Kura alebo vajce: Vedecký pohľad na odvekú dilemu
Jedna z otázok, ktorá trápi milióny ľudí na celom svete je, „čo bolo skôr sliepka alebo vajce?“ Ide o hádanku, ktorá nemá tak jednoduchú odpoveď, píše portál univerzity College of Western Idaho. Škrabali ste si aj vy hlavu, keď ste nad týmto uvažovali? Čo na to hovorí ale veda?
Základná premisa tejto otázky tkvie v tom, že sliepky sa rodia z vajec, teda logicky bolo prvé vajce. No ale vajcia znášajú sliepky!
Riešenie tejto hádanky spočíva v pochopení biologickej evolúcie. Biologická evolúcia je komplikovaný proces, ktorým si prešiel každý žijúci tvor na svete a zároveň ním aj prechádza. Aj my ľudia sme ním prešli, kým sme sa dostali do dnešného stavu. Prví predkovia ľudí behalo po zemi už 6-7 miliónov rokov dozadu! Aj nám ľuďom trvalo dlho, kým sme sa naučili chodiť. Nie každý náš predok to totiž dokázal. Jednoducho sme sa vyvíjali!
Čo je však dôležité spomenúť je, že biologická evolúcia nám nehovorí, kde vznikla pôvodná iskra života, to je úplne iná otázka! No vráťme sa späť ku sliepkam, tie rovnako ako my, sa vyvíjali.
Pokiaľ ide o problém, na ktorý hľadáme riešenie, tak odpoveď je jasne preukázateľná a evidentná vo fosílnych záznamoch. Z fosílií vieme, že prvé amnioty - teda živočíchy, ktoré produkujú „vajcia“, ako ich chápeme - vznikli asi pred 350 miliónmi rokov a pravdepodobne vyzerali ako malé jašterice so špičatými zubami. Na druhej strane, vtáky sa vo fosílnych záznamoch objavia až oveľa neskôr. Približne o 200 miliónov rokov neskôr, ako vznikli prvé amnioty.
Pre lepšie pochopenie, čo bolo skôr, môžeme použiť aj paralelu s Darwinovou teórie. Čokoľvek čo sa vyliahne z vajíčka, má polovicu DNA od matky a polovicu DNA od otca. Ale niekedy sa DNA nezlúči na 100% a v DNA dôjde k miernej mutácii. Keď sa to stane, znamená to, že v dieťati, ktoré vyskočí z vajíčka, bude malý rozdiel!
No nečakajme, že dieťa bude mať o nohu navyše, nejde to tak rýchlo. Čo to má ale spoločné s našou kuraciou a vaječnou hádankou? Znamená to, že v minulosti sa spárila samica podobná sliepke so samcom, ktorý bol podobný kohútovi.
BRISBANE - Ide o starú dilemu, ktorú ľudstvo rieši už celé tisícročia - čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Vedcom sa konečne podarilo nájsť odpoveď. Tím fyzikov z univerzity v novozélandskom Queenslande tvrdí, že ani jedno, ani druhé sa nevyskytlo ako prvé, pretože sa vyskytli naraz.
O paradoxe sliepka - vajce hovorili už filozofi v starovekom Grécku, aby opísali otázku určenia príčin a následkov. Doktor Jacqui Romero povedal, že v kvantovej fyzike príčina a následok nie sú vždy také priamočiare ako jedna udalosť spôsobujúca ďalšiu udalosť.
"Zvláštnosť kvantovej fyziky spočíva v tom, že udalosti sa môžu stať aj bez stanoveného poriadku," konštatuje. "Vezmite si do úvahy vašu každodennú cestu do práce, keď cestujete čiastočne vlakom a čiastočne autobusom. Zvyčajne idete najprv autobusom a potom vlakom, alebo naopak. Tento jav sa nazýva neurčitý kauzálny poriadok a nejde o niečo, čo sa dá spozorovať v našom každodennom živote.
Aby mohli výskumníci tento efekt pozorovať v laboratóriu, použili fotonický kvantový prepínač. Člen tímu Fabio Costa uviedol, že s týmto zariadením závisí poradie udalostí od polarizácie.
"Meraním polarizácie fotónov na výstupe z kvantového prepínača sme dokázali, že poradie transformácie tvaru svetla nebolo nastavené. Toto tvrdenie je založené na fyzike, na rozdiel od iných, ktoré prostredníctvom iných metód tvrdia, že sliepka tu bola skôr.
