Ktoré Ovocie Patrí K Malviciam?

V slovenskej prírode a záhradách sa stretávame s rôznorodým ovocím, pričom medzi menej známe, no o to zaujímavejšie, patria aj malvice. Tento článok sa zameriava na predstavenie niektorých druhov ovocia, ktorých plodom je malvica, a to od tradičných až po menej známe, s dôrazom na ich pestovanie, využitie a prínos pre zdravie.

Medzi menej známe drobné ovocie patrí aj Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa). Pestuje sa ako ker alebo menší strom a dorastá do výšky 2,5 m. Arónia čiernoplodá (lat. Aronia melanocarpa), iným menom jarabina čierna, temnoplodec alebo chokeberry, je opadavý ker dorastajúci do výšky 0-5-3m z čeľade ružovité (Rosaceae). Zakoreňuje veľmi plytko.

Nie je náročná na stanovište, odoláva suchu, je vhodná aj do drsnejších podmienok. Plody dozrievajú koncom leta - zberáme ich až po prvých mrazoch. Rastlinu môžete kúpiť v záhradníctve. Spon výsadby je 2 × 3 m až 4 × 4 m.

Je vzdialene príbuzná s hruškou a jarabinou. Arónia je trpké ovocie, ktoré je za surova nepožívateľné. Ale aj napriek trpkej chuti patrí medzi superpotraviny vďaka vysokému obsahu antioxidantov, najmä polyfenolov, ktorých má najviac zo 143 druhov rastlín.

Arónia pochádza pôvodne z východu Severnej Ameriky a v Európe sa začala pestovať v roku 1700. Je rozšírená aj v severnej časti Európy na území Nemecka, Poľska, Bieloruska a Ruska.

Plody Arónie sú konzumovateľné už v auguste, ale najlepšie sú v septembri. Sú plné pozitívnych účinkov pre ľudský organizmus. Plody arónie majú blahodarný vplyv na krvný obeh, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a tiež krvný tlak.

Arónia je cenná nielen pre jej obsah vitamínov, ale aj bioflavonoidov. Tmavofialové plody Arónie v sebe skrývajú množstvo cenných látok, ktoré sú nevyhnutné pre pevné zdravie a vitalitu.

Arónia je predmetom záujmu vedcov vďaka svojmu tmavo purpurovému, takmer čiernemu sfarbeniu, ktoré vzniká vysokým obsahom fenolových zlúčenín, najmä antokyánov. Celkový obsah polyfenolov je 1752mg na 100g sušiny.

Celkový obsah antokyánov je 1480mg na 100g sušiny a proantokyanidínov 664mg na 100g v čerstvej hmote. Tieto hodnoty patria k najvyšším nameraným množstvám v rastlinách (údaj k roku 2014).

Arónia má významné množstvo vitamínu C, ktorý stimuluje aktivitu bielych krviniek a je tiež kľúčovou zložkou pri produkcii kolagénu. Arónia je bohatý zdroj antioxidantov, od kvercetínu, epikatechínu, kyseliny kávovej a malvidínu po luteín, zeaxantín a karotén poskytuje arónia obrovské množstvo antioxidačnej ochrany, ktorá zvyšuje celkové zdravie odstránením voľných radikálov v krvnom riečišti, pokožke, očiach, orgánoch a tkanivách, ktoré sa snažia vyvolať mutáciu zdravých buniek.

Karotény nachádzajúce sa v arónii sú schopné redukovať oxidačný stres v očiach, čím zabraňujú vzniku makulárnej degenerácie a spomaľujú alebo bránia rozvoju šedého zákalu. Arónia obsahuje množstvo antokyanínov, ktoré majú silné protirakovinové vlastnosti.

Obsah draslíka v arónii je dostatočne vysoký, aby mal znateľný vplyv na zdravie srdca, hlavne preto, že draslík je vazodilatátor a môže zmierniť tlak na kardiovaskulárny systém. Jeden z najškodlivejších procesov voľných radikálov ovplyvňuje mozgové a kognitívne cesty.

V arónii sú rôzne zložky, ktoré zlepšujú zdravie a vzhľad pokožky. Oxidačný stres ovplyvňuje pokožku, keď starneme, čo má za následok vrásky, vekové škvrny a výraznejší výskyt jaziev.

Ak ste niekedy zažili bolesť pri infekcii močových ciest, potom urobíte všetko preto, aby sa to už nezopakovalo. Brusnicový džús je už dlho známy liek pre mnohých, ktorí sú náchylní na tieto infekcie. Zistilo sa však, že šťava z arónie je 5-10krát účinnejšia.

POZOR! Aróniu je vhodné konzumovať v malých dávkach, najlepšie jednu polievkovú lyžicu denne, inak si môžete privodiť tráviace ťažkosti!

Plody sa podobajú jarabine. Ich šťava je zvieravá, nie sladká, ale s vysokým obsahom vitamínu C a antioxidantov. Z bobúľ možno vyrábať víno alebo džem. Arónia sa tiež používa ako príchuť alebo farbivo do nápojov, jogurtov a tiež ako bylinný čaj.

Šťava a plody sa odporúčajú ako pri liečbe aterosklerózy, vysokom krvnom tlaku a gastritídach. Zo sušených jabĺk a plodov arónie sa pripravuje ovocný čaj. Z plodov sa robia kompóty, džemy, šťava a jedia sa samozrejme aj surové. Používajú sa i ako korigens, aromatikum v potravinárstve, na prifarbenie.

Oskoruša alebo Jarabina Oskorušová (Sorbus domestica L.)

Oskoruša, známa aj ako jarabina oskorušová, je v súčasnosti považovaná za vzácny druh ovocného stromu. Jej pôvod siaha do oblasti Stredozemného mora, no záhradkári sa usilujú o jej rozšírenie aj v našich podmienkach. Oskoruša sa pestuje skôr ako rarita a netradičná ovocná drevina.

Plody Oskoruše

Plody oskoruše sú malvice, ktoré pripomínajú miniatúrne hrušky alebo jabĺčka s priemerom okolo 3 cm. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra a spočiatku majú žltočervenú farbu s kožovitou šupkou a trpkou chuťou. Až po namrznutí alebo týždňovom odležaní získavajú svoju typickú kyselkavo-sladkú a osviežujúcu chuť. Zrelé plody majú tmavohnedú šupku s bielymi bodkami (lenticely).

Pestovanie Oskoruše

Oskoruša dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dospelý strom má mohutný vzrast. Je teplomilná, no dokáže odolať mrazom až do -30 °C. Stromček oskoruše môžeme nájsť ako semenáčik vyrastajúci v blízkosti materského stromu, v takom prípade získame tzv. voľnokoreniaci stromček. Ideálne je kúpiť si mladý stromček zo škôlky, ktoré sa predávajú v kontajneroch.

Ako Sadiť Oskorušu

Stromček vyberieme z kontajnera a vykopeme jamu asi o 10 cm širšiu a hlbšiu, ako je koreňový bal. Pôdu z vrchnej a takisto aj zo spodnej časti jamy dáme zvlášť.

Stromček vyberieme z kontajnera, bal jemne postláčame a skrátime uvoľnené korienky približne o tretinu. Potom stromček vložíme do jamy, k balu prihrnieme zvlášť odloženú vrchnú časť pôdy a ku kmienku zasa spodnú. Pri sadení stromčekom potriasame. Polejeme ho a prihrnieme k nemu zvyšok suchej pôdy, aby sa voda nevyparovala, a prišliapneme ju.

Stromček priviažeme osmičkou ku kolíku, aby ho nezlomil vietor. Miesto štepenia zostáva nad pôdou. Ak nemáme pozemok oplotený, kmienok chránime zajačím pletivom, ktoré pripevníme na oporné kolíky. Takisto môžeme použiť špeciálny tubus na ochranu kmeňa.

Využitie Plodov Oskoruše

Plody oskoruše majú široké využitie. Sú vhodné na výrobu lekváru, sušenie a pálenie jemnej oskorušovice. Dospelý strom môže v dobrom roku priniesť úrodu 500 až 1200 kg. Okrem pálenky sa z oskoruše vyrába lahodný likér, čaj, mušt a kompót.

Drevo Oskoruše

Okrem plodov je cenné aj drevo oskoruše. Je veľmi pevné a má žltkastý, niekedy červenkastý odtieň. Dobre sa leští a v minulosti sa používalo na nábytkové intarzie, výrobu hudobných nástrojov, biliardových palíc, hoblíky, lisy na hrozno či formy na odlievanie kovov. Tvrdí sa, že je najpevnejšie v Európe.

Dula Podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.)

