Kyslá Pôda: Rastliny, Druhy a Údržba

Kyslá pôda, charakterizovaná nízkym pH (zvyčajne pod 6,5), sa často nachádza v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.

Typy Pôd Podľa pH

Pre lepšie pochopenie, je dôležité vedieť, aké sú rôzne typy pôd podľa ich pH:

• Neutrálna pôda: pH v rozmedzí 6,5 až 7,5, ideálna pre väčšinu pestovaných rastlín.
• Zásaditá pôda (alkalická): pH nad 7,5, často obsahuje vyšší podiel vápnika.
• Kyslá pôda: pH pod 6,5, vhodná pre špecifické druhy rastlín.

Ako Ovplyvniť Kyslosť Pôdy

Ak potrebujete upraviť kyslosť pôdy, existujú rôzne metódy:

• Zníženie kyslosti: Použitie mletého vápenca alebo dolomitického vápenca.
• Zvýšenie kyslosti: Použitie rašeliny, síranu železnatého alebo síry.

Kyslomilné Rastliny

Kyslomilné rastliny milujú pôdu s nízkym pH. Aby však tieto rastliny dobre rástli, bohato kvitli alebo plodili, treba im vytvoriť správne podmienky.

Medzi najznámejšie rastliny do kyslej pôdy sa radí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea). Vres kvitne od augusta do októbra a vyniká fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi, zatiaľ čo vresovec poteší svojim skorým kvitnutím už vo februári. Obe rastliny tvoria husté, nízke kríky a sú ideálne do skaliek, trvalkových záhonov alebo ako pôdopokryvné rastliny.

Nemenej obľúbené trvalky sú aj rododendrony (Rhododendron) alebo hortenzie kalinolisté (Hydrangea macrophylla), ktoré v kyslej pôde vykvitajú sýto modro a zaujmú tak na prvý pohľad. Pokiaľ máte v záhrade k dispozícii skôr tienisté miesto, môžete sa rozhodnúť pre pestovanie najrôznejších papradí, ktoré tu vnesú textúru zelených listov.

Kyslomilné Trvalky

Trvalky do kyslej pôdy sú rastliny, ktorým sa darí v pôde s nižším pH - teda v kyslom prostredí. Ak máte na záhrade rašelinitú, lesnú alebo inak kyslú pôdu, môžete si vybrať z celého radu krásne kvitnúcich a nenáročných druhov.

Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).

Kyslomilné Kríky

Kyslomilné kríky dokážu vytvoriť efektnú kvetinovú scenériu, ponúknuť úrodu chutného ovocia alebo poslúžiť ako pôdopokryvné rastliny. Jedným z najobľúbenejších kyslomilných kríkov je už spomínaný rododendron, ktorý na prvý pohľad upúta pozornosť svojim mohutným kvetenstvom. Zaujímavým a celoročne atraktívnym kerom je pieris japonský (Pieris japonica). Je vždyzelený a kvitne na jar drobnými bielymi alebo ružovými zvončekovými kvetmi. Okrem toho stojí za zmienku aj vres obyčajný (Calluna vulgaris) a vresovec (Erica carnea).

Kyslomilné kríky potom môžu byť aj jedlé. Typickým zástupcom už spomínanej kanadskej čučoriedky. Do tejto kategórie sa ale radí aj brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), kľukva veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon) alebo muchovník (Amelanchier).

Kyslomilné Ovocie

Kyslá pôda nie je doménou len okrasných trvaliek - darí sa v nej aj niektorým ovocným kríkom. Pravdepodobne najznámejších zástupcom kyslomilného ovocia sú čučoriedky. Rozhodnúť sa môžete pre pestovanie kanadských čučoriedok (Vaccinium corymbosum). Tie sú obľúbené nielen pre svoje veľké plody, ale aj lahodnú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Ďalším vďačným kríkom je brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), nízka rastlina s drobnými lesklými listami, ktorá kvitne bielo a neskôr vytvára červené bobule. Zabudnúť nesmieme ani na kľukvu veľkoplodú (Vaccinium macrocarpon) - známu pod názvom americká brusnica. Aby sa im darilo, vyžadujú aj pôdu s nízkym pH, pravidelnú zálievku a dôsledné mulčovanie.

Kyslomilná Zelenina

Zatiaľ čo väčšina bežne pestovanej zeleniny uprednostňuje neutrálnu až mierne zásaditú pôdu, existujú aj výnimky, ktorým sa darí lepšie skôr v kyslejšej pôde. Typickým zástupcom môžu byť zemiaky, ktoré priamo vyžadujú mierne kyslé prostredie.

Ako Zistiť pH Pôdy?

Vášniví pestovatelia rastliniek sa s pojmom pH pôdy stretávajú pomerne často a nemajú problém zistiť ho. Pôdu a jej pH môžeme aj my ovplyvniť, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Najčastejším sú dážďovky, ktoré sú pre prosperovanie rastlín neodmysliteľnou súčasťou, no okrem toho pôdu neutralizuje. Kyslosť alebo zásaditosť pôdy tiež ovplyvňuje kompost a vermikompost, ktorý produkujú dážďovky a tieto rovnako pôdu neutralizujú. Ak chcete pH zvýšiť, tak sa zvykne pridávať vápno. Ak máme zásaditú pôdu a chceme pH znížiť, siahame práve po komposte.

Na odmeranie pH pôdy vám netreba žiadne predražené elektronické zariadenia, ktoré vás vyjdú na desiatky eur. Meranie prebieha pomocou špeciálnej látky, ktorá zmení svoju farbu na základe vlastnosti roztoku - čiže určí to, či je pôda zásaditá, kyslá alebo neutrálna. Tieto látky sa označujú ako indikátory pH. Lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH sú na meranie najpraktickejšie, cenovo dostupné a výsledok máte do pár sekúnd. Nájdete ich v lekárňach, drogériách alebo väčších záhradkárstvach.

Ak je táto farba červená, znamená to, že pôda je kyslá. Žltá a zelená indikuje neutrálne pH a sfarbenie do modra určuje zásaditú pôdu. Destilovaná voda sa na určovanie pH používa preto, lebo nemení pH v pôde a je neutrálna.

Tabuľka: Vlastnosti Pôdy a Indikačné Rastliny

tags: #kyslá #pôda #rastliny #druhy

Populárne príspevky:

• Nutričné hodnoty Bevit chleba
• Recept na bravčové závitky
• Kontakt na RZP Michalovce
• Dokonalá chuťová harmónia v torte
• Recept na ananásovú roládu