Kuracie krídla: Inšpirácia stredovekou kuchyňou

Stredovek bol z gastronomického hľadiska fascinujúce obdobie, v ktorom sa jedli aj dnes netradičné jedlá. Naši predkovia konzumovali mäso zvierat, ktoré by sme dnes považovali za kuriózne. Kuchárska kniha zo 16. storočia ponúka recept na páva, ktorý sa piekol vcelku a zdobil zlatom. Okrem pávov sa na stoloch vyšších vrstiev objavovali aj labute a volavky. Dnes sa však zameriame na dostupnejšie a bežnejšie suroviny, ako sú kuracie krídla, a inšpirujeme sa stredovekou kreativitou pri ich príprave.

Stredoveké "ryby" a iné kuriozity

V stredoveku sa za pôstne jedlá považovali aj živočíchy, ktoré nemali s rybami nič spoločné. Bobor, vďaka svojmu vodnému životnému štýlu a plávacím blanám, bol považovaný za "rybu". Bobrí chvost, varený a dusený na víne s korením, bol obľúbenou stredovekou pochúťkou. Okrem bobra sa na pôstnych stoloch objavovala aj vydra. V okolí Krupiny sa dokonca verilo, že predok líšky pochádza zo psa a zajaca, a preto sa konzumovala len zadná časť líšky. Mäso divých mačiek sa nechávalo "dozrieť" a jazvečie mäso sa prirovnávalo ku kačaciemu. Ježe boli bežnou súčasťou jedálneho lístka a v niektorých krajinách sa dodnes konzumujú ako liek. Rómovia si pripravovali perkelt z ježa, pričom tvrdili, že má 29 chutí.

Hoci labutie krídla sú dnes skôr historickou kuriozitou, kuracie krídla sú obľúbenou pochúťkou, ktorú si môžeme pripraviť na rôzne spôsoby. Inšpirujme sa stredovekou kreativitou a experimentujme s rôznymi receptami a príchuťami.

Recepty na kuracie krídla

Pečené krídla z vrecka

Pečené krídla z vrecka sú jednoduchý a chutný spôsob prípravy kuracích krídel.

Ingrediencie:

• Kuracie krídelká
• Citrón
• Šafran
• Korenie (podľa chuti)

Postup:

1. Kuracie krídelká marinujeme v citrónovej šťave, šafrane a korení.
2. Pečieme v rúre dozlatista.

Pečené krídla s BBQ omáčkou s whisky

Pečené krídla s BBQ omáčkou s whisky sú ideálne pre milovníkov výrazných chutí.

Pre turistov sú lákadlom aj neďaleké pláže. V celom meste je však najviac cítiť históriu. Grécky amfiteáter s panoramatickým výhľadom na Etnu a pobrežie, sa využíva na koncerty a divadelné predstavenia. Taormina je najsvetáckejšie mesto Sicílie, počas letného filmového festivalu sa jej kamennými uličkami premávajú celebrity a v baroch tečie prúdom ľadové limoncello, húfy turistov korzujú sem a tam.

Ak chcete spoznať Sicíliu, najlepšou voľbou je automobil alebo motorka. Autobusová doprava na Sicílii je celkom dobre rozvinutá a úplne postačuje na presuny medzi turistickými centrami. Ak budete chcieť zájsť do menších miest, pozorne si prezrite časový rozpis, pretože na niektoré miesta chodí autobus len raz za deň. Ak budete chcieť, môžete využiť aj železničnú dopravu.

Na Sicílii určite nesmiete obísť tradičné predajne s miestnymi výrobkami. Pre Sicíliu sú typické rôzne keramické výrobky s ich tradičnými motívmi. Ak chcete tú najkvalitnejšiu keramiku, zvoľte kaltagironskú, ktorú kúpite priamo v Kaltagirone. To vám zaručí, že budete mať keramiku najvyššej kvality.