Dula podlhovastá, patriaca do čeľade ružovité (Rosaceae), je ovocie s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Hoci sa dnes považuje skôr za netradičné ovocie, v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v stravovaní a kultúre. Je to ker alebo stromček s kruhovou korunou, ktorý dorastá do výšky a šírky 5 až 8 metrov.

Pôvod a Opis Duly

Dula podlhovastá je jediným druhom rodu Cydonia. Pochádza z juhozápadnej Ázie a Kaukazu, ale vďaka svojej prispôsobivosti sa pestuje aj v miernych podnebiach po celom svete. Plod duly má svetložlté sfarbenie, dĺžku 70 - 120 milimetrov a šírku 60 až 90 milimetrov. Vnútri sa nachádza veľké množstvo plano konvexných semien tvaru šošoviek, usporiadaných do dvoch zvislých riadkov.

Odrody Duly

Existujú rôzne odrody dul, ktoré sa líšia tvarom a veľkosťou plodov. Medzi najznámejšie patria:

• Portugalská dula
• Leskovacká dula
• Champion
• Bereczki
• Vranja
• Konštantínopolská dula

Využitie Duly v Kuchyni

V surovom stave sú plody duly nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé. V južných krajinách Európy sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov.

Liečivé Vlastnosti Duly

Plody duly obsahujú vitamín C a rôzne minerály ako fosfor, vápnik, draslík, sodík a dusík. Sú bohaté na vlákninu a obsahujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok, ako je železo, zinok, draslík alebo sodík. Plody duly obsahujú rozpustné vlákniny a pektín, ktoré upokojujú peristaltiku čriev. Plody duly sú vynikajúce na liečenie reumatizmu. Čaj z nich sa spravidla nepripravuje, odporúča sa konzumácia pečeného, vareného či sušeného ovocia.

Dula v Histórii a Kultúre

Starí Gréci a Rimania považovali stromy duly za posvätné. Venušu, starorímsku bohyňu jari a krásy, často zobrazovali na maľbách a sochách s plodom duly v pravej ruke.

Jarabina Vtáčia

Jarabina vtáčia, nazývaná aj citrónom severu, je známa pre vysoký obsah vitamínu C. Jej plody sú drobné, a preto sa prácne zberajú. Jarabina vtáčia rastie vo svetlých lesoch alebo ich okrajoch, na pastvinách od nížin až do výšky 2000 m. Rastie v horských lesoch, vo vyšších polohách je často umelo vysádzaná do alejí a parkov. U nás rastie asi 10 druhov jarabín; nie však všetky majú jedlé plody - najvýznamnejším zastúpeným druhom je však j. vtáčia a oskoruša.

Predmetom zberu sú zrelé červené a nepoškodené plody (október - november); sušia sa rýchlo, najlepšie umelým teplom, aby si zachovali pôvodnú farbu.

Využitie Plodov Jarabiny Vtáčej

Plody jarabinky sa používajú v medicíne a ľudovom liečiteľstve pre močopudný a preháňavý účinok, zmiernenie bolestí kĺbov pri reumatizme a dne, pri hnačkách aj zápchach. Vysoký obsah vitamínov v plodoch sa využíva pri liečbe chrípkových ochorení, zápaloch priedušiek, paradentóze a avitaminóze, na zvyšovanie imunity. Plody jarabiny obsahujú viacero organických kyselín, cukor, trieslovinu, pektín, vitamíny P a C a karotén, ktorý dáva malviciam koralovočervenú farbu.

Niektoré typy kultúrnej jarabiny majú až 180 mg vitamínu C, ktorý sa do značnej miery zachováva aj v sušených plodoch. Priaznivo ovplyvňuje hormonálnálnu sféru, hlavne pri hypofunkcii. Vhodné pre úpravu menštruačného cyklu, sterilitu, klimakterické problémy. Veľmi dobré skúsenosti majú ženy s extraktom, ktorý obsahuje látky veľmi podobné ženským hormónom. Spolu s jarabinou oskorušovou likvidujú cysty.

Droga pôsobí priaznivo na niektoré chronické obličkové choroby. Plody povzbudzujú činnosť tráviacich ústrojov, upravuje sa nimi vyprázdňovanie čriev. Okrem planej jarabiny vtáčej s trpkými kyslými malvicami sa pestuje aj jej ušľachtilejšia odroda. Sladké, väčšie malvice sú vhodné aj na zaváranie.