V roku 2014 britskí vedci použili superpočítač, ktorý sa detailne zaoberal štruktúrou slepačej vaječnej škrupiny. Tá sa podieľa na začatí formovania slepačieho vajca. Práve tento proteín na nachádza jedine v kuracom mäse. Napriek tomu kurčatá neboli na počiatku kurčatami. Pred 340 miliónmi rokov boli objavené prvé amniotické vajcia sliepky, pričom dôkazy o prvých sliepkach sa objavili len pred 58 000 rokmi.
Čo bolo prvé - kura či vajce? Vedci sa blížia k odpovedi. Vedci prinášajú nové poznatky, ktoré ich môžu posunúť vpred pri riešení nekonečnej dilemy, čo bolo skôr. Vajce alebo kura?
Nie je to tak dávno, čo sa vedci domnievali, že predkami kurčiat boli ešte pred miliónmi rokov dinosaury znášajúce vajcia. V štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Nature Ecology & Evolution, vzal tím vedcov 51 fosílnych druhov a 29 živých druhov a rozdelil ich do dvoch skupín. Prvou boli oviparous alebo vajcorodé (tie, ktoré kladú tvrdé alebo mäkké škrupinové vajcia) a druhou viviparous alebo živorodé (tie, ktoré vajíčka nekladú, ale rodia svoje potomstvo priamo). Podľa vedcov išlo o prirodzenú biologickú stratégiu.
„Pred amniotami (lat. reptilia; veľký monofyletický taxón štvornožcov) žili na Zemi tetrapódy (skupina stavovcov s dobre diferencovanými končatinami s prstami), ktorým sa vyvinuli končatiny z rybích plutiev. Amnioty, ktoré prišli na scénu po nich (približne pred 320 miliónmi rokov), sa už od vody oddelili. „Vďaka špeciálnej koži, ktorá dokázala zadržiavať vodu, sa nemuseli báť, že na súši neprežijú.
„Mnohé jašterice a hady sú totiž v reprodukcii veľmi flexibilné. Živorodé živočíchy sa dokážu v prípade potreby prinavrátiť ku kladeniu vajíčok a naopak,“ zdôrazňuje profesor Baoyu Jiang, vedúci štúdie.
Znáška vajec v teple
Pre lepšiu ilustráciu evolúcie sliepok a vajec, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Časové obdobie | Udalosť |
|---|---|
| Pred 350 miliónmi rokov | Vznik prvých amniotov (živočíchy produkujúce vajcia) |
| Pred 58 000 rokmi | Objavenie sa prvých sliepok |
Táto tabuľka poskytuje stručný prehľad kľúčových udalostí v evolúcii sliepok a vajec.
Táto schéma znázorňuje vývoj sliepok od ich predkov až po dnešné moderné plemená.
Od trendových diét až po odveké presvedčenia - oblasť výživy je často zahalená mýtmi, ktoré môžu ovplyvniť naše rozhodnutia a ovplyvniť našu životosprávu.
V snahe o zdravší životný štýl nás môže ohromiť množstvo informácií o tom, čo jesť a čomu sa vyhýbať. Nasledujúci článok ponúka pohľad na fakty, ktoré vyvracajú bežné mylné predstavy o zdravej výžive, objasňuje vedecké poznatky, ktoré sa za týmito tvrdeniami skrývajú, a poskytuje kompas pre začiatočníkov v zložitej oblasti výživy, ktorí sa chcú o spôsobe jej skladania a vplyve dozvedieť viac.
Výživa a mýty
Cukor je jed
Cukor je často ponímaný ako nepriateľ a niečo, čomu sa za každú cenu treba vyhýbať. Je síce pravda, že rafinované sacharidy, ako sú tie v sladených nápojoch či v bielom pečive, by sa mali obmedziť, keďže môžu spôsobovať rýchle nárasty a poklesy hladiny cukru v krvi, čo prispieva k pocitu únavy a hladu, ale nie sú sacharidy ako sacharidy a je dôležité pozerať sa na ich kvalitu a pôvod.
Harvard School of Public Health odporúča vyberať si komplexné sacharidy namiesto jednoduchých, spracovaných sacharidov. Cukry v celozrnných výrobkoch, ovocí a zelenine poskytujú dôležité živiny a vlákninu a sú dôležitou súčasťou zdravej stravy. Takéto druhy sacharidov dodávajú telu glukózu, ktorá sa premieňa na energiu využívanú na podporu telesných funkcií a fyzickej aktivity.
