rastlín vo vesmíre zaujala, odporúčam pozrieť si priamo stránku NASA. Nájdete tam metódy či postupy použité pri pestovaní rastlín vo vesmíre.
Len nedávno si posádka ISS pochutila na čerstvo vypestovaných listoch rímskeho šalátu. Semiačka doviezla na stanicu ISS americká raketa SpaceX, šalát vypestovali kozmonauti v rámci experimentu v stave beztiaže. Pod červeným svetlom, takže listy šalátu boli nezvyčajne červenej farby.
Pestovanie vlastných plodín vo vesmíre je nič v porovnaní s ďalšími plánmi Národnej agentúry pre letectvo a vesmír NASA. Jej projekt pre dlhodobé vesmírne misie má v pláne ako základ jedálnička vesmírnych misií používať jedlo z 3D tlačiarní.
Tlačiareň by vo vesmíre mohla vytlačiť niektoré jedlá, na „prípravu“ ktorých by boli „náplne“ do tlačiarne v prášku. Údajná životnosť týchto surovín by mohla dosiahnuť 15 rokov, najsmelšie odhady hovoria až o tridsiatich.
Nejde však o prvú rastlinu, ktorú sa astronautom na vesmírnej stanici podarilo vypestovať. Predtým už totiž Kellymu vyrástol aj rímsky šalát, no ten nebol na pestovanie taký náročný ako spomínaná cínia. Tento kvet totiž potrebuje omnoho viac svetla a priestoru a je veľmi jednoduché ho vysušiť, alebo naopak preliať.
„Rastlina cínie sa podstatne odlišuje od šalátu. Je oveľa citlivejšia na životné prostredie a svetelné podmienky. Experiment s pestovaním však bol na určitý okamih ohrozený. Cíniu totiž astronauti niekoľkokrát preliali a už sa zdalo, že nadmernú vlhkosť rastlinka neprežije a uhynie. Teraz astronautom takzvaná vesmírna kvetina spríjemňuje prostredie a pozitívne vplýva aj na ich psychiku.
Jesť budú červený šalát dopestovaný v rámci experimentu Veg-01 v zariadení Veggie. Semienka šalátu boli vynesené na ISS 15 mesiacov pred zasadením, zasadené boli 8. Vo Veggie rastliny rastú vďaka osvetľovaniu umelým svetlom, konkrétne najmä červenými a modrými LED. Okrem umelého osvetlenia je na ISS ďalším podstatným rozdielom oproti prirodzenému pestovaniu na Zemi samozrejme absencia gravitácie respektíve mikrogravitácia.
NASA prvý krát otestovala dopestovanie šalátu na ISS v máji 2014, tento ale len transportovala na Zem pre overenie bezpečnosti takéhoto jedla. Keďže šalát nie je na ISS pestovaný v sterilnom prostredí, pred zjedením jeho listy astronauti očistia pomocou vreckoviek napustených prípravkom založeným na kyseline citrónovej.
Cieľom experimentu je vyvinúť technológiu pre pestovanie rastlín počas dlhodobých misií, napríklad pri prípadnom lete na Mars.
Ďalšie Zaujímavé Informácie
V závislosti od klimatických podmienok sa táto listová zelenina pestuje ako jednoročná alebo ako dvojročná plodina. Šalát mizuna má tmavozelené zúbkaté listy, ktoré vytvárajú ružicu s priemerom do 45 centimetrov a výškou asi 23 centimetrov.
Mizuna je nielen chutná a zdravá, ale aj veľmi dekoratívna rastlina, preto sa dá pestovať ako obruba záhonov alebo v blokoch. Mizuna, nazývaná aj japonská horčica, je veľmi prispôsobivá rastlina, dobre toleruje horúčavy aj mráz.
Môžeme ju vysievať počas celého vegetačného obdobia. Má dobrú odolnosť voči vybiehaniu do kvetu, čo nie je u listovej zeleniny úplne bežné. Vďaka tomu môžeme mizunu vysievať do výsevných nádob, na výsevné záhony aj priamo na trvalé stanovište.
Ak chceme zberať malé mladé rastliny, výsev robíme do sponu 10 centimetrov. Ak chceme zberať veľké rastliny, je vhodný spon až 45 centimetrov. Pokiaľ pestujeme mizunu na zber vo fáze mladých rastlín, je vhodná na pestovanie spolu s pomaly rastúcimi druhmi.
Ako listová zelenina dozrieva mizuna približne 10 týždňov po sejbe. Zberať sa môže v ktorejkoľvek fáze rastu. Listy mladých rastlín sú dorastené už za dva alebo tri týždne. Rastliny sú silné a po prvom zbere rýchlo vyženú nové výhonky.
Listová zelenina mizuna sa konzumuje kuchynsky upravená alebo surová, keď pozberáme mladé jemné listy. Konzumujeme ju s mierou, vo väčšom množstve môže urýchliť tvorbu obličkových kameňov alebo ovplyvniť účinok liekov na riedenie krvi.