Topoľčianky: Zámok s bohatou históriou

Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293, archeologické nálezy však potvrdzujú osídlenie lokality už v 6. - 7. storočí. Prvým známym majiteľom zámku bol od roku 1309 Július Hoslav, ktorý neskôr s titulom gróf prijal aj meno Topoľčiansky. Na mieste súčasného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou, v 13. až 16. V 17. storočí ho prestavali vtedajší majitelia gróf Ladislav Rákoczi s manželkou Alžbetou v renesančnom štýle. Počas protihabsburských povstaní v kaštieli dočasne býval František II. Hlavný tekovský župan, gróf Ján Keglevič dal v rokoch 1818 až 1825 dostavať južné krídlo, ktoré sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku. Poslednými majiteľmi Topoľčianok sa v roku 1890 stali Habsburgovci, ktorí zveľadili zámok i jeho okolie. Arciknieža Jozef August Habsburský s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. Po vzniku 1. ČSR sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Až do roku 1933 sem pravidelne chodieval na dvojmesačné pobyty prezident T. G. Masaryk, zámok však privítal aj E. Beneša, J. Tisa, K. Gottwalda, A. Zápotockého či A.

Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou. Tri renesančné krídla sú využívané ako hotel s reštauráciou. V južnom klasicistickom krídle je zriadené múzeum, v ktorom sa nachádzajú najkrajšie a najvzácnejšie kusy nábytku, porcelánu a hodín na území Slovenska. Vidieť môžete obľúbené kreslo T. G. Masaryka. Vzácnosťou je tiež 200-ročná zámocká knižnica s vyše 14.000 vzácnymi knihami vrátane Maďarskej biblie z roku 1590 či prvej slovenskej gramatiky od A. Bernoláka. Atraktívny je aj zámocký park, ktorý sa tiahne v dĺžke dva a pol kilometra popri potoku Leveš. Viac ako polovica má dnes charakter lesa, stále tu však možno vidieť aj exotické dreviny.

Topoľčiansky zámok je obľúbeným cieľom senzibilov, ktorí si tu robia špiritistické večery. Po jeho chodbách sa totiž údajne stále prechádza Biela pani - grófka Alžbeta Rákociová, ktorá tu žila v 17. storočí. Zámocký areál sa nachádza priamo v meste Topoľčianky.

Hipologické múzeum - sústreďuje vyše 3000 artefaktov z takmer 100-ročnej histórie chovu koní Národného žrebčína.

Pavlova torta: Ľahká ako sukňa baletky

Pavlova torta a jej nespočetné variácie, ako sa dá tvarovať, upiecť, naplniť a ozdobiť. Dať si ju v kaviarni ku kapučínu je lahodný zážitok, ale skvele sa hodí aj k proseccu. Pripraviť si tieto sladké penové obláčiky doma je výzvou, ktorú však stojí za to prijať. Garantujeme vám, že podľa tohto receptu sa vám podaria na prvý raz.

Ak máte len ručný mixér, trvá to príliš dlho a cukor treba pridávať naozaj po lyžiciach. Stačí pridať o niečo viac cukru, a pena padne a z torty nič nebude.

História Pavlovej torty vraj siaha až do roku 1800, keď si nemeckí prisťahovalci so sebou do amerického Wisconsinu priniesli recept na tzv. „Schaum Torte“ (penovú tortu), ktorá sa pripravovala obdobne ako neskôr slávna Pavlova. O prvenstvo v pôvode torty sa večne pasujú Autrália a Nový Zéland. V oboch krajinách sa totiž táto mlsnotka považuje za národné jedlo. O tom, či si ju primabalerína Pavlovova, ktorá sa preslávila v úlohe umierajúcej labute, dopriala raz za týždeň alebo len raz čas, môžeme iba polemizovať. Isté však je, že vzhľadom na množstvo cukru by sme to s týmto nadýchaným dezertom nemali preháňať.

tags: #kuracie #kridla #labut #recept

Populárne príspevky:

• Všetko o šalátovej repe
• Recept na domáci vanilkový extrakt
• Všetko o čokoláde na varenie
• Recept na hovädzie soté v zemiakovej placke
• Rýchle torty pre dospelých