Kvet Kozy: Názov, Vzhľad a Pestovanie

V máji sa vzduchom šíri opojné čaro jari, ktoré opantá všetky naše zmysly. Najskôr zasiahne zrak ohňostrojom farebných kvetov, potom sluch zaplaví neprestajný bzukot včiel a nakoniec nás omámi vôňa sladkého nektáru. Ak chcete voňavú jar prilákať aj do svojej záhrady, stavte na dreviny - kalinu, tavoľník, vajgelu a hloh. Správne zvolené dreviny budú každý rok šíriť okolo seba sladkú vôňu kvetov a lákať motýle, včely a čmele. Vybrať si môžete z veľkého množstva druhov. Napríklad koniec jari sa môže niesť v znamení šarlátovoružových kvetov. Stačí, ak si vysadíte hloh obyčajný ‘Paul’s Scarlet’ (Crataegus laevigata). Jeho výhoda je, že nenarastie do veľkých rozmerov a je najmenej tŕnistý. V máji sa všetky konáriky pokryjú plnými tmavoružovými kvetmi, z ktorých sa do jesene vyvinú jasnočervené oválne plody.

Hloh obyčajný ‘Paul’s Scarlet’

Horčinka horká (Polygala amara)

Podľa jej rodového mena je nazvaná celá čeľaď horčinkovité (Polygalaceae), do ktorej ju botanici zaraďujú. Súvisí to s tým, že v minulosti sa verilo, že po konzumácii tejto rastliny kozy a kravy dobre doja. Podľa dĺžky života patrí horčinka horká k trvácim bylinám, pretrváva bohato rozkonáreným tenkým podzemkom. Z neho vyrastá jednoduchá nízka olistená stonka, ktorá dorastá iba do výšky 10 - 20 cm. Pozorovateľ si ľahko všimne úhľadnú prízemnú ružicu listov elipso-vajcovitého tvaru, ktoré majú tuhú konzistenciu. Stonkové listy sú zreteľne menšie, podlhovasté až kopijovité. Čepeľ listov je celistvá, žilnatina perovitá - výrazná je však iba hlavná žila, ostatné sú iba ťažko viditeľné. Drobné kvety vyrastajú v hustom strapci. Každý z nich je zložený z kališných lístkov i korunných lupienkov modrej, modrobielej až modrofialovej farby. Kvitne od mája do júla, opeľujú ju včely. Rastie roztrúsene po celej strednej a južnej Európe. Patrí k liečivým rastlinám známym už v dávnej minulosti od čias antiky - poznal ju už Plínius v prvom storočí nášho letopočtu. Zmieňuje sa o nej i Dioscorides v diele De Materia Medica z roku 512 nášho letopočtu -prvom zachovanom ilustrovanom herbári, ktorý zostal základom pre poznávanie rastlín až do sedemnásteho storočia. Obaja autori jej prisudzovali okrem už spomínaných laktačných účinkov (tvorba mlieka a vylučovanie mlieka z mliečnej žľazy cicavcov) aj jej využitie pri liečbe pľúcnych a prsných chorôb. Podobne ju využívali i v stredoveku a ako liečivo je známa od 18. storočia, i keď v súčasnosti už v oficiálnej medicíne patrí k zastaraným.

Horčinka horká

Využitie

Uplatnenie však má stále v ľudovom liečiteľstve. V čase kvitnutia sa zbiera vňať, niekedy aj s koreňom, ktorá má intenzívne horkú chuť, pretože obsahuje horčinu polygamarín a saponíny. Odporúča sa pri liečbe chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy. Vodné výťažky z tejto byliny sa pre svoje antibakteriálne účinky využívajú na kloktanie.

Horčinka väčšia (Polygala major)

Na rovnakých stanovištiach rastie i blízka príbuzná horčinka väčšia (Polygala major). Táto rastlina je nazývaná tiež Barbarea vulgaris a je zaradená do čeľade kapustovité (Brassicaceae). Podľa dĺžky života patrí k dvojročným až trvácim bylinám. Jej podzemnú časť tvorí vretenovitý koreň, z ktorého vyrastá 20 - 90 cm vysoká vzpriamená výrazne ryhovaná rozkonárená stonka. Spodné listy tvoria prízemnú ružicu, stonkové sú striedavé, na báze šípovito objímavé s odstávajúcimi uškami. Majú celistvú čepeľ so sieťovitou žilnatinou. Sú perovito laločnaté až perovito dielne. Malé kvety tvoria súkvetie strapec. Každý kvet sa skladá zo zeleného kalicha a zlatožltej koruny. Sú štvorpočetné, v ich vnútri sa nachádza piestik a šesť tyčiniek - štyri väčšie a dvojica menších.

