Jedlá, ktoré ľudia nemajú radi: Subjektívny pohľad na slovenské chute

Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou kultúry a spomienok na detstvo. Avšak, nie všetko, čo je pre jedného lahôdkou, musí chutiť aj druhému. Rebríčky popularity jedál sú vždy subjektívne a závisia od individuálnych preferencií.

Je dôležité si uvedomiť, že rebríček TasteAtlas je len jedným z mnohých pohľadov na slovenskú kuchyňu. Existujú aj iné hodnotenia a názory, ktoré vyzdvihujú kvality a jedinečnosť slovenských jedál.

Slováci si sami pália pálenku, ktorá je veľmi dobrá a tuhá. Obľubujú aj pivo. V zime pálenka hreje a v lete chladí. Je to asi tak ako s maďarskými ovčími kožuchmi, tzv. „bunda“, ktoré vraj tiež v lete chladia a v zime hrejú. Obľubujú aj nápoj, ktorý sa podobá anglickému punču. Namiesto holandského čaju používajú pálenku a namiesto cukru med. Nepridávajú žiadne korenie.

Pohostinnosť je národná vlastnosť Slovákov. Keď príde hosť, vezme chlieb, nakrojí ho a podá spolu s nožom hosťovi. Hovorí sa tomu „ponúknuť“. Tým sa však pohostinstvo nekončí. Domáca pani dá na tanier bryndzu alebo niečo iné, podľa toho, čo má poruke. Od hosťa sa očakáva, že bude jesť veľmi do jedenia a ukázať, že je hladný ako vlk.

Stolovanie: Veľmi zaujímavé je sledovať slovenskú rodinu pri jedení. Muži si sadnú za stôl so svojimi ženami obsadia dve lavice. Ostatné ženy jedia postojačky, s rukou podopretou vbok. Jedia veľmi hanblivo, siahajú akoby ukradomky do misy a pri každom hlte sa odvrátia od stola. Príbory odložia skôr ako sediaci a je ozaj záhada, ako sa môžu dosýta najesť. Muži jedia celkom ľahostajne a veru som nevidel ani veľmi hladného sedliaka jesť pažravo. So zakrytou hlavou by ani jeden Slovák nejedol, aj keď má toho len málo. Je to prejav úcty stvoriteľovi. Stále si myslia, že jeho dary neužívajú s dostatočnou úctou. Chlieb majú vo veľkej úcte a každý si dáva pozor, aby mu ani kúsok nepadol na zem. Vystríhajú stúpiť čo len na omrvinku. Riad umývajú vždy dievčatá.

Obľúbené jedlá: Slováci majú radi všetky múčne a mliečne jedlá. Obľubujú aj zaprávané kurčatá. Radi jedia kapustu, kapustné listy a kapustnú polievku s klobásou.

V 19. storočí bolo stravovanie Slovákov ovplyvnené dostupnými surovinami a tradíciami. Dnes je výber potravín oveľa širší, ale niektoré tradičné jedlá pretrvávajú a sú stále obľúbené.

Sviatky a tradície v jedle: Slováci využijú každú príležitosť na pohostenie. Medzi takéto príležitosti počítajú aj fašiangy, vysviacku kostola, meniny, narodeniny a podobne. Bez jedla by sa ten-ktorý sviatok nemohol ani poriadne osláviť. Slováci zasa jedia na Štedrý večer vynikajúcu kapustnicu s klobásou a hubami. Po nej nasleduje plná misa múčneho jedla s makom, ktorému vravia „opekance s makom“. Opekance sa pripravujú tak, že sa uvaria v horúcej vode. Posypú sa tlčeným makom a polejú rozpusteným maslom a medom. Po takejto večeri človek nevládze ani sedieť ani ležať, len sa gúľať. Večera sa končí orechami, jablkami, hruškami, oblátkami a vareným hrachom. Priliehavo vravia tomuto večeru „štedrý večer“. Na Prvý vianočný sviatok na obed jedia zasa opekance. Opekance nesmú chýbať na stole ani na Nový rok ráno, keď ich jedia pred odchodom do kostola. Od Troch kráľov až po Popolcovú stredu sú fašiangy. Počas fašiangov sa konajú zábavy s pečeným mäsom s hlávkovým a kapustným šalátom a pálenkou z medu. Fašiangy patria medzi najväčšie sviatky. Fašiangy sa oslavujú veľmi veselo.

