Nedostatok mlieka po pôrode: Príčiny a riešenia

Najčastejšou obavou žien pred pôrodom býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov.

Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení.

Dojčiace mamičky sa často obávajú, že nebudú mať dosť materského mlieka pre svoje bábätko. A z času na čas tvorba mlieka naozaj klesá a stúpa, nie je stále rovnaká. Je však dobré poznať najčastejšie príčiny, ktoré za zníženú produkciu materského mlieka môžu, aby sme vedeli, ako situáciu napraviť.

Ešte dnes mnohé mamy a ich mamy veria, že existuje tzv. predné a zadné mlieko. Stále platí, že je nenahraditeľnou tekutinou pre vaše dieťa. Predné mlieko vraj malo uhasiť smäd bábätiek a zadné podľa povier funguje na nasýtenie bábätka, vďaka vyššiemu obsahu tuku. A to najdôležitejšie, čo pri dojčení bábätka treba sledovať, je správnosť prisatia, polohy a či dieťatko naozaj pije.

Ak má mama pocit, že nemá dosť materského mlieka, zvyčajne to súvisí s tým, ako sa bábätko správa na prsníku - plače, ošíva sa, odťahuje sa. Zároveň celkovo slabšie prosperuje a nepriberá na hmotnosti.

DOJČENIE DIEŤAŤA 🤱🏼 5 chýb, ktorým sa treba vyhnúť

Najčastejšie príčiny nedostatku mlieka

Cumlík: Znížená tvorba mlieka je niekedy spôsobená používaním cumlíka. Dieťatko, ktoré má cumlík, sa nemusí dojčiť (a zvyčajne ani nedojčí) tak často, ako dieťa bez cumlíka.
Fľaša alebo klobúčiky: Ak svoje bábätko prikrmujete fľašou (či už odstriekaným materským alebo umelým mliekom), je to ďalšia z možných a pomerne častých príčin nedostatku mlieka. Aj používanie klobúčikov často vedie k zníženej tvorbe mlieka.
Správne prisatie: Dôležitým faktorom pre dostatočnú produkciu materského mlieka je aj správne prisatie bábätka.
Málo časté dojčenie: Nedostatok mlieka môže spôsobiť aj málo časté dojčenie.
Snaha naučiť dieťa prespať noc: Snažíte sa naučiť svoje bábätko prespať celú noc bez dojčenia alebo aspoň znížiť počet nočných dojčení? Potom treba rátať aj s tým, že produkcia materského mlieka klesne.
Antikoncepcia či tehotenstvo: Doteraz ste mali prsia plné mlieka a odrazu sa jeho tvorba výrazne znížila? Možno je za tým užívanie antikoncepcie. Podobne môže mliečka ubudnúť aj pri ďalšom tehotenstve.
Diéta a stres: Nedostatočná výživa (skutočne drastická diéta) a priveľa stresu môžu taktiež ovplyvniť vašu tvorbu mliečka.

Ako zvýšiť tvorbu mlieka?

Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.

Dojčiť bábätko častejšie a aktívne mu ponúkať prsník. Bábätko bude trpezlivejšie a vaše prsníky nebudú úplne naliate.
Odsávať/odstriekavať prsníky IBA ak to cítite ako nevyhnutné a IBA do úľavy. Pretože čím viac budete odstriekavať, tým viac sa mlieko bude tvoriť.
Efektívne vyprázdňovanie prsníka je signál pre telo, aby ho opäť naplnilo. Takže čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa vytvorí.
Kontakt koža na kožu. Je pre tvorbu mlieka kľúčový. V začiatkoch dojčenia, ale aj neskôr. Preto ak máte pocit, že tvorba mlieka klesla, alebo nie je dostatočná, pokračujte v častom kontakte koža na kožu s dieťatkom.
Stláčanie prsníka počas dojčenia. Podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom.

Dôležité pravidlo je, aby ste prsník držali čo najďalej od dvorca. Rukou prsník obopnite (ruka vytvára písmeno C), nech palec tlačí proti ostatným prstom. Stlačenie nesmie bolieť! Nemusíte robiť rukou žiadne pohyby (pumpovanie, vytláčanie, a pod.). Keď bábo pije a prehĺta (pauza v brade), prsník uvoľnite a nestláčajte. Keď bábätko začne opäť sať, stlačte a držte prsník stlačený. Ak dieťatko vôbec nesaje a odpočíva, prsník uvoľnite. Znovu ho stlačte, keď dieťatko začne opäť sať.

Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo.

Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté.

Problémy s dojčením a ich riešenia

Poďme sa pozrieť na niektoré bežné problémy s dojčením a ako ich riešiť:

Popraskané bradavky pri dojčení: Malé praskliny (ragády) vznikajú väčšinou ako dôsledok nesprávnej techniky dojčenia. Riešenie: skontrolujte, či má dieťa pri dojčení v pusinke aj väčšiu časť dvorca a nie len bradavku. Ak sú prsia veľmi naplnené mliekom a dieťa sa kvôli tomu zle prisáva, odstriekajte trošku mlieka tesne pred začiatkom dojčenia po dojčení nechajte bradavky asi 10 minút uschnúť na vzduchu, materské mlieko z nich nestierajte. Naopak niekoľko kvapiek mlieka rozotrite po dvorci a bradavke a nechajte zaschnúť, pretože materské mlieko pôsobí hojivo. Je možné použiť krém s hojivým efektom, ktorý nie je nutné pred dojčením zmývať. často meňte vložky do podprsenky. Ochranu povrchu bradaviek a bielizne pred presakujúcimi mliekom možno zabezpečiť aj použitím tzv. chráničov bradaviek alebo zberačom materského mlieka.
Upchaný mliekovod (retencia mlieka): Upchaný mliekovod sa prejavuje ako bolestivé zdurenie v jednom mieste prsníka, sprevádzané ložiskovým začervenaním kože a niekedy aj zvýšením telesnej teploty. Príčinou upchania mliekovodov je väčšinou nesprávna technika sania a obmedzovanie dojčenia. Medzi dojčením používajte chladivé obklady alebo tvarohový obklad, pri teplote aj vhodné lieky na zníženie horúčky. Dieťa prikladajte tak, aby bradička dieťaťa pri nasávaní smerovala k postihnutému miestu. Pred dojčením môžete postihnuté zatvrdnuté miesto nahriať teplou vodou, rozmasírovať a mliekovod tak uvoľniť.
Zápal prsnej žľazy (mastitída): Na rozdiel od upchaného mliekovodu je pre mastitídu typická vysoká horúčka, zimnica, bolestivé, začervenané a pri dotyku teplé miesto v postihnutom prsníku. Tento stav vyžaduje liečbu antibiotikami, pokoj na lôžku, dostatočný prívod tekutín, podávanie liekov tíšiacich bolesť a znižujúcich horúčku. Je potrebné pokračovať v častom dojčení aj z postihnutého prsníka alebo z neho mlieko odstriekavať. Medzi dojčením na prsník prikladáme chladivé obklady alebo tvaroh, pred dojčením prsník prehrejeme vlhkým teplým obkladom. Ako dieťa priložíme, niekoľko kvapiek mlieka odstriekame a tým uvoľníme dvorec.
Kvasinková infekcia: Biele škvrny v ústach dieťaťa, ktoré pripomínajú zvyšky mlieka a nemožno ich ľahko zo sliznice odstrániť, sú príznakom plesňového ochorenia, ktoré sa nazýva soor (múčnivka). Jeho vznik umožňuje používanie cumlíkov, môže však vzniknúť aj ako následok liečby antibiotikami. Soor je často pri dojčení prenášaný z úst dieťaťa na prsník matky - celý dvorec a bradavka sú potom začervenané, lesklé, olupujú sa, svrbia a pália. Liekom prvej voľby je genciánová violeť, ktorou vytierame ústa dieťaťa a potierame dvorec a bradavku. Ak toto opatrenie nevedie k úspechu, používame lieky, tzv. antimykotiká. Dbajte tiež na hygienu rúk, často meňte vložky do podprsenky.
Slabý vypudzovací reflex, problémy s uvoľnením mlieka: Niekedy sa mlieko horšie uvoľňuje a dieťa je pri prsníku nepokojné, odťahuje sa a plače. Na vine môže byť zhoršený vypudzovací reflex. Vypudzovací reflex je ovplyvnený hlavne psychikou matky a môže ho tak narušiť stres, bolestivé dojčenie, dokrmovanie alebo používanie cumlíka. Pomáhajú teplé obklady, masáže, odstriekavanie, ale hlavne dobrá pohoda mamičky. O tom, že reflex funguje správne sa presvedčíte aj tým, že pri dojčení mlieko odkvapkáva aj z druhého prsníka.
Silný vypudzovací reflex: Dojčenie komplikuje aj príliš silný vypudzovací reflex. Dieťa sa mliekom dusí, grcká a po dojčení má stále v kútikoch úst viditeľné mlieko. Môžu ho tiež trápiť koliky, pretože pri hltavom spôsobe dojčenia prehltne veľké množstvo vzduchu. Pred dojčením trochu mlieka odstriekajte, aby mlieko nevytekalo prúdom . Vyberte takú polohu, kedy budete pri dojčení mierne zaklonená, aby tok mlieka nebol podporený gravitáciou . Dieťa držte pri dojčení vo vzpriamenej polohe. Vždy, keď začne mlieko tiecť silným prúdom, dojčenie na chvíľu prerušte a mlieko odstriekajte.
Dieťa pri dojčení prsník hryzie: Väčšie deti zúbkami niekedy mamičku pri dojčení uhryznú, čo je samozrejme veľmi bolestivé. Dieťaťu treba naznačiť, že to matku bolí a že by to nemalo robiť. Najlepšie to dosiahnete, keď ich ihneď po uhryznutí od prsníka odtiahnete. Strčíte prst dieťaťu do kútika úst a tým ho donútite, aby prsník pustilo. Dieťa upozorníte jednoduchými slovami, ktorým už rozumie, na nevhodné správanie a po chvíľke ho necháte znova prisať. Ak dieťa pri dojčení uhryznutie zopakuje, môžete ho opäť od prsníka odtiahnuť.
Zelená stolica: Mamičky si často myslia, že zelená stolica je takzvaná „hladová stolica“ a začínajú dieťa prikrmovať. Zelená stolica s malou prímesou hlienu je väčšinou známkou toho, že dieťa pije veľa predného mlieka, ktoré obsahuje väčšie množstvo laktózy a málo tuku . Nechajte dieťa pri dojčení piť iba z jedného prsníka, aby sa dostalo aj k tučnejšiemu zadnému mlieku.

Mýty o materskom mlieku

Jeden z najväčších mýtov je tzv. „slabé” mlieko. Je stále zneužívaný marketingovými aktivitami firiem vyrábajúcich dojčenskú výživu. Ak je dieťatko pri dojčení nespokojné, problémom zvyčajne býva nesprávna technika dojčenia alebo tvorba mlieka.

Bábätká, aj matky sa učia dojčiť jedine dojčením. Nič iné dojčenie nenapodobňuje. Ani satie zo striekačky nie je rovnaké ako satie na prsníku - rovnako ako pri fľaši, aj pri striekačke musí bábätko na pitie použiť iné svaly, ako keď pije na prsníku. V pôrodnici je pri zdravom bábätku málokedy dôvod na dokrmovanie. A ak by bábätko malo byť dokrmované, tak najlepší dokrm je dokrm materským mliekom vlastnej matky.

Nedajte sa teda presvedčiť, že bolesť bradaviek počas dojčenia je normálna a že bradavky si len musia na dojčenie zvyknúť. Bolesť bradaviek neriešia výhradne rôzne krémy, nech už sú propagované ako skvelé, preventívne či prírodné. Ak je bradavka poškodzovaná tým, že bábätko nie je dobre prisaté, treba odstrániť v prvom rade príčinu poškodzovania a napraviť polohu a prisatie. Nevadí, že je bábätko na prsníku „dlho“. Ak je správne prisaté, bradavke to neublíži. Naopak, ak sa bábätko neprisáva dobre, stačí na to, aby bradavky začali bolieť chvíľka nesprávneho prisávania na začiatku prisatia.

Výhody dojčenia

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné.

Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.

Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.

Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko,v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.

Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Ako funguje tvorba mlieka - jednoduché vysvetlenie

Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).

Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:

bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu,
možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka,
dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka),
časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.

V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.

Ako rozlíšiť, či má dieťa dostatok mlieka?

Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.

tags: #nedostatok #mlieka #po #pôrode #príčiny