Vaječné žĺtky spôsobujú srdcové ochorenia
Mnoho ľudí sa roky vyhýbalo vaječným žĺtkom kvôli obavám z obsahu cholesterolu. Prevládalo presvedčenie, že konzumácia žĺtkov môže byť škodlivá pre zdravie srdca. Nedávny vedecký výskum však odhalil iný obraz a spochybnil tieto predsudky.
Výsledky zo štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise BMJ ukazujú, že mierna konzumácia vajec - do jedného vajca denne - nie je spojená s rizikom ochorení srdca a ciev a dokonca je sprevádzaná s potenciálne nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení v ázijskej populácii.
To sa vysvetľuje tým, že v ázijských kultúrach sú vajcia zvyčajne súčasťou rozmanitých jedál, zatiaľ čo v západných populáciách sa vajcia konzumujú skôr s červeným a spracovaným mäsom a so spracovanými obilninami.
Vajcia sú cenovo dostupným zdrojom kvalitných bielkovín, železa a nenasýtených mastných kyselín. Ich zaradenie do jedálnička v primeranom množstve môže mať viacero výhod vrátane udržiavania, obnovy a celkového rastu svalov.
Detoxikačné kúry nás očistia od toxínov
Detoxikačné diéty si získali popularitu vďaka prísľubu očistenia tela od toxínov a podpory celkového zdravia. Avšak ľudské telo je vybavené vlastnými prirodzenými detoxikačnými mechanizmami, ktoré riadi predovšetkým pečeň a obličky. Väčšina takzvaných detoxikačných kúr, ktoré sa často propagujú ako rýchle riešenia, nemá vedeckú podporu a môže dokonca predstavovať riziko pre zdravie človeka.
Pečeň zohráva ústrednú úlohu pri metabolizovaní a odstraňovaní toxínov z tela. Vedci zistili, že tento orgán premieňa škodlivé látky na zlúčeniny rozpustné vo vode, ktoré sa sa uvoľňujú v črevách na vylúčenie.
Mnohé detoxikačné diéty zahŕňajú drastické obmedzenia, pôst alebo výlučnú konzumáciu určitých potravín alebo nápojov. Takéto postupy však môžu telo ochudobniť o dôležité živiny a môžu viesť k nutričnej nerovnováhe, dehydratácii alebo poruchám elektrolytov. Okrem toho náhly a extrémny charakter niektorých detoxikačných režimov môže byť kontraproduktívny, pretože vyvoláva stresové reakcie, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na
Namiesto neoverených detoxikačných diét môžete lepšie podporiť prirodzené detoxikačné schopnosti tela prijatím vyváženého a výživného stravovacieho režimu. Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, bielkoviny a dostatočnú hydratáciu poskytuje potrebné živiny a vlákninu na podporu optimálnej funkcie pečene a obličiek.
Surová zelenina má viac živín ako mrazená
V súčasnej oblasti zdravej stravy sa často skloňujú domnienky o strate živín ovocia a zeleniny ich mrazením. Avšak už v štúdii z roku 2015 sa zistilo, že medzi mrazenou a čerstvou zeleninou nie sú významné rozdiely v obsahu vitamínov. Dokonca, ak sa vyskytol mierny rozdiel, bolo pravdepodobnejšie, že mrazená zelenina mala vyššiu koncentráciu živín ako jej čerstvé náprotivky.
V rámci analýzy boli v rôznych druhoch ovocia a zeleniny dôkladne preskúmané štyri základné vitamíny - kyselina askorbová, riboflavín, alfa-tokoferol a beta-karotén. Cieľom tohto výskumu bolo odhaliť rozdiely medzi nutričnými profilmi čerstvých a mrazených potravín.
Zaujímavé poznanie vyplynulo zo skúmania kyseliny askorbovej, ktorá je kľúčovým faktorom pre zdravie imunitného systému. Päť z ôsmich potravín nevykazovalo žiadny významný rozdiel medzi čerstvými a mrazenými vzorkami, zatiaľ čo zvyšné tri vykazovali vyššie hladiny tohto dôležitého vitamínu v mrazených vzorkách.
Riboflavín, základný vitamín skupiny B, vykazoval pozoruhodnú konzistenciu vo všetkých typoch spracovania potravín. V prípade antioxidačnej sily, alfa-tokoferolu, sa zistili vyššie hodnoty u troch druhoch potravín, zatiaľ čo zvyšné plodiny ovocia a zeleniny nevykazovali žiadny významný rozdiel medzi čerstvými a mrazenými spôsobmi skladovania.
Významná výnimka sa objavila v prípade beta-karoténu, ktorého obsah sa pri zmrazovaní v niektorých plodinách, ako sú čučoriedky, jahody, kukurica, hrášok, mrkva a špenát výrazne znížil.
Celkovo sa ukázalo, že obsah vitamínov v mrazených produktoch je porovnateľný s obsahom vitamínov v čerstvých zložkách a v niektorých prípadoch, s výnimkou beta-karoténu, ho dokonca prevyšuje.
Okrem toho má čerstvá zelenina oveľa kratšiu trvanlivosť ako jej mrazené alternatívy. Ak sa chystáte produkty okamžite spotrebovať, dobrou voľbou je čerstvá. Ak však chcete znížiť riziko pokazenia a plytvania, mrazená zelenina je bezpečnou voľbou.
Osem pohárov vody denne pre každého
Predstava, že človek musí vypiť presne osem pohárov vody, teda približne dva litre denne, je všeobecne rozšírený výklad. Toto zaužívané odporúčanie však nie je univerzálne a nezohľadňuje rôzne faktory, ako napríklad vek, hmotnosť, podnebie, fyzickú aktivitu a celkový zdravotný stav. Hydratácia je síce kľúčová pre dobrú životosprávu, ale špecifické potreby vody sa u jednotlivých ľudí môžu líšiť.
V štúdii uverejnenej v časopise Science vedci hodnotili príjem vody u 5 604 ľudí vo veku od 8 dní do 96 rokov z 23 krajín. V rámci výskumu ľudia vypili pohár vody, v ktorej boli niektoré atómy vodíka nahradené deutériom, stabilným izotopom vodíka, ktorý sa prirodzene nachádza v ľudskom tele a je neškodný.
Rýchlosť vylučovania dodatočného deutéria ukazuje, ako rýchlo sa voda v tele mení, a štúdia zistila, že táto miera sa značne líši v závislosti od veku, pohlavia, úrovne aktivity a okolia človeka. Osoby žijúce v horúcom a vlhkom podnebí a vo vysokých nadmorských výškach, ako aj športovci a tehotné a dojčiace ženy, mali vyšší obrat, čo znamená, že musia piť viac vody.
Štúdia poukazuje na to, že jedna miera nie je vhodná pre všetky smernice týkajúce sa pitnej vody a bežné odporúčanie, že by sme mali vypiť osem pohárov vody denne, nie je podložené objektívnymi dôkazmi.
Namiesto striktného dodržiavania vopred stanoveného množstva je účinnejšie počúvať signály svojho tela, dbať na prostredie a úroveň aktivity a prijímať tekutiny podľa potreby.
Raw stravovanie
Raw stravovanie je založené na prevažnej či úplnej konzumácii surovej alebo nespracovanej potravy. Suroviny alebo potraviny sa nesmú zahriať nad teplotu 40 stupňov. Vylučujú sa rafinované potraviny, pasterizované, sterilizované, ale aj ošetrované pesticídmi. Raw stravu tvorí prevažne rastlinná potrava (ovocie, zelenina, orechy a semená, povolené sú aj obilniny a strukoviny, ktoré je potrebné pred konzumáciou namáčať) pripravovaná mixovaním, odšťavovaním, klíčením a pod.
Zástancovia raw stravovania sú presvedčení, že tepelnou úpravou dochádza k ničeniu enzýmov, znižuje sa množstvo živín a oslabuje sa životná sila, ktorá prirodzene existuje vo všetkých surových, čiže živých potravinách. Vedecky to však podložené nie je. V zásade je pravda, že tepelnou úpravou sa ničia enzýmy, čo však nastáva aj po prijatí potravy v kyslom prostredí žalúdka v dôsledku pôsobenia kyseliny chlorovodíkovej. Je to pravda, ale teplom sa aktivujú zasa iné nutrienty (lykopén, betakarotén) alebo sa znižuje množstvo nežiaducej kyseliny fytovej.
Z hygienického hľadiska je raw stravovanie rizikovejšie ako tepelne ošetrená strava. Pri raw stravovaní prirodzene dochádza k zníženiu telesnej hmotnosti v dôsledku zníženia príjmu energie. Na základe niekoľkých štúdií sa dokázalo, že tento spôsob výživy síce znižuje cholesterol a triacylglyceroly v krvi, došlo však aj k poklesu dobrého cholesterolu, vitamínu B12, vitamínu D, bielkovín a vápnika a ohrozené bolo aj zdravie zubov a kostí. Výhoda tejto stravy súvisí s nižším príjmom energie, a teda s chudnutím, ako sme už spomínali. Z krátkodobého hľadiska nepredstavuje tento spôsob výživy riziko pre zdravie, avšak pri dlhodobom trvaní môže.
