Malá kuchárka báseň: Óda na detské jedlá a radosť z varenia
Básne sú plné nežnosti, prírody a fantázie. Sviatok poézie, pri ktorom sa stretávame, aby sme cez slová vyjadrili svoje pocity, sny a myšlienky je Hviezdoslavov Kubín. Verím, že vás ich verše pohladia po duši a inšpirujú k vlastným umeleckým prejavom. Vhodné pre deti aj dospelých.
V škole mali deti zo všetkých najradšej pani kuchárku. Mala aj guľatú tváričku, na ktorej boli veľké a úprimne modré oči. Vždy v nich svietili iskričky. Každého poznala. Ústa mala vždy roztiahnuté do úsmevu. O všetko vždy vedela. A ako výborne varila! Všetci si jej obedy pochvaľovali. Vždy dávala dupľu a nikdy nikoho nehrešila.
Jedného dňa prišli decká na obed a spoločne sa tešili na jedlo. Nabrali si polievku a pustili sa do jedenia. Lenže čo to! Polievka bola nejaká presolená! Nič to, pani kuchárke asi troška ušla ruka! Dajú si mäso so zemiačikmi. Lenže čo to! Deti šli prekvapené domov. To bolo prvýkrát, čo im nechutilo. No nič to, stáva sa. Zajtra už bude určite všetko ako zvyčajne.
Opäť sa tešili na obed, no jedlo bolo opäť presolené. To je čudné! Deti to nevydržali a išli pozrieť do kuchyne, čo sa to s tou pani kuchárkou deje. A to videli pravú príčinu toho, prečo je všetko jedlo také slané. Pani kuchárka totiž plakala a slzy, veľké ako hrachy jej padali do hrncov. Deti vyzistili, že pani kuchárka má chorého psíka. Veľmi sa pre neho trápila, lebo je to jej miláčik a keby ho nebolo, bola by na svete celkom sama.
Deti boli smutné. Rozmýšľali ako by pani kuchárke pomohli a vybrali sa ju navštíviť. Jej psíkovi doniesli veľa hračiek a sladkostí. To bolo radosti. Psík sa postavil z pelechu a pomaly chodil pomedzi deti. Tie ho chodili pozerať každý deň až kým nevyzdravel.
Váš drobec nie je veľký jedák alebo jedlo až príliš ľúbi? V tom prípade je táto knižka určená práve vám. Vďaka nej spoznáte recept na najlepšie halušky od Dušky, dozviete sa, čo všetko obsahuje praženica, ktorú s láskou kuchtí Alica, kto pripravoval hotdogy v Majovom bufete, ktoré smoothie Matejovi najviac chutí, ako sa varí Norkova pórková, kto pozval Bibku na grilovanú rybku, ako sa volá druháčka, ktorej najviac chutí sviečková omáčka, čo robí Majko, keď rozbije vajko, aké fantastické sú pirôžky od Božky, čo dáva Julka do svojej vychýrenej kaše, z čoho rastú Ľubkovi svaly, kto robí najlepší puding zo semienok chia, čo v tekutine napučia a uvidíte, že Ninina bublanina a cestoviny od Maríny sú fakt lahôdky.
Keďže ja jedlo odmalička milujem, veľmi rada varím, pečiem a tvorím si vlastné recepty, dlhé roky o jedle píšem a fotím ho, chcela som vytvoriť akési krátke a zároveň vtipné ódy na detské jedlá. Viacerých rodičov trápi prieberčivosť detí v jedení. Mám pocit, že teraz je doba, kedy sa deťom príliš nechce čítať dlhé nezáživné príbehy.
Okrem pútavého obsahu by mala knižka zaujať krásou a uchvátiť očká detí, ale aj rodičov. Vizuálnu výnimočnosť našej knižke dala skvelá ilustrátorka Žaneta Aradská, ktorá pochádza z Komárna. V súčasnosti býva v Trnave, pracuje v Základnej umeleckej škole ako učiteľka výtvarného odboru a tiež na seba niečo prezradila: „Popri tejto úžasnej a kreatívnej práci s deťmi sa venujem aj ilustrácii. Svoju tvorbu staviam na digitálnej tvorbe a keď konečne položím z rúk grafický tablet, relaxujem pri štylizovanej maľbe. Milujem zvieratá, prírodu, dobré jedlo a rada sa smejem v spoločnosti skvelých kamarátov. Mojou najväčšou túžbou je, aby som pomocou knižky pomohla malým „nejedákom“ naštartovať ich skryté chute do jedla.