Mišpuľa Obyčajná

Mišpuľa obyčajná pochádza z Orientu a Malej Ázie. Rastie ako krík alebo menší strom a dorastá do výšky päť metrov. Plody sú malvice, ktoré vnútri obsahujú štyri tvrdé semená. Dužina plodu je pred dozretím tvrdá, zelenohnedá, neskôr je hnedá.

Využitie Plodov Mišpule

Plody mišpule sú vhodné na priamy konzum, ale sú jedlé, iba keď zmäkne ich dužina. Chutné sú aj sušené a možno ich použiť dokonca na prípravu vína. Pre vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok sú vhodné tiež na prípravu marmelády, lekváru a nátierok. Mišpuliam sa už v minulosti pripisovali liečivé účinky, obsahujú minerálne látky ako vápnik, horčík, draslík, sodík a vitamíny C a B2.

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je rastlinný druh z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je známy hlavne vďaka svojim chutným plodom so špecifickou chuťou. V našich rastlinných podmienkach sa mišpule dobre darí, pričom vynikne hlavne ako okrasný solitér.

Hoci by ste si podľa názvu (Mespilus germanica) mohli myslieť, že mišpuľa obyčajná pochádza z Nemecka, v skutočnosti sa jedná o zavádzajúce označenie, ktoré s dávnym rozšírením mišpule nemá nič spoločné. Keď sa mišpuľa obyčajná z Orientu dostala do Európy, vniesla do miestnych záhrad nádych exotiky. Jej pestovanie v Grécku zmieňuje napríklad Theophrastus, a to konkrétne v roku 300 pred naším letopočtom. V strednej Európe sa začala objavovať v 12. storočí, pričom zdobila hlavne kláštorné záhrady. Za čias Karla IV. V Nemecku bola v jednu dobu mišpuľa obyčajná tak populárne a ľudia ju vysádzali tak často, že zdivočela.

Počas 17. a 18. storočia bola mišpuľa obyčajná postupne vytláčaná inými druhmi ovocia. Hoci ju dnes pomerne ľahko zoženiete v každom väčšom záhradníctve alebo tiež na internete, málokto mišpule skutočne pozná a pestuje. Väčšinou je mišpuľa ker, ale môžete ju stretnúť tiež v podobe nízkeho stromčeka. Táto listnatá opadavá drevina dorastá zhruba do výšky 5 až 7 metrov a vytvára rozložitú korunu, ktorá má nepravidelný habitus (vonkajší vzhľad). Jej drevo je červenkasto biele, a čo sa týka ďalších vlastností, býva veľmi tvrdé, pevné a húževnaté.

Listy mišpule sú zhruba 7 až 12 centimetrov dlhé, celokrajné, kožovité a ochlpené. Kým v priebehu roka majú tmavo zelenú farbu a vyznačujú sa výrazným žilkovaním, na jeseň sa farbí do odtieňov žltej, oranžovej a sýto červenej.

Medzi pestovateľmi je mišpuľa obyčajná známa hlavne pre svoje chutné plody, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať treba malé jabĺčka. Jedná sa o žltohnedé až červenohnedé chlpaté malvice, ktoré sa dajú konzumovať až po prvých mrazoch. Samozrejme môžete mišpule odtrhnúť už v priebehu novembra a uložiť ich na niekoľko týždňov do prepraviek, aby tu zmäkli, ale nikdy potom nie sú tak dobré, ako keď samovoľne dozrejú priamo na strome. Čo sa týka obsiahnutých látok, zhruba 75% tvorí voda a 10% zasa cukor.

Už od staroveku sa týmto malviciam pripisovali liečivé vlastnosti a používali sa preto nielen v kuchyni, ale aj pre potlačenie najrôznejších chorôb. Okrem vyššie spomenutých pozitív môžu plody mišpule obyčajnej zohrávať dôležitú úlohu aj pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení a chorôb, ktoré postihujú obehový systém. Aby toho nebolo málo, konzumácia plodov mišpule zvyšuje mikrobiálnu činnosť v prospech bifidogénne baktérií. Údajne však pôsobí tiež proti rakovine hrubého čreva a môžu čiastočne znižovať riziko tvorby žlčových kameňov. Vzhľadom k tomu, že má mišpuľa kvety, ktoré svojim krásnym vzhľadom pritiahnu pozornosť nejedného suseda či okoloidúceho, pestovatelia vysádzajú túto drevinu hlavne kvôli jej okrasné funkciu. Na záhrade skvele pôsobí ako solitér, ale dajú sa vysádzať aj mišpuľové aleje.