Mizuna vzhľadom pripomína rukolu a chuťou zmes rukoly a horčice. Je vhodná do čerstvých zeleninových šalátov alebo tepelne upravená v polievkach, omáčkach k cestovinám, ďalej ako príloha na pizzu alebo do jedál z mäsa aj vajec.
Mizuna má vysoký obsah vitamínov a minerálov. Je bohatá na antioxidanty. Prospieva zdraviu kostí, krvi, očí.
Vesmírne menu astronautov v kozme musí spĺňať dôležité kritériá - presné množstvo kalórií a výživových hodnôt, konzistenciu, aby okolo kozmonautov neustále nepoletovali omrvinky, obaly aby neboli priťažké, prípava bola čo najjednoduchšia (vytlačiť z tuby resp. vybrať z obalu a zjesť).
Nečudo, že jedlá v kozme neboli chuťovo žiadny gurmánsky zážitok. Najprv to boli alumíniové tuby s polotekutou pastou, bez ohľadu na to, či ste boli ruský alebo americký astronaut. Rusi si pochutnávali na pastovom boršči, guláši či mäsovej paštéte. Američania si spestrili „tubové“ menu tyčinkami. Neboli to žiadne horalky, zložením sú podobné energetickým tyčinkám.
Našťastie, i kozmická gastronómia ide s dobou. Špecializovaný tým pripravuje kozmické menu na mieru posádke, dokonca zohľadňuje i preferencie jednotlivých astronautov. Jednotlivé porcie takmer bežného jedla, či už sú to polievky, mäso alebo prílohy sa dehydrujú a vo vesmíre sa jedia buď sušené alebo s pridaním vody, jedlo sa pred konzumáciou upravuje aj ožarovaním či termostabilizáciou.
Vo vesmíre si kozmonauti môžu pochutnať i na steaku - zrejme sa ich nik nepýta, či si dajú medium alebo rare, steak je konzervovaný ionizujúcim žiarením.
Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek mal v obľube - samozrejme modifikované - „vepřo, knedlo, zelo“, slovenský kozmonaut Ivan Bella údajne obľuboval kuracie mäso s ryžou a ako dezert tvaroh s vajíčkom.
Ako vyzeralo jedlo astronautov počas vesmírnych misií Apollo si môžete pozrieť na výstave COSMOS DISCOVERY v bratislavskej Inchebe, kde si môžete vesmírne jedlo i kúpiť.
NASA zostavila rebríček najobľúbenejších jedál a nápojov za posledných 20 rokov. V rebríčku nie sú žiadne extra špeciality, teda až na krevetový koktail. Okrem neho sa v rebríčku nachádzajú maslové sušienky, čokoládový puding, oriešky kešu, gratinované zemiaky, trail mix - cestovná zmes sušeného ovocia a orechov, sušené hovädzie a víťaz rebríčka - mexické tortily. Z nápojov kozmonauti najviac obľubujú citronádu a mangovo-pomarančový džús.
Vesmírnych pretekov sa zúčastnili i obe najznámejšie značky nealkoholických nápojov v USA - Coca Cola a Pepsi.
Roboti a počítače obslúžia celý farmársky cyklus bez znečisťovania prírody.TOKIO, BRATISLAVA. Má to byť farma, akú nenájdete v žiadnom inom kúte sveta. Japonská firma Spread buduje prevádzku na pestovanie šalátu, v ktorej nenájdete ľudí, slnko ani hlinu.
Všetko prebieha v halách o ktoré sa starajú roboti a počítače. Zelenina pestovaná v umelých podmienkach nie je v Japonsku ničím výnimočným. Stojí približne toľko ako tá zo skleníkov, polí a hriadok, avšak prišla na svet v regulovanom prostredí hál.
S umelým osvetlením, vo výživných roztokoch, s atmosférou ktorá má prísne sledované zloženie. Všetko iba preto, aby bola produkcia bez záťaže znečistenia prírody a nepoškodená vrtochmi počasia.
Tento prístup chce podľa magazínu Digital Trends zmodernizovať firma, ktorá už v roku 2017 spustí prevádzku, ktorá funguje úplne bez ľudí. Hoci počítače a automaty riadia umelý ekosystém už dnes, pestovanie obstarajú namiesto ľudí roboti. Vysejú osivo, budú manipulovať s priesadami počas ich rastu a zaistia aj zber a balenie zeleniny.
Možno to znie nezvyčajne, ale už dnes používajú podobné technológie aj veľkopestovatelia letničiek či zeleninových priesad. Existujú roboty, ktoré dokážu presádzať rastliny z menších kvetináčov do väčších, takých ktoré by zvládli výsev je však menej. Práve na tomto detaile pracujú aj vývojári v Japonsku.
Medzinárodná vesmírna stanica
tags: #ktorá #zelenina #bola #prvá #pestovaná #vo