Horčinka väčšia

Pôvodne bola rozšírená v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Neskôr sa zavlečením dostala i na iné svetadiely - udomácnila sa v tropickej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. Na Slovensku rastie hojne na vlhkých miestach, v priekopách, na brehoch potokov, na mokrých lúkach, na násypoch, hrádzach a na poliach. Darí sa jej rovnako dobre na kyslých i vápenatých pôdach. Listy tejto byliny sa môžu využívať ako chutná zelenina. Zbierať sa dajú i v zime, 4. decembra na Barboru - v súvislosti s týmto faktom dostala rastlina i rodové meno. Kedysi sa táto rastlina i pestovala, v súčasnosti je jej pestovanie iba príležitostné - ako krmovina strednej akosti.

Medúnka medovkolistá (Melittis mellissophyllum)

Táto nápadná bylina je nazývaná tiež medúnka medovkolistá a latinsky Melittis mellissophyllum. Botanici ju zaraďujú do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Patrí k trvácim bylinám, pretrváva hrubým podzemkom. Väčšinou jednoduchá, iba výnimočne rozkonárená, chlpatá stonka dorastá do výšky 20 - 60 cm. Protistojné stopkaté listy so sieťovitou žilnatinou majú čepeľ vajcovitého tvaru, ktorej okraje sú zúbkované. Pozornosť pútajú jej úhľadné veľké kvety vyrastajúce v pazuchách horných listoch po jednom až po troch. Každý z nich sa skladá zo zeleného zúbkovaného kalicha zvončekovitého tvaru a pyskovitej koruny bieloružovej farby. Kvety kvitnú v máji a v júni, majú intenzívnu vôňu, opeľujú ich motýle a čmele. Vznikajú z nich plody - tvrdky. Patrí k teplomilným druhom, rastie v Európe, čím severnejšie a vyššie, tým viac na výhrevnejších podkladoch, resp. lokalitách. Na Slovensku sa vyskytuje roztrúsene v presvetlených teplých lesoch.

Medúnka medovkolistá

Využitie v liečiteľstve

V minulosti sa táto rastlina uplatňovala v ľudovom liečiteľstve. Listy za sucha príjemne voňajú, čo súvisí s tým, že obsahujú kumarín - aromatickú látku, ktorá sa používa v parfumérii a v potravinárstve. V ľudskom organizme pôsobí utlmujúco na centrálnu nervovú sústavu, má tiež močopudné a protikŕčové účinky.

Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis)

Sedmokráska - drobné biele kvietky, ktoré kvitnú od jari až do neskorej jesene. Často po nej šliapeme a ani ju nevnímame. Sedmokráska obyčajná je vytrvalá liečivá rastlina z čeľade astrovitých (Asteraceae). Botanický (latinský) názov sedmokrásky obyčajnej je Bellis perennis. Iní zase veria, že pomenovanie má pôvod v slove bello, čo v latinčine znamená vojna. Ďalšou možnosťou je, že pomenovanie Bellis pochádza z mýtu o vodnej nymfe Belidis, ktorú prenasledoval žiadostivý boh Vertumnus.

Sedmokráska obyčajná

Liečivé účinky a využitie

Kvety sedmokrásky sa už od nepamäti používali na ošetrenie rán (hnisavých a ťažko sa hojacich), odrenín, modrín, popálenín, ekzémov, psoriázy a rôznych kožných infekcií. Sedmokráska je vhodná pre všetky typy pokožky. Pomôže však najmä pokožke, ktorej chýba elasticita a pevnosť. Odporúča sa napríklad na ošetrenie ochabnutej kože po tehotenstve. Na tieto účely ju používame formou pleťového oleja, balzamu či masážneho oleja. Účinky kvetov sedmokrások na pleť dokumentujú aj niektoré štúdie. Výskumy ukázali, že extrakty z kvetov sedmokrásky podporujú hojenie rán, eliminujú zjazvenie tkaniva a dokonca podporujú tvorbu kolagénu. Kolagén je dôležitá bielkovina v našej koži, ktorá zodpovedá za pevnosť, pružnosť a mladistvý vzhľad pokožky.

Sedmokráska sa tiež cení pri ochoreniach horných dýchacích ciest, konkrétne problémoch ako je nádcha, kašeľ a zápaly. Užívame vnútorne vo forme nálevu (pri zahlienení) alebo zvonku na kloktanie (pri zápaloch hrdla). Pôsobenie sedmokrásky je veľmi mierne. Pre dosiahnutie lepšieho účinku sa preto často kombinuje s ďalšími liečivými rastlinami.