Fašiangový sprievod: Počas fašiangov chodí po dedine sprievod. Na čele sprievodu je slamený panák, ktorému vravia „kučma“. Aj nohy má zakrútené do slamy. Nech hocijako padne na zem, neudrie sa, len sa váľa po snehu. Tvár má natretú sadzami. Za kučmom nasleduje medvediar so svojou skupinou a muzikou. Jeden z hudobníkov nesie dlhý ražeň. Pri tom všetkom je mnoho smiechu. Takejto zábave hovoria „s ražňom chodiť“.

Pôst a Veľká noc: Na Veľký piatok sa Slováci postia a nesmú jesť nijaké mäso ani klobásky. Na Veľkú noc sa zasa jedia posvätenú veľkonočnú šunku a „makovníky“.

Koláče a hostiny: Slováci majú radi koláče. Najmä tie so slivkovým lekvárom, ktorému hovoria „povidl“. Kráľom všetkých koláčov, ktoré nechýbajú na nijakej hostine, sú „zahibáky“. Zahibáky sú posýpané hrozienkami a hroznom. Medzi domáce sviatky sa ráta aj zabíjačka, ktorá sa neminie bez malej hostiny. Hostine volajú „saltanz“. Je to vlastne akýsi druh karu.

Portál TasteAtlas, známy pre svoje hodnotenia jedál z celého sveta, zostavil rebríček najhoršie hodnotených slovenských jedál a nápojov na základe hodnotení používateľov. Tento zoznam môže prekvapiť, ale zároveň otvára zaujímavú diskusiu o rôznorodosti chutí a vnímaní tradičných pokrmov.

Kontroverzné slovenské jedlá

Používatelia servera TasteAtlas vybrali najhoršie slovenské jedlá z mäsa. Medzi nimi sa objavili aj také, ktoré prenikli aj do tradičnej slovenskej kuchyne. Žiaľ, zahraniční turisti majú na slovenskú kuchyňu úplne iný názor a zrejme aj iné chute. TasteAtlas zostavuje rebríček na základe hodnotení používateľov.

Mäsové jedlá

• Údené: S hodnotením 3,9 hviezdičky sa umiestnilo na popredných miestach. Turisti a turistky nemajú radi údené a bodka.
• Karbonátky: Oškvarky sa vyrábajú zo zvyškových nakrájaných tukových častí mäsa, ktoré sa smaží, z čoho sa následne začnú formovať malé a mastné kúsky. Tieto kúsky mäsa môžu byť použité ako prísada do placiek, pagáčov alebo iných slaných koláčov, alebo sa môžu konzumovať ako samostatné jedlo. Netreba zabudnúť ani na výrobok z oškvarkov, a to nátierku. Len o niečo horšie dopadli karbonátky.

Syrové výrobky

• Zázrivské vojky: Ide naozaj o veľmi chutnú a jemnú záležitosť. Tieto „syrové nitky“ sú druhom syra, ktorý sa vyrába parou z pasterizovaného alebo nepasterizovaného kravského mlieka. Tento syrový výrobok môže byť údený alebo neúdený a vyrába sa v oblasti okolo Zázrivej. Syr sa formuje do tenkých šnúrok s dĺžkou od 10 do 70 cm, pričom výrobný proces spočíva v parení syra v horúcej vode a ručnom ťahaní šnúrok, ktorým sa miestne hovorí „vojky“.
• Žinčica: Žinčica je tradičný slovenský nápoj, ktorý sa vyrába z kysnutého mlieka. Má kyslú a výraznú chuť a pripomína niektoré druhy jogurtov. Žinčica sa konzumuje najmä v oblastiach s tradičným poľnohospodárskym spôsobom života a jej pôvod sa datuje až do 13. storočia. Niektorí ľudia nemajú radi žinčicu pre jej intenzívnu chuť a vôňu. Pre mnohých je ťažké sa s ňou stotožniť kvôli jej nezvyčajnému zloženiu a textúre. Okrem toho niektorí ľudia môžu mať problémy s trávením kyslého mlieka a môže to viesť k nepríjemným vedľajším účinkom.

Alkoholické nápoje

• Borovička: Borovička je tradičný slovenský alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába destiláciou jalovcových bobúľ. Má silnú a trpkú chuť s vôňou borovicových ihličiek a patrí medzi najobľúbenejšie domáce nápoje na Slovensku. Je súčasťou mnohých miestnych tradícií a osláv, ako napríklad zabíjačiek, svadieb, ale dokonca aj pohrebov. Niektorí ľudia však nemajú radi borovičku pre jej silnú chuť a vôňu. Pre mnohých môže byť ťažká na trávenie a vyvolať nevoľnosť.

