Marhuľový ostrov: Príbeh lásky a vášne na slovensko-maďarskom pomedzí

Nový slovenský film Marhuľový ostrov má za sebou prvý víkend v kinách a jeho návštevnosť je zatiaľ nevýrazná. Pekné počasie a akcia v hlavnom meste - Bratislava pre všetkých - ponúkli priveľa lákavých alternatív.

Film nakrútil režisér Peter Bebjak podľa scenára Petra Lipovského, na ktorom spolupracovala aj jeho manželka Szidi Tobias - predstaviteľka hlavnej ženskej úlohy. Na opustenej samote ukrytej v marhuľovom sade sa odohráva príbeh mladej ženy, ktorá rozpúta vášne medzi dvoma bratmi. Nikto z okolia netuší, čo sa medzi nimi deje, obyvatelia blízkej dediny sledujú ich životy z diaľky, z tepla svojich domovov.

Jediným svedkom ich utajenej a prudko prebudenej lásky, ktorá ich beznádejne ženie k tragickému koncu, je len nádherná príroda v okolí dunajských ramien. Svitania a západy slnka, horúce leto, zrelé marhule, široký, lenivo tečúci Dunaj a láska vo všetkých jej tragických, no i komických polohách sa spoja do jedného celku a ponúknu divákovi výtvarne i obsahovo sugestívny film. Film, ktorý veselo i vážne rozpráva o dvoch národoch, dvoch odlišných kultúrach, ktoré hrou osudu žijú vedľa seba a nikde inde už žiť nemôžu.

Režisér sa podarilo sprostredkovať verný obraz dediny a v líniach príbehu sa ponára hlboko do psychológie dedinského človeka, ktorý sa od toho mestského veľmi zásadne líši. Veľkomešťan rieši svoje problémy nahlas. Chce sa o nich rozprávať, zaoberať sa nimi, dokonca sú ochotní za to niekomu platiť (psychoterapeut). Dedinčan o problémoch zo zásady nehovorí. Buď koná, alebo mlčí a uzatvára sa do seba. Bez slov sa vyrovnáva s pocitmi viny, dusí v sebe túžby a prežíva vnútorný konflikt.

V tomto režisérovi do značnej miery pomáhajú herci, konkrétne Szidi Tobias, Attila Mokos a Péter Nádasdi. Okrem príbehu a psychológie by som rád vyzdvihol aj vizuálnu stránku Marhuľového ostrova. Martin Bebjak sa hrá so svetlom, slnkom, tieňmi a farbami. Často volí netradičné uhly snímania a vkladá niekoľko predelových obrazov, ktorých úlohou je snáď predovšetkým nasýtiť oko diváka.

Jej Babika prichádza na juhoslovanský vidiek, aby tam našla svojho milého. Naďabí však iba na jeho dvoch synov. Za jedného z nich, staršieho Lajcsiho, sa napokon vydá. Ten druhý, Jancsi, je do nej nešťastne zamilovaný.

„Príbeh sa odohráva v rozpätí niekoľkých rokov. Čas, v tomto príbehu rovnako, ako to robí často v živote, mieša osudy v jednom hrnci,“ pripomenul Lipovský. A na margo spolupráce so Szidi Tobias uviedol: „Szidi mi pomáhala orientovať sa v ženskej duši.

Jednu z menších úloh v Marhuľovom ostrove stvárňuje aj maďarský herec, a to jeden z najznámejších - György Cserhalmi. Vo filme je otcom Lajcsiho a Jancsiho a patrí mu úvod príbehu, keď sