Majoránka trvalka: recepty, pestovanie a využitie v záhrade

Určite mnohí z vás už pestujú bylinky, ale je aj veľa takých, ktorí sa na tento krok ešte len odhodlávajú. Teraz je naozaj vhodný čas na prípravu vašej budúcej bylinkovej záhradky či balkóna. Nezaberú veľa miesta, hodia sa do kozmetických prípravkov, dezertov a obľúbených jedál a nestoja nás skoro žiadnu námahu. Môžeme ich sušiť alebo zmraziť a používať ich po celý rok.

Ako správne vyberať a pestovať bylinky?

Ako správne vyberať bylinky? - toto je veľmi dôležité a najmä preto, že väčšina byliniek síce obľubuje plné slnko, na ktorom sú intenzívne voňavé, no niektorým sa viac darí na polotienistom mieste.

• na slnečnú stranu vysádzame medovku, materinu dúšku, kôpor, petržlen, pažítku, šalviu, levanduľu, repík
• v miernom tieni sa bude dariť ligurčeku, mäte, pamajoránu.

Výsev a výsadba byliniek

Ak sa dosť oteplí pôda, môžme začať so siatím byliniek v záhrade. Koncom februára, začiatkom marca môžme začať sejbu tých bylín, ktorí znášajú zimu ako petržlen, trebulka, žerucha a tieto nasleduje v apríli rukola, borák, pažítka. Sem patria majoránka, saturejka, bazalka a kapucínka. Teplomilné nechajme na stred mája, keď už pominie nebezpečenstvo mrazov. Trvalkové odrody môžme sadiť aj do črepníkov.

Nie bezpodmienečne musíme vytvoriť zvlášť záhon z nej, na okraji záhonu ako rastlinu na ohraničenie alebo medzi kvitnúce trvalky alebo do skalky si môžte zasadiť voňavý tymián alebo levanduľu. Väčšina z nich je teplomilná, a preto ich sejeme na slnečné stanovište alebo sadíme trvalky úplne mimo jednoročných rastlín. Jednoročné rastliny môžme siať respektíve zasadiť medzi riadky zeleniny, pretože priaznivo pôsobia na ich vývoj.

Ako zasiať bylinky? Premyslite si, koľko a aké druhy byliniek chcete pestovať. Kúpte kvalitné semienka, substrát pre bylinky, kvetináče alebo hrantíky. Vysajte semienka do nádob a posypte ich slabou vrstvou substrátu. Substrát hneď pokropte vodou, ale opatrne, aby ste semienka nevyplavili. Semienka udržujte vo vlhkosti a teple. Dávajte pozor na teplotu, svetlo a slnečné žiarenie. Každá bylinka má iné požiadavky.

Ako pestovať bylinky na balkóne

Aby bylinky na balkóne dobre rástli, mali by ste si už na začiatku dobre rozmyslieť, ktoré druhy vysadíte. Pre pestovanie byliniek na balkóne sa tiež skôr hodia jednoročné bylinky (bazalka, majorán alebo petržlen). Rastlinky by mali byť v závetrí a zároveň chránené pred poludňajším slnkom. Pozor na okolitú teplotu. Žijete v byte s malým balkónom? Ani to nemusí byť prekážka. Potom drenáž zasypte špeciálnym substrátom pre bylinky, ale stačiť vám bude aj bežná zemina s pieskom a kvalitným kompostom. Zalievajte tak, aby nedošlo k preschnutiu substrátu, vždy ale rešpektujte požiadavky konkrétneho druhu. Potrebujú dostatok svetla, z ktorého čerpajú silu pre tvorbu aromatických látok. Ak pestujete bylinky v zime na parapete, pozor na radiátory!

Bylinky v byte nesmú trpieť suchom, ale ani premokrením. Rovnako ako suchý substrát neznášajú bylinky suchý vzduch - za rosenie vám preto budú maximálne vďačné. Pri pestovaní byliniek na parapete pamätajte, že bylinky všeobecne nemajú rady prievan a kolísanie teplôt, ideálna teplota prostredia je 15 - 20 °C. Zaobstarajte si praktické štítky na bylinky, nech viete, čo sú jednotlivé rastlinky zač! Môžete si ich aj vyrobiť zo samotvrdnúcej hmoty.

Ako pestovať bylinky v záhrade

S vysádzaním byliniek na záhradu začnite radšej až po zmrznutých mužoch v máji. Ideálna je polotienistá časť záhrady, kde pre bylinky vyhradíte oddelený záhon. Bylinky drobnejšieho vzrastu vysaďte do popredia. Vyššie bylinky umiestnite do zadnej časti záhona (kôpor, medovka, ligurček, oregano, šalvia). Na samý okraj použite bylinky dosahujúce výšku do 30 cm, ako je napríklad tymián.

Väčšine kuchynských byliniek sa najlepšie darí v priepustnej pôde. Zároveň nemusí byť pôda príliš humózna. Rozmiestnite kvetináče s bylinkami na záhone tak, ako ste si naplánovali. Dbajte pritom na dostatočnú vzdialenosť. Každú rastlinu opatrne vytiahnite z kvetináča. Potom prstami trochu rozvoľnite koreňový bal. Nakoniec vložte koreňový bal do vyhĺbených dier. Pritlačte zeminu, aby nezostali žiadne dutiny. Potom rastliny dôkladne zalejte.

Bylinková špirála

Bylinková špirála je trojrozmerný záhon, ktorý sa skladá z niekoľkých zón s rôznymi ekosystémami. Tie do seba špirálovito prechádzajú. Špirála je tvorená z kameňov, ale môžete ju postaviť aj z dreva alebo kovu. Medzi najväčšie výhody bylinkovej špirály patrí najmä to, že kamene pôsobia ako akumulátor tepla, ktorý dodáva teplo nazhromaždené cez deň rastlinám v noci. Okruhliaky a drvený štrk okrem toho zaistia, že bude rýchlo odtekať dažďová voda, pretože bylinky vôbec nemajú rady nahromadenú vodu. Bylinková špirála navyše šetrí miesto na záhrade.

Vyvýšený bylinkový záhon

Vyvýšené záhony sa hodia nielen na pestovanie zeleniny, ale aj na založenie bylinkového záhonu. Okrem toho môžete navyše vysadiť previsnuté byliny, ako je kapucínka väčšia. Tento typ bylinkovej záhrady je ideálny pre teplomilné bylinky zo stredomorských krajín. Pôda sa dobre prehrieva a je suchšia ako na bežnom záhradnom záhone.

Na pestovanie byliniek sa skvele hodia samozavlažovacie hrantíky a kvetináče.

Správna starostlivosť o bylinky v 5 krokoch:

• Zalievajte skôr častejšie menšími dávkami ako „raz a poriadne“.
• Bylinky pestované v nádobách ocenia raz za čas živiny dodané organickým hnojivom. Inak hnojivo bylinky nepotrebujú.

Na jar bylinkám prospeje riadne prestrihanie. Drevité kríky môžete skrátiť až o tretinu, tie naozaj bujné pokojne o polovicu, vždy ale dávajte pozor, aby ste strihom nezasiahli do starého dreva. Bylinky by sa nemali strihať na jeseň, pretože im zoberiete ich dôležitú ochranu proti zime. Augustový strih by mal byť posledným väčší zberom viacročných byliniek. Dobu augustového strihu byliniek môžete využiť na ich množenie - približne 10 cm dlhé rezy z vetvičiek zakorenia približne do ôsmich týždňov.

Ako zbierať bylinky

Bylinky zbierajte ráno, kedy je v nich najvyšší obsah aromatických látok. Používajte vždy ostré nástroje.

Ako skladovať čerstvé bylinky

Bylinky by sa ideálne mali zberať a ihneď použiť. Aby vaše bylinky zostali čerstvé a plné chuti čo najdlhšie, je dôležité ich správne skladovať. Tu sú osvedčené metódy na skladovanie rôznych typov byliniek, ktoré pomôžu zachovať ich arómu.

• Ako správne skladovať bylinky v chladničke? Zabaľte bylinky opláchnuté pod studenou vodou a osušené papierovým obrúskom do mierne navlhčeného nového obrúska. Potom bylinky umiestnite do plastového vrecka a nechajte ho otvorený, aby mohli dýchať. Bylinky tiež môžete vložiť do pohára s čerstvou vodou, ktoré prikryjete plastovým vreckom a umiestnite do chladničky. Vodu meňte každý deň. Týmto spôsobom vám vydrží dlhšie čerstvá bazalka, mäta a ďalšie bylinky s dlhými stonkami.
• Ako skladovať bylinky v mrazničke? Nie všetky bylinky sú vhodné na zamrazenie. Bazalka si síce uchová dobrú arómu, ale zvädne. Bylinky nasekajte, rozprestrite na plech alebo kovovú tácku a dajte do mrazničky. Zmrznú rýchlejšie a nebudete z nich mať jednu hrudu. Potom ich rýchlo rozdeľte do potravinových vrecúšok na zips alebo ich v mrazničke skladujte v potravinových škatuľkách. Na varenie ich odoberajte rovno z mrazničky. Ďalším spôsobom je zamraziť bylinky vo formičke na ľad zaliatej tekutinou. Nadbytok ligurčeka a petržlenu opäť jemne nasekajte a zamrazte zaliate vývarom. TIP! Celé lístky mäty zalejte vo forme vodou, nechajte zmrznúť a hotové kocky skladujte vo väčšom vrecku. Mäta si zachová tvar, chuť aj vôňu. Tento postup využijete aj na uchovanie jedlých kvetov, ako sú fialky a levanduľa. Ľadové kocky sa hodia do drinkov a limonád alebo ako zaujímavá dekorácia pri chladení šampanského.
• Ako sušiť bylinky? Základným predpokladom pre dobre usušené bylinky je ich skorý zber, ideálne za slnečného dopoludnia. Bylinky môžete sušiť doma rozložené alebo zavesené na suchom mieste s dobrým prúdením vzduchu, v sušičke alebo veľmi pomaly v rúre. Bylinky, ktoré dobre schnú, sú rozmarín, tymián, saturejka, oregano, majorán, šalvia a mäta.

Ako sa vysporiadať so škodcami a chorobami?

Výhodou byliniek je, že ich aróma väčšinu škodcov odpudzuje. Problémy ale môžu spôsobiť vošky a roztočce. Pomôžu vám špeciálne prípravky zo záhradníctva, ale často aj kávová usadenina alebo prírodné výluhy harmančeka i žihľavy.

Aké liečivé bylinky možno pestovať v záhrade?

Okrem materinej dúšky a kapucínky väčšej je skvelé vysadiť napríklad medovku, ktorá pomáha proti nespavosti a stresu, mätu piepornú, ktorá je účinná na tráviace problémy, alebo levanduľu, ktorá má upokojujúce účinky a pomáha pri spánkových ťažkostiach. Ďalej sa hodí vysadenie echinacey, známej pre posilnenie imunitného systému, a šalvie, ktorá je cenená pre svoje protizápalové vlastnosti. Tieto bylinky nielenže pridajú krásu a vôňu do vašej záhrady, ale taktiež ponúkajú širokú škálu liečebných vlastností.

V čom pestovať bylinky?

O tom, ako budú vaše bylinky prospievať, rozhoduje nielen pozorná starostlivosť v podobe pravidelnej zálievky.

• Keramické kvetináče - veľmi populárne riešenie pre pestovanie byliniek, pretože sú priedušné a pomáhajú regulovať vlhkosť v pôde.
• Plastové nádoby - sú ľahké a odolné, ale nie sú také priedušné ako keramika.
• Drevené hrantíky - drevo je prirodzene priedušné a esteticky príjemné, čo je skvelé pre vytvorenie peknej záhradky na balkóne alebo terase.
• Kovové nádoby - môžu byť veľmi dekoratívne a dodajú vašej záhrade moderný vzhľad.