A zároveň by ma asi najviac potešilo to, čo je v tejto dobe také vzácne, aby sa deti spolu s rodičmi pri čítaní mojich básní a prezeraní Žanetkiných obrázkov, usmievali a aspoň na chvíľu zabudli na všetky smútky okolo.
Volám sa Natália Kuľková, spolu s mojím mužom, extra šikovným a precíznym grafickým dizajnérom Marekom, ktorý v knižke ladí posledné grafické detaily, máme doma dve školáčky. Pochádzam z malebného Dolného Kubína, no už desiaty rok si užívame krásy života vo Veľkom Bieli. Deväť rokov blogujem, tvorím recepty, fotografujem a okrem toho sa s veľkou láskou venujem plážovému volejbalu, bicyklovaniu, behaniu, turistike, záhradkárčeniu, maľovaniu, fotografovaniu, hre na klavíri a pečeniu.
Mojou najväčšou túžbou je, aby som pomocou knižky pomohla malým „nejedákom“ naštartovať ich skryté chute do jedla.
Už ako malé dieťa som si rada vyrábala mini knižočky. Vzala som papier, načrtla kresbičku, napísala príbeh, zlepila strany dokopy a knižka bola hotová. Ako šesťročná som si veľmi obľúbila kratučké detské básne Jána Smreka z knižky Maľovaná abeceda. To bola moja prvá učebnica, ktorá ma motivovala naučiť sa všetky písmená abecedy. Dokola som si ich čítala, pretože boli krátke a hlavne vtipné. Všetky som doslova zhltla a rapotala naspamäť.
Počas školských čias som veľa tvorila, len tak pre seba. Vždy som mala najradšej básne, písala som ich, keď som sa chcela zasmiať, ale aj keď som práve nemala najlepšiu náladu. Vždy to bol pre mňa akýsi ventil, dobíjač energie a dobrej nálady. A tak som si snívala o tom, že možno raz aj ja sama vytvorím nejaké svoje dielko.
Pred deviatimi rokmi počas materskej dovolenky som vytvorila foodblog s názvom Vegeguláš a zaumienila som si, že si nafotím a napíšem svoju kuchársku knihu. Verím, že aj tá raz uzrie svetlo sveta. :)Pomedzi starostlivosť o naše malé dievčatá, som veľa varila, piekla, fotila a po večeroch som si pre radosť tvorila básničky. Neskôr som začala snívať o tom, že ich možno raz niekto pekne vizuálne dotvorí a potešia aj širší svet.
A tak som sa začala obzerať po ilustrátorovi. S malou dušičkou som oslovila ilustrátorku Žanetku, ktorej tvorba sa mi veľmi páčila. Stal sa zázrak, po prečítaní mojich básničiek s mojou ponukou súhlasila a začala kresliť všetky tie nádherné ilustrácie.
V knihe nájdete 44 básničiek, 22 ilustrácií a dokopy bude mať 52 strán. Chceli by sme ju vytlačiť na kvalitnejší papier, bude mať pevnú väzbu s rozmermi 20 x 20 cm. V knižke práve vychytávame posledné mušky a verím, že do mesiaca bude v tlači. Ak podporíte jej vydanie, postaráme sa o to, aby k vám prišla prednostne, hneď po vytlačení.
Na tvorbu knižky sme si zvolili náročnejšiu cestičku, kráčame po nej pomaličky, po večeroch a víkendoch, na vlastnú päsť a bez pomoci vydavateľstva. O to viac vstupných nákladov si vyžaduje. Vyzbieranými peniazmi by som rada pokryla výdavky na tlač a ilustrácie. Ak nám v tom pomôžete, budeme vám veľmi vďační.
Veľmi si vážime každý prejav podpory. Ak už teraz podporíte našu knihu, nezaplatíte za ňu poštovné a budete v nej listovať ešte pred odštartovaním oficiálneho predaja. Vopred všetkým zo srdca ďakujeme!