Dezerty

• Bratislavské rožky: Bratislavské rožky sú sladkou tradičnou pochúťkou z Bratislavy, ktorá má svoj pôvod až v Rakúsko-Uhorsku. Táto sladkosť je plnená výnimočnou orechovou alebo makovou náplňou a posypaná cukrom a škoricou. Od svojho vzniku sa Bratislavské rožky stali jednou z najznámejších slovenských cukroviniek, ktorá sa tým najlepším spôsobom prezentuje na národnej aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti sa stali súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a sú obľúbenou pochúťkou nielen v Bratislave, ale v celej krajine. Okrem toho sa stali aj populárnym suvenírom, ktorý si turisti radi kupujú ako pamiatku na svoju návštevu Slovenska.
• Kokosové ježe: Koláčiky, ktoré sa pripravujú namáčaním piškótového cesta do čokoládovej polevy a obalením v kokose. Sú jemné, voňavé a obalené v práškovom cukre. Napriek tomu nie sú pre každého - niektorí ľudia preferujú menej hutné a sladké dezerty.
• Makovník: Obľúbený koláč Slovákov, ktorý sa pripravuje z kysnutého cesta plneného bohatou makovou plnkou.
• Ryžový nákyp: Sladké jedlo, ktoré sa pripravuje pečením ryže zmiešanej s vajcami, cukrom a mliekom. Obvykle sa pridávajú aj jablká, hrozienka alebo slivkový lekvár. Jeho konzistencia môže byť pre niektorých ľudí problémom, a preto nepatrí medzi najobľúbenejšie dezerty.

Ostatné

• Veka: Biele pečivo podobné bagete, ktoré je základom pre obložené chlebíčky, jednohubky či chrumkavé toasty. Napriek širokému využitiu sa často kritizuje pre svoju suchosť, nízku nutričnú hodnotu a rýchlu stratu čerstvosti.
• Treska: Legendárny slovenský rybací šalát pripravený z tresky, majonézy, horčice a nakladanej zeleniny. Hoci mnohí ju milujú a nevedia si ju predstaviť bez rožka, pre iných je jej špecifická vôňa a konzistencia dôvodom na odmietnutie.
• Žemľovka: Pečený dezert z vrstiev žemlí (rožkov) namočených v mlieku s vajcami, cukrom a jablkami, často doplnený o škoricu alebo tvaroh. Má mäkkú, niekedy až kašovitú konzistenciu, čo môže byť pre niektorých neatraktívne.

Polievky a hlavné jedlá, ktoré rozdeľujú spoločnosť

Medzi polievkami a hlavnými jedlami sa objavili také, ktoré sú pre niekoho symbolom domácej kuchyne, no pre iných predstavujú menej obľúbenú kategóriu.

• Demikát: Tradičná slovenská bryndzová polievka, ktorá sa pripravuje zo smotany, bryndze, sladkej papriky a cibuľky. Má výraznú chuť a vôňu, ktorá nemusí byť pre každého lákavá. Napriek tomu patrí medzi klasické jedlá slovenskej kuchyne.
• Fliačky s kapustou: Jednoduché jedlo z drobných štvorcových cestovín (fliačkov) a dusenej kapusty, často doplnené o opraženú slaninu. Chuť závisí od kvality kapusty a spôsobu prípravy - pre niekoho lahôdka, pre iného suché a nevýrazné jedlo.
• Strapačky: Variant bryndzových halušiek, pri ktorom sa namiesto bryndze používa kyslá kapusta. Majú výrazne kyslastú chuť a sú dochutené slaninou. Nie každý ich však obľubuje, najmä ak nie je fanúšikom kyslej kapusty.

Nátierky s výraznou chuťou, ktoré nemusia sadnúť každému

Medzi nátierkami sa našli také, ktoré majú výraznú chuť a vôňu, čo nemusí vyhovovať každému.

• Bryndzová nátierka: Nátierka z bryndze, masla a smotany, často dochutená cibuľkou a pažítkou. Jej intenzívna bryndzová chuť je pre milovníkov tradičných slovenských jedál neodolateľná, no niektorí ju považujú za príliš aromatickú.
• Smotanová nátierka: Jemná a krémová nátierka, ktorá sa pripravuje z kyslej smotany, tvarohu alebo syra, doplnená o cesnak, bylinky či korenie. Často sa podáva na chlieb alebo pečivo ako rýchla desiata či raňajky. Hoci je chutná a jednoduchá, niektorí ľudia ju považujú za nudnú a fádnu.

Naše telo sa mení každých sedem rokov a s ním aj naše chute. Nečudo, že počas života prejdeme viacerými fázami, keď nám niečo chutí, potom nechutí a znova chutí. Sú jedlá a nápoje, ktoré nám ako deťom vôbec nechutili, no hovorí sa, že na ne musíme dospieť. Nad mnohými z nich sme ako malí ohŕňali nosom, a teraz ich milujeme.

Pravdepodobne si v tomto zozname nájdeš aj ty niekoľko vecí, ktoré ti v minulosti nechutili a teraz ich možno aj miluješ:

• Olivy
• Ryby
• Pivo
• Pikantné veci
• Mäso
• Držky
• Špenát
• Cibuľa
• Káva
• Olomoucké syrečky
• Polievky

Sociálno-ekonomické aspekty stravovania na Slovensku

Dostupnosť kvalitných potravín je na Slovensku čoraz väčším problémom, ktorý ovplyvňuje najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Nedostupnosť plnohodnotného jedla

Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo. Mäso, ryby či ich vegetariánske alternatívy sú pre nich príliš drahé. Podľa údajov Eurostatu je Slovensko v tomto ukazovateli na chvoste Európskej únie (EÚ). Európsky štatistický úrad uvádza, že kvalitné suroviny si v minulom roku nemohlo každý druhý deň dovoliť kúpiť 8,5 percenta obyvateľov EÚ. Slováci sú na tom oveľa horšie ako priemerný Európan. V prípade skupiny, ktorá je ohrozená chudobou, ide dokonca o takmer 40 percent. Podľa Štatistického úradu sa u nás na hranici chudoby v roku 2024 nachádzalo približne 980-tisíc ľudí.

Porovnanie s ostatnými krajinami

Nelichotivá štatistika ukazuje, že Slovensko v cenovej dostupnosti kvalitných potravín predbehli aj krajiny V4 - Česi, Maďari a s výrazným náskokom Poliaci. U našich severných susedov má problém s nákupom mäsa či rýb iba 6,8 percenta ľudí ohrozených chudobou a 2,8 percenta celkovej populácie. O čosi horšie ako v Poľsku je to v Českej republike - tam má problém s kúpou plnohodnotného jedla takmer 21 percent ľudí žijúcich na hranici chudoby a šesť percent celkovej populácie (približne 654-tisíc ľudí).

Dôsledky a riešenia

Strava sa stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných lacných výrobkov. Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností - hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla, stále výrazne zaostáva za platmi vo vyspelejších členských krajinách, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe. Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín.

V čase karentény, kedy sú reštaurácie zatvorené a my nemôžeme cestovať často spomíname na jedlá, ktoré sme ochutnali vo svete. Náš prvý spoločný výlet do Istanbulu bol veľkým gastro zážitkom, pretože Matej chcel ochutnať všetko čo mohol.

1. Balik- Ekmek v Turecku
2. Platanos v Kolumbii
3. Burek v Srbsku
4. Donuty v New Yorku
5. Pita na Korfu
6. Rybie prsty na Zanzibare.
7. Musaka na Cypre
8. Zapiekanka v Poľsku

Počas toho ako sme žili v Poľsku, sme ochutnali veľa poľských aj zahraničných jedál, pretože Kraków je plný rôznych reštaurácií. Zapiekanka je najznámejší street food v Poľsku. Je to bageta alebo iné dlhé pečivo prekrojená na polovicu. Základ každej zapiekanky tvoria biele šampiňóny a syr. Podľa vlastného výberu si môžete potom na ňu pridať čo máte radi - slaninu, syr, salám, zeleninu a mnoho ďalších kombinácií. Aké jedlá ste ochutnali na cestách vy? Je nejaké jedlo, na ktoré neviete zabudnúť vy?

tags: #ktore #jedla #ludia #nemaju #radi

Populárne príspevky:

• Q-Soft, TENTO a ďalšie toaletné papiere
• Pstruh verzus losos
• Vplyv zeleniny na zdravie
• Zapekaná cuketa: jednoduchý recept
• Recepty na bezlepkové sušienky