Láska na karí: Recenzia filmu o kulinárskom umení a kultúrnych stretoch
Máte radi exotickú kuchyňu, alebo uprednostňujete európsku klasiku? V každom prípade sa pred zhliadnutím snímky Láska na karí vyvarujte prázdneho žalúdka. S najväčšou pravdepodobnosťou vám pri ňom i tak vytrávi a priamo z projekcie možno zamierite na dobrú večeru.
Švédsky režisér Lasse Hallstrom (Pravidlá muštárne, Čo trápi Gilberta Grapea, Čokoláda) sa opäť pustil do spracovania knižnej predlohy, o ktorú je vo svete záujem, čo potvrdzuje množstvo čitateľov a preklad do vyše tridsiatich jazykov. Jeho najnovší film Láska na kari je adaptáciou bestselleru amerického spisovateľa Richarda C. Moraisina The Hundred-Foot Journey.
Film je príbehom mladého talentovaného indického kuchára Hassana a jeho rodiny, ktorá sa po vyhrotení politických konfliktov v Bombayi vydá za novým životom do Európy. Mladý a príťažlivý Hassan Kadam (Manish Dayal) je kuchár s výnimočným talentom. Keby bol hudobník, nepochybne by mal absolútny sluch, no on už od narodenia vyniká čímsi ešte o čosi výnimočnejším - čímsi, čo možno s trochou nadsázky označiť za absolútnu chuť!
Jeho rodina, vedená svojráznym otcom (Om Puri), opustila rodnú Indiu a vydala sa hľadať šťastie do sveta. A zvláštnym riadením osudu skončila v idylickej dedinke Lumière v južnom Francúzsku - podľa hlavy rodiny absolútne ideálnom mieste na otvorenie indickej reštaurácie! To sa ale vôbec nepáči chladnej a rezervovanej Madame Malloryovej (Helen Mirren), šéfke vychytenej reštaurácie Le Saule Pleureur, ktorá sa hrdí michelinskou hviezdou a ktorá je zhodou okolností vzdialená len pár krokov od mimoriadne živého a hlučného novootvoreného rodinného podniku Kadamovcov.
Hassan sa tak zrazu ocitne uprostred občas nečakane zábavného, ale i drsného súboja dvoch nezmieriteľných nátur - na jednej strane jeho mnohopočetná rodina a ich bohémsky Maison Mumbai, na strane druhej tak trochu starosvetská Madame Malloryová, ktorá je ich stelesneným opakom. No potom sa stane niečo, s čím nik z rozhádaných kohútov nerátal...
Kadamovci sa celý život pohybujú v gastronómii. Doma v Bombaji mali vyhlásenú reštauráciu, ktorej lákadlom bol predovšetkým nadaný kuchár Hassan. Politický konflikt ich však vyhnal do Európy, kde si hľadajú nové miesto pre život aj biznis. Na úľak celej rodiny otec zavelí usadiť sa v malom mestečku na francúzskom vidieku, a to hneď oproti honosnej reštaurácii madam Malloryovej, ktorá sa s konkurenciou mieni vyrovnať s použitím všetkých dostupných prostriedkov. Začína sa dvojhodinový súboj kultúr, tvrdých hláv, ale aj plachých sŕdc.
Autori sa snažia vyjadriť k stále aktuálnemu globálnemu problému, akým je stret rôznych kultúr sprevádzaný šovinizmom a xenofóbiou. Využili tak kontrastnú vzorku dvoch etník. Indi, ako najstarší národ so špecifickou kultúrou, ktorej znaky sú celosvetovo dobre známe, sú charakterizovaní ako mierni „barbari“ v opozícii k „uhladeným“ Francúzom s vyhradeným vkusom, celosvetovo uznávanou gastronómiou a elegantnými spôsobmi.
Kontrastný svet, v ktorom postavy jestvujú nie je čierno biely, no prerod postáv je zjednodušený, prvoplánový a preto predvídateľný, záujem o zauzľovanie a následné vyústenie príbehu upadá. Film zhutňuje tisíckrát videné a počuté a to všetko halí do okukaného (indicko-francúzskeho) „exotického“ šatu, čo z neho robí priemernú americkú komédiu, avšak bez požadovaného humoru a je na mieste konštatovanie, že jediné čo mu chýba je striedmosť a občasné klepnutie si po prstoch, pretože na rafinované kombinovanie chutí a vôní treba nie len odvahu, ale i šiesty zmysel, ktorý pomôže tvorcovi vycítiť, že jeden ohňostroj a jedna „vydarená“ láska sú v jednom filme absolútne postačujúce a ich duplicita je len na škodu...
Ak sa vám zdá, že celkom nerozumiete pojmu „kultúrny stereotyp“, tento film vám ho iste objasní. Názornejší konflikt indickej a francúzskej karikatúry, ako v kuchyniach dvoch malomestských reštaurácií, si azda ani nemožno predstaviť. Tu a tam malú hyperbolu, naivné zjednodušenie či idealizujúci nezmysel divák dobrému príbehu iste rád odpustí. Ak však film okrem týchto ľahko čitateľných manipulácií a hŕstky vydarených vtipov neponúka takmer nič, zostáva na jazyku trpká pachuť podvodu, ktorú neprebije ani pohľad na chrumkavé holuby v sezamovom cestíčku. Jediný pútavý konflikt sa odohrá už v prvej tretine minutáže. Čokoľvek, čo má diváka priviesť k zvedavosti neskôr, už pôsobí len ako nekonečné naťahovanie predvídateľného konca. V tejto scenáristickej prázdnote potom dostáva priestor neuveriteľný vývoj vzťahov medzi postavami - napríklad na ruby obrátené city medzi tvrdohlavým indickým patriarchom a ešte tvrdohlavejšou francúzskou paničkou. Akékoľvek kúzlo neistoty zaručene vďaka naťahovaniu vyprchá aj z krehkej romance medzi Hassanom a Margueritte.