Predtým boli plody mišpule hlavne cenenou zložkou ľudového liečiteľstva, ale v dnešnej dobe nachádzajú uplatnenie hlavne v kuchyni. Vďaka netradičné chuti, ktorá dokáže obohatiť celú radu pokrmov a nápojov, si totiž získajú takmer každého. Plody mišpule sa často konzervujú aj s iným ovocím, ako sú napríklad jarabiny, čučoriedky, drienky a šípky, ale samozrejme sa hodí aj na prípravu zmesi s jablkami a hruškami. Niekedy sa používajú ako korenie a samozrejme ich môžete tiež usušiť.

Mišpuľa obyčajná je nízky strom, alebo krík dorastajúci v našich podmienkach do 3 metrov. Oblasť pôvodného výskytu mišpule môžeme hľadať v oblasti Balkánskeho polostrova, v Malej Ázii , na Kaukaze , Kryme , severnom Iránea v Turkménsku . Odtiaľ sa už v antických dobách rozšíril do Grécka a neskôr do Ríma. Rimania následne strom rozšírili ďalej do Európy. U nás sa pravdepodobne začala pestovať už v 8 storočí.

Mišpuľa sa vyznačuje sivo-hnedou kôrou s pomerne hlbokými ryhami. Listy sú tmavo zelené eliptické 8 až 15cm dlhé, na jeseň sa sfarbujú do červena. Kvitne pomerne neskoro a to koncom Mája až v Júni veľkými bielymi, prípadne ružovkastými obojpohlavnými kvetmi. Z nich sa vyvíjajú drobné plody podľa odrody 2-5 cm v priemere. Plodom je malvica najskôr zeleno hnedá, po dozretí hnedej farby. Vo vnútri je svetlá dužina obsahujúca niekoľko sploštených semien.

Plody sú tvrdé, kyslé s vysoký obsah horkých trieslovín. Jedlými sa stávajú až po zmäknutí (tzv. zhniličkovanmie), ktoré nastane po prvých mrazoch, prípadne po odležaní, ak sú zozbierané pred ich príchodom. Mišpuľa je teda ovocie ktoré zberáme dávno po tom ako sme pozberali ostatné ovocie. Po zmäknutí je dužina kašovitej konzistencie a príjemnej chuti. Konzistencia pripomína jablkové pyré.

Na pestovanie nie je mišpuľa príliš náročná, avšak vyžaduje skôr teplejšie oblasti, nehodí sa teda do horských oblastí. Najvhodnejšie sú hlbšie priepustné pôdy, ale uspokojí aj s menej kvalitnými pôdami. Najvhodnejšie je pestovanie na slnečnom stanovišti, ale pomerne dobre sa jej bude dariť aj v polotieni. Mišpuľu nie je potrebné nijak zvláštne rezať a aj bez významnejšieho rezu vytvorí korunu.

Voľnokorenené rastliny vysádzame na jeseň o opade listov, prípadne na jar pred začiatkom vegetácie, stromčeky pestované v kvetináči môžeme vysádzať celoročne. Rozmnožuje sa zväčša štepením na podpníky iných druhov ako napríklad hrušku ,dulu, prípadne hloh , s prihliadnutím na podmienky v ktorých bude pestovaná.

Zhniličkovatené plody sa môžu jesť surové a to tak, že dužina sa vytlačí do úst, prípadne sa rozreže a obsah sa vyje lyžičkou. Tvrdé semená sa nejedia. Okrem priamej konzumácie je využitie plodov mišpule veľmi široké a slúži na prípravu rôsolov, džemov, marmelád, rôznych pást a podobne. Ďalej z plodov môžeme vyrábať likéry, prídavky do nápojov.

Plody mišpili nemecke sa oberajú až po opade listov a tzv.

V nasledujúcej tabuľke je zhrnutý prehľad uvedených druhov ovocia, ktoré patria k malviciam:

tags: #ktoré #ovocie #patrí #k #malviciam

Populárne príspevky:

• Recept na čokoládovú plnku
• Porovnanie gurmar čaju a kapsúl
• Analýza dovozu mrazeného mäsa
• Zelenina v kyslej pôde
• Hrnčekový jablkový koláč Padanka