Obsahové látky

Tieto zlúčeniny vysvetľujú viaceré účinky sedmokrásky, známe z ľudového liečiteľstva. Napríklad MUDr. saponíny sú zodpovedné za expektoračný účinok sedmokrásky. Tieto zlúčeniny emulgujú tuky a znižujú povrchové napätie tekutín, čím napomáhajú tvorbe penivých roztokov. Triesloviny, slizy a silica zase pôsobia protizápalovo, adstringentne a hojivo. V homeopatii je sedmokráska častou voľbou pri poraneniach hlbokých tkanív a bolestiach, najmä s lokalizáciou v prsníkoch, bruchu a panve. Pokusy na myšiach odhalili, že vodný extrakt z Bellis perennis má pravdepodobne hematoprotektívne a nefroprotektívne účinky in vivo.

Zber a spracovanie

Najlepšie obdobie na zber sú jarné mesiace (marec až apríl), kedy rastlina obsahuje najviac účinných látok. Zber je však možný až do septembra. Bylinu možno spracovať rôznymi spôsobmi podľa zamýšľaného účelu použitia:

Olejový macerát: kvety sedmokrásky vylúhujeme v rastlinnom oleji a používame ako jednoduchý pleťový či masážny olej.
Tinktúra: čerstvé kvety sedmokrásky zalejeme 40% liehom, necháme lúhovať 7-14 dní a následne prefiltrujeme.
Gastronomické využitie: sedmokráska je jedlá a jej kvety a listy sa oddávna používali ako zelenina.

Sedmokrásky sú v našich zemepisných šírkach prakticky všadeprítomné. Vyrobiť si výživný olej na pleť je preto veľmi jednoduché. Takýto olej bude skvelým pomocníkom, ak nás trápi unavená a ochabnutá pleť. Nazbierame si kvety sedmokrások. Necháme ich trochu zvädnúť, aby sa odparila vlhkosť. Druhým krokom je samotná macerácia t.j kvietky necháme cca 2 týždne lúhovať vo vhodnom rastlinnom oleji. Vyberáme si zásadne oleje lisované za studena a pokiaľ je to možné, tak v bio kvalite. Pripravíme si čistú sklenenú nádobu so širokým hrdlom. Vložíme do nej kvety, zatlačíme dovnútra a zalejeme olejom. Dôležité! Kvety sedmokrások musia byť úplne preliate a nemali by z oleja „vykúkať“, pretože by na nich mohla začať rásť pleseň. Obsah každý deň 1-2x premiešame prevrátením nádoby, aby boli rastliny po celý čas ponorené v oleji. Pre zvýšenie terapeutického účinku môžeme pridať aj esenciálne oleje. Napríklad pri bolestivých svaloch môžeme pridať esenciálny olej čierne korenie, ylang-ylang a borievku obyčajnú (angl. Juniper berry).

Návody na prípravu

Nálev (čaj): 1 čajovú lyžičku sušených kvetov sedmokrásky zalejeme 200 ml vriacej vody a necháme lúhovať 10 minút. Na zlepšenie expektorácie (vykašliavania) možno kombinovať s ďalšími bylinami, ako je tymián, aníz, prvosienka.
Kloktadlo: 2 polievkové lyžice kvetov sedmokrásky zalejeme 200 ml vriacej vody a necháme lúhovať 10 minút. Pri zápaloch hrdla kombinujeme s ďalšími liečivými rastlinami s antiseptickým a hojivým účinkom (napr. nechtík lekársky, materina dúška a iné).
Sirup: sirup zo sedmokrásky pripravíme rovnakým postupom ako známejší púpavový sirup (med). Potrebujeme 350 ks kvetov sedmokrásky, 0,5 litra vody, 0,5 kg cukru, 1 citrón. Druhý deň zmes precedíme, pridáme cukor a uvedieme do varu.

Majstrovský recept na výrobu liečivých bylinných olejov a bylinných mastí s použitím akejkoľvek bylinky

Zemolez kozí (Lonicera caprifolium)

Zemolez kozí (Lonicera caprifolium) - výška 150-170 cm, kont. Zemolez kozí je popínavý ker, ktorý pochádza z južnej a strednej Európy. Tento druh zemolezu je známy svojimi voňavými kvetmi a atraktívnym vzhľadom. Listy sú kožovité, sviežej zelenej farby. Kvety majú trúbkovitý tvar a majú bielu alebo svetloružovú farbu. Sú veľmi voňavé a priťahujú motýle a včely.

Zemolez kozí

Pestovanie

Zemolez kozí je relatívne nenáročný na pestovanie. Rastlina preferuje slnečné až polotienisté miesta, ale dokáže rásť aj v miernom tieni. Je odolná voči mrazu a dokáže sa prispôsobiť rôznym typom pôd, ideálne sú však odvodnené, mierne vlhké pôdy.

tags: #kvet #kozi #názov #vzhľad #pestovanie