Hlavná dejová línia sa sústredí na Hassana a jeho rozkol medzi závratným kariérnym rastom, láskou ku večne bojujúcej Margueritte a tvrdohlavým otcom. Košatý dej je prehľadný, no akosi zadŕha, nie a nie vygradovať, expresívne naratívne výkyvy pôsobia vyumelkovane a preto neuveriteľne. Scenárista často siaha po rovnakých, alebo podobných prvkoch, aké už vo filme rezonovali (napríklad požiar) a diváka „strháva“ násilnými „akčnými“ scénami. To, že film vyšiel z produkčnej dielne Dream Works (Steven Spielberg) mnohé vopred napovedá a definuje celkovú estetiku i nadnesene príkry tón rozprávania, s ktorým tvorcovia filmu nedokázali striedmo naložiť.
Láske na karí sa nedarí napĺňať očakávania ani v intenciách žánru ľúbostnej komédie, ktorá síce dovoľuje istú dávku naivnej hyperbolizácie i nadnesený tón, no je ťažšie stotožniť sa s povrchne vykreslenými a pomerne plochými charaktermi (najmä Margueritte), ktorým nie je možné uveriť emócie a navyše ich motivácie, ani dejové zvraty v ničom neprekvapia.
Napríklad scéna „vstupného pohovoru“ na letisku vo Veľkej Británii. Sledujeme stretnutie odlišných kultúr, životných štýlov i kuchýň. Ale aj stretnutie ľudí, ktorí sa chcú presadiť, získať úspech. Dá sa nájsť spoločná reč? Film sa sústreďuje na jedlo ako metaforu rozdielov, snov i lásky. Metaforou je i korenie, ktoré je rodinným dedičstvom a ktoré zohráva svoju až „čarodejnú“ úlohu. Hassan je otvorený všetkému novému, chce sa naučiť francúzske recepty, ale zároveň ich obohatiť niečí svojím.
Podarí sa mu dostať do Paríža a reštaurácie, ktorej heslom je „inovácia“. Tam, kde to už ani nevyzerá ako v kuchyni, ale v laboratóriu. Je na vrchole, ale je sám. Nájde v sebe dosť síl, aby sa nestratil sám sebe a našiel cestu domov?
Pre Hallströma je typické, že mieša žánre. Hoci aj tragikomédiu so sladkou romancou. Ale výsledok nikdy neuráža. Naopak, núti zamyslieť sa a teší dušu. Imigrantská téma je viac ako aktuálna. Stretnutie kultúr detto. V reálnom svete vidíme, ako sa dá ťažko dohodnúť. Konflikty hrozia na každom kroku. Takže ak aspoň v kine vidíme príjemnú, kultivovane nakrútenú rozprávku o nádeji, že každý nájde to, čo hľadá, ak ide za svojím snom, tak prečo nie? Aj o filme sa predsa hovorí, že je sen. Takže hor sa za ním do kina.
Ešte šťastie, že režisér si vždy vedel vybrať správnych hereckých predstaviteľov. Helen Mirren dokáže aj najbanálnejšiu scénu zahrať tak, že divák žasne ,cíti psychologické podtexty a vie, že všetko môže byť celkom inak ako sa zdá. I keď láska má zelenú, veď pani Mallory je vdova rovnako ako Hassanov otec a hľadajú si cestu k sebe podobne ako Hassan a pôvabná kuchárka Marqueritte (Charlotte Lebon). To všetko je však skôr iba naznačené v priateľsko-pracovnom duchu.
Nepoznám knižnú predlohu Richarda C.Moraisina The Hundred-Foot Journey a neviem teda nakoľko ide o adaptáciu alebo iba o pohrávanie sa s jej motívmi. Ale napriek režisérovmu majstrovstvu sa občas divák prichytí pritom, že uvažuje o tom čo asi škrípe v scenári Stevena Knighta, keď akoby strácal súdržnosť a rozpadal sa na jednotlivé časti skladačky. Náznak tajomstva, mágie, ktorá vanula z filmu Čokoláda necítiť. I keď možno každý vidí to, čo chce vidieť. Zaujímavé, ale iba načrtnuté, zostávajú rodinné vzťahy. Dôležitejšia je téma imigrácie a postoja Európanov k nej.
Láska na kari (The Hundred-Foot Journey)
USA, 2014
Dĺžka:122 minút
Réžia: Lasse Hallström
Námet: Richard C.Morais
Scenár: Steven Knight
Kamera: Linus Sandgren
Hudba: A.R.Rahm
Výprava: David Gropman
Hrajú: Helen Mirren, Manish Dayal, Om Puri, Charlotte Lebonn, Amit Shah, Farzana Dua Elah, Michel Blanc a ďalší
Premiéra v SR: 4.9.
Láska na kari: film o filmu
tags: #laska #na #kari #recenzia