Pri výbere nádob tiež zvážte, kde budú bylinky stáť. Pokiaľ máte málo miesta, môžete zvoliť aj závesné košíky.

Majoránka vytrvalá (Origanum x majoricum L.)

Majoránka vytrvalá (Origanum x majoricum L.) je atraktívna bylinka, ktorá vznikla krížením prezimujúceho pamajoránu (Origanum vulgare) a jednoročnej majoránky (Origanum majorana). Tento hybrid spája najlepšie vlastnosti oboch druhov. Rastlina tvorí husté vankúšiky s vôňou pripomínajúcou majoránku, ktorá je jemnejšia ako pamajorán. Rastlina dorastá do výšky približne 30-50 cm. Listy sú drobné, vajcovité, so svetlozelenou farbou a jemnou vôňou.

Pôvodne sa majoránka pestovala v Stredomorí, kde bola známa už starým Egypťanom, Grékom a Rimanom. Neskôr sa rozšírila do celej Európy. Naši predkovia ju využívali nielen ako korenie, ale aj ako liečivú rastlinu. Majoránka vytrvalá kvitne od júna do septembra. Jej drobné biele, občas ružovkasté kvety sú usporiadané do klbiek a vydávajú jemnú, sladkú vôňu.

Majoránku vytrvalú pestujeme na slnečnom stanovišti, kde má dostatok svetla a tepla. Pôda by mala byť dobre priepustná, s nižšou vlhkosťou a neutrálnym pH. Na jar môžeme rastlinu presadiť alebo ostrihať, aby sme podporili hustý rast. Počas zimy ju nechávame v kvetináči na chladnom a svetlom mieste, kde nebude vystavená mrazom. Majoránka vytrvalá obsahuje mnoho účinných látok, ako sú flavonoidy, silice a fenolové kyseliny.

Majoránka vytrvalá je obľúbeným korením v mnohých kuchyniach. Môžeme ju použiť na ochutenie polievok, omáčok, mäsa, ale aj zeleninových jedál. Vynikajúco dopĺňa pokrmy z strukovín a zemiakov. Majoránka vytrvalá je obľúbená v stredomorskej kuchyni, kde sa používa na ochutenie mäsa, zeleniny a rýb.

Majoránka vytrvalá je nielen praktická a dekoratívna, ale aj ekologicky hodnotná. Priťahuje prospešný hmyz, najmä včely a motýle čo prispieva k biologickej rovnováhe v záhrade. Vyskúšajme pestovať majoránku vytrvalú vo svojej záhrade alebo na balkóne.

Majorán záhradný

Majorán záhradný je aromatická bylinka, ktorá sa teší veľkej obľube najmä ako korenie do rôznych pokrmov. Má jedinečnú chuť, ktorú by sme mohli prirovnať oreganu a tymianu. Majoránka je jednoročná rastlina. Vzhľadovo sa nápadne podobá na oregano, no je o niečo útlejšia a má menšie listy. Bylinu tvorí priama a mierne zdrevnatená stonka. Z nej protistojne vyrastajú ploché oválne lístočky, vo veľkosti 0,5 až 2 cm. Dorastá do výšky 20 - 40 cm. Majorán záhradný má drobné biele kvety, ktoré kvitnú v bohatých strapcoch. Plody majú guľatý tvar a bledohnedú farbu. Nazývajú sa tvrdky a plne dozrievajú len v teplých oblastiach. Na používanie v kuchyne však nie sú dôležité.

Majoránka sa pestuje aj pre jej liečivé účinky. Obsahuje vitamíny A, C, E a K. Nájdete v ňom tiež minerály: vápnik, železo, zinok, meď, selén, fosfor a mangán, bielkoviny a omega 3 a 6 mastné kyseliny. Majorán nie je náročný na starostlivosť. Zasadiť si ho môžete do bylinkového záhonu alebo do kvetináča na balkóne. Keďže ide o rastlinku pochádzajúcu zo Stredomoria a Orientu, potrebné je splniť len jej nároky na teplo. Majorán záhradný pestujte preto na slnečnom a teplom mieste, ktoré je chránené pred studeným severným vetrom.