Paleo stravovanie
Pri uplatňovaní tohto typu stravovania sa treba preniesť do obdobia pred 10- až 12-tisíc rokmi a ešte omnoho ďalej. Paleo vychádza v podstate zo spôsobu stravovania našich predkov žijúcich v kamennej dobe, keď po zemi behali naši homo predkovia, minimálne zruční, vzpriamení aj rozumní. V tom čase si nevedeli nič vypestovať, nemali ešte k dispozícii domestikované zvieratá a jediné, čo konzumovali, bolo práve a len to, čo našli, nazbierali, vyhrabali, prípadne ulovili. Šlo, samozrejme, prevažne o stravu neupravenú, nespracovanú, surovú, aj keď postupne - s vývojom smerom k dokonalejším formám a po objavení využiteľnosti ohňa - sa strava začala upravovať aj tepelne.
Je pomerne ťažké určiť, čo presne - aké druhy rastlín či živočíchov - bolo konzumované, pretože to prirodzene záviselo od mnohých faktorov, najmä však od prostredia, v ktorom žili. Ak si predstavujeme, že v tom čase jedli naši predkovia obilniny, syry, jogurty, vajcia alebo iné spracované výrobky, značne sa mýlime. Nič také v tom čase nejestvovalo. A práve na tom je postavená filozofia paleo stravovania. Netreba však zabúdať, že naši predkovia - lovci a zberači - mali výrazne aktívnejší život ako my. Ich fyzická aktivita sa s našou len ťažko dá porovnávať. Samozrejme, tento spôsob výživy je z hľadiska zdravia a prevencie veľmi prínosný, ale ťažko aplikovateľný a s výrazným obmedzením širokého spektra potravín, ktoré potom obmedzujú aj pestrosť a variabilitu jedálnička. Povolené je mäso, ryby, zelenina, ovocie, orechy, semená, bylinky a koreniny.
V rámci paleo filozofie nejde len o spôsob stravovania, ale dôraz sa kladie na praktiky životného štýlu, vplyv na životné prostredie a celkový blahobyt tela. Osvojenie si tohto spôsobu stravovania zahŕňa zásadnú zmenu životného štýlu. Nie všetci to však dokážu. Je pomerne náročné osvojiť si všetky prvky paleo výživy, a to najmä vzhľadom na súčasné podmienky - hektický život, sedavý spôsob zamestnania, životný štýl spojený s pokrokom, polotovarmi, nedostatkom času napríklad aj na prípravu pokrmov. V konečnom dôsledku, ak dosiahnu svoje ciele, pre ktoré si tento spôsob stravovania možno vybrali - či už je to úbytok hmotnosti, zlepšenie hladín krvných tukov (cholesterol, dobrý a zlý cholesterol), tlaku krvi či glykémie, alebo ochrana životného prostredia -, je to veľmi pozitívne.
Základom ideológie paleo stravovania je dôraz na celkový životný štýl, nielen na stravovanie. Paleo režim je síce veľmi špecifický, ale nekladie dôraz na príjem makroživín a ich pomerné zastúpenie v strave. Dôležitejšie sú ich zdroje, nie množstvo. V každom prípade, či už sa budete touto stravou riadiť krátkodobo, alebo dlhodobo, nezabúdajte, že žiadna zmena nie je ľahká a telo si na ňu potrebuje zvyknúť.
Keto diéta
Spočíva v tom, že dochádza k vyvolaniu metabolického stavu, počas ktorého telo využíva ako zdroj energie tuky namiesto sacharidov, ktoré za iných okolností uprednostňuje väčšina buniek. Snahou je vyvolať ketózu, a to úpravou trojpomeru prijímaných makroživín - bielkovín, tukov a cukrov. Ich trojpomer v racionálnej výžive sme spomínali vyššie, pri tejto diéte je zmenený na 10 - 30 : 65 - 90 : 5. To znamená, že najväčšie zastúpenie v dodávaní energie majú tuky.
Prívrženci tejto diéty po nej siahajú predovšetkým z dôvodu zníženia telesnej hmotnosti a úpravy glykémie. V rámci keto diéty sa zásadne odporúčajú celé a celozrnné potraviny, nie však spracované. Čo sa týka strukovín a obilnín, vzhľadom na obsah sacharidov sú značne obmedzené. Cukor a sladidlá akéhokoľvek typu sú taktiež neprípustné. Príjem tukov je, samozrejme, odporúčaný, keďže je základným kameňom celej stravy, ale vylučujú sa spracované tuky (margaríny, transtuky a pod.).
