Charakteristika pôdy v Rabči

Obec Rabča sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Územie obce patrí do oblasti Stredných Beskýd, konkrétne do Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Z geologického hľadiska sa nachádza v Polhoranskej kotline.

Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. Katastrálna hranica začína na južnom okraji intravilánu, kde sa križuje štátna cesta v lokalite Hlboká. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom po poľnohospodárskych a lesných pozemkoch popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretína Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.

Geologická stavba

Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Flyšové sedimenty vznikali v paleogénnom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov alebo zlepencov, štrkovcov alebo ílov. Na území sú to horniny tzv. oravsko-magurskej a bystrickej. Tieto dve geologické jednotky vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie.

Počas alpínskeho vrásnenia boli flyšové sedimenty viackrát tektonicky porušené, zvrásnené a presunuté na sever. Neskôr boli zarovnané a modelované vonkajšími vplyvmi ako erózia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov.

Oravsko-magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Sú väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné alebo strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito-vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca. Ílovce sa nachádzajú v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé - vápnité a šedozelené nevápnité.

Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde a je tvorená belovežskými a zlínskymi vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté a ich maximálna mocnosť je 150 m.

Zlínske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu a sú tvorené stredne až hrubozrnnými, menej kremito-vápnitými pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé, obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne alebo jemne zrnité.

Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc.

Reliéf a vodstvo

Územie Rabče patrí do mierne členitej vrchoviny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.

Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. Pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. Jej dĺžka je cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. Medzi ďalšie toky patria Kýčera potok a Čerchľovský potok.

Geologická stavba, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod. podmieňujú charakter reliéfu. Odolné pieskovce vytvorili dlhé chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších zníženín a širokých údolí. Na svahoch sa vytvorila hlinitá zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná.

V oblasti je pomerne bohatý výskyt prameňov, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli alebo máji pri topení snehu, resp. po silných dažďoch, najnižšie v januári.

Klimatické pomery a vegetácia

Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Klíma predstavuje priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty, tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste.

Z hľadiska klimatického členenia patrí územie Slovenska do mierne chladnej oblasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným. Chladná oblasť je charakterizovaná jedným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16 °C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12 °C, resp. 16 °C.

Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Ročný úhrn zrážok v území je od 900 do 1100 mm. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). Január, február, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.

Dĺžka trvania obdobia so snehovou pokrývkou závisí od priebehu počasia. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. a končí 14. 4., t. j. trvá 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60. Po zrážkach sú teplotné pomery najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti.

Teploty klesajú so stúpajúcou nadmorskou výškou, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. V inverzných polohách sú nižšie teploty ako na svahoch a s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. teplotnú inverziu. Pre inverzné polohy je charakteristické zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla. Nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia.

Priemerná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C. V závislosti od teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva najchladnejším mesiacom február, prípadne december. Najteplejší mesiac je júl, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.

Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Najväčšou oblačnosťou je v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. Počet jasných dní je 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %).

V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. Najväčšia frekvencia vetrov je v zimných mesiacoch (január, február, marec), najmenšia v júli a auguste.

Pôdy

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. Odlesňovaním a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.

Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Pôdy delíme na pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.

Hnedé pôdy

Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. Majú profil A - B - C, pričom A horizont je hlboký 20 - 30 cm, B horizont hlboký 50 - 70 cm a je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. Medzi horizontmi je prechod. Hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. Hnedé pôdy sa vyskytujú v rozličnom reliéfe.

Hnedé pôdy nasýtené: Sú najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinuli sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytujú sa v rôznych expozíciách a sklonoch. Majú kyprú konzistenciu a priaznivú štruktúru. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je stredne zásobená.
Hnedé pôdy kyslé: Vyvinuli sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je zásobená slabo.

Gleje

Gleje vznikajú vplyvom vysokej hladiny spodnej vody (nepriepustné podložie, ílovité a štrkovité sedimenty) a horšia drenáž vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. Sú ílovité a prejavujú sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až ubahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami.

Pôdna reakcia je silne alebo mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.

VEDA 4 | Typy pôdy a jej vlastnosti

tags: #kura #ludovy #vzor #charakteristika