Výsev majoránu

Výsev majoránu môžete uskutočniť dvomi spôsobmi. Prvým variantom je výsev do pareniska a predpestovanie rastliniek, ktoré neskôr presuniete na konečné stanovisko. V tomto prípade môžete s pestovaním začať pokojne už v marci. Semienka majoránu voľne vysejte, zasypávanie nebudete potrebné. Postačí ich len jemne pritlačiť do pôdy. Rastlinky vyklíčia približne po jednom týždni.

Rozhodnúť sa môžete tiež na výsev priamo do záhona, odkiaľ už rastlinku nebudete presádzať. V takomto prípade si naplánujte vysievanie semienok najskôr na koniec apríla. Zakúpené semiačka majoránu sejte do riadkov pripraveného bylinkového záhonu. Majorán môžete rovnako pestovať aj na balkóne alebo na okne v črepníku. Majoránu vyhovuje, ak budete pôdu udržovať jemne suchú. Nepotrebuje pravidelnú zálievku. Postačí, ak ho za celú dobu pestovania polejete trikrát: pri výseve, po presadení a po zbere. Ak budete rastlinu pestovať na balkóne alebo inom mieste v črepníku, o vlahu sa budete musieť postarať sami. V tomto prípade preto rastlinu pravidelne zavlažujte, keďže kvetináč poskytuje úplne iné podmienky ako záhon.

Aby bola chuť majoránu naozaj bohatá, potrebuje rastúca bylinka dostatok živín. Pred výsevom alebo pred presádzaním pôdu pohnojte. Avšak pozor, vyhnite sa použitiu maštaľného hnoja alebo iného hnojiva s vysokým obsahom dusíka. V opačnom prípade by ste dosiahli stratu chuti výslednej rastliny.

Zber a sušenie majoránu

Najlepší čas na zber majoránu nastáva v dobe jeho kvitnutia, ktorá spravidla pripadá na júl a august. Dodržaním tohto dátumu dosiahnete kvalitnú a bohatú chuť bylinky. Pri zbere odstrihnite vrchnú časť stoniek. Spodok nechajte nedotknutý.

Po zbere majoránu je potrebné ho spracovať, najvhodnejším spôsobom je sušenie. Majorán sušte na suchom, vzdušnom a teplom mieste, zviazaný vo zväzkoch. Teplota nesmie prekročiť 40 °C. Alternatívou tradičného sušenia zavesených zväzkov je použitie sušičky alebo rozloženie stoniek rastliny na plech s papierom na pečenie. Pozor na nastavenie teploty v rúre. Sušte pri pootvorených dvierkach.

Využitie majoránu v kuchyni

Doma vypestovaný majorán záhradný má široké využitie pri príprave najrôznejších jedál. Používa sa pri pečení mäsa, príprave zemiakových placiek alebo do polievok. Na dosiahnutie plnej chuti v jedle pridajte majorán až tesne pred dovarením. Krátkym tepelným spracovaním vynikne jeho chuť najlepšie. Ak sa však vystaví teplu na príliš dlhú dobu, môže dôjsť k strate aromatických látok.

Vplyv susedstva byliniek

Jednoročné rastliny môžeme siať respektíve zasadiť medzi riadky zeleniny, pretože priaznivo pôsobia na ich vývoj. Koreninové a liečivé rastliny majú málo škodcov respektíve chorôb, preto nevyžadujú chemickú ochranu. Rasliny obyčajne zrežeme pri kvitntí na čaj alebo korenie. Stonky zviažeme do malých kytičiek a sušíme ich na vetranom, suchom mieste zavesených.

tags: #majoránka #trvalka #recepty #pestovanie

Populárne príspevky:

• História stravovania na Slovensku
• Mýtus o vtákovi v slovenskej kultúre
• Poľské kulinárske dedičstvo
• Ako si vybrať pomalý hrniec?

• Kde nájdete miesta natáčania filmu Čokoláda?