Podstata tohto stravovania spočíva ani nie tak v ideológii, ako skôr v regulácii príjmu makroživín s cieľom dosiahnuť najpravdepodobnejšie úbytok telesnej hmotnosti. Nie každý však dokáže držať krok s týmto spôsobom výživy, najmä ak sme zvyknutí na vysoký príjem sacharidov. Dlhodobé zotrvanie na keto diéte môže mať niektoré negatívne účinky. Najčastejšie ide o nedostatok mikroživín, bielkovín, nadbytok tuku v pečeni či tvorbu obličkových kameňov. Preto ak plánujete zostať na diéte dlhodobo, mali by ste to prekonzultovať s dietológom alebo výživovým poradcom.
Bezlepkové stravovanie
V súčasnosti sa značne rozmáha bezlepkové stravovanie, čiže vylučovanie lepku zo stravy. Stáva sa to dokonca tendenčným. Lepok alebo glutén sa nachádza v obilninách ako pšenica, jačmeň a raž, prípadne ovos, čo znamená, že všetky potraviny a pokrmy, ktoré ho obsahujú, sú aj s obsahom lepku. Dôvod, prečo sa mu musia celiatici vyhýbať, súvisí s ich zdravotnými ťažkosťami črevného, ale aj mimočrevného charakteru. Medzi typické príznaky celiakie patria problémy s trávením, nafukovanie, meteorizmus, hnačky, kŕče, málokrvnosť, celkové neprospievanie organizmu, ale aj únava, vyrážky, ekzémy a pod. Po vylúčení lepku zo stravy dochádza u pacientov k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu a k zmierneniu, prípadne strate príznakov a problémov.
V súčasnosti však množstvo ľudí za svoje „oslabené“ zdravie obviňuje konzumáciu chleba a lepku a aj bez potvrdenej diagnózy siahajú po bezlepkovej diéte. Tento druh stravovania je limitovaný značným obmedzením širokého spektra výrobkov a potravín, pretože dnes máme na trhu množstvo produktov, v ktorých by sa lepok prirodzene nemal vyskytovať, ale v dôsledku zlepšenia technologických či senzorických vlastností sa pri ich výrobe používa. V zásade ide o zdravé stravovanie, ale aj pri tomto spôsobe výživy treba svoju pozornosť upriamiť na náhradu živín, ktoré by sme inak získali prostredníctvom potravín, ktoré lepok obsahujú. Treba však mať na pamäti, že použitie múky bez lepku je pri pečení a varení z hľadiska technológie pomerne náročné. Okrem toho kedysi boli bezlepkové výrobky spájané s horšou nutričnou kvalitou (práve vzhľadom na technologické ťažkosti), boli typické vyšším obsahom tukov, transmastných kyselín, sacharidov a solí. Okrem toho sú tieto produkty, hlavne v zahraničí, fortifikované (obohacované) o rôzne mikronutrienty, ktoré výživový stav konzumenta zlepšujú.
Nech už sú dôvody na bezlepkové stravovanie akékoľvek, majte na pamäti, že vaša zvýšená telesná hmotnosť, za ktorú obviňujete konzumáciu chleba, nie je dôvodom, prečo by ste ho mali dodržiavať. V každom prípade, nech už vás nadchne akákoľvek diéta, výživový smer či trend a móda v oblasti stravovania, je potrebné riadiť sa zdravým sedliackym rozumom, poznať príčiny zmeny, mať víziu alebo cieľ, ktorý touto zmenou chceme dosiahnuť, a predovšetkým byť dostatočne informovaný o rizikách a benefitoch zvoleného spôsobu výživy. Často nám telo samo signalizuje, čo potrebuje a akým smerom sa uberať, stačí len odhodlanie a trpezlivosť. Mali by sme sa riadiť tým, čo bolo povedané už dávno - aby jedlo bolo naším liekom a liek naším jedlom. Každý z nás je osobitý tvor, ktorý má svoje špecifické požiadavky, preto odporúčať všetkým niektorú z diét, prípadne povedať, ktorá je tá najlepšia, je nemožné. Aj v tomto prípade, nielen v prípade liečebnej výživy, platí pravidlo prísne personalizovanej výživy.
tags: #kura #alebo #vajce #vedecký #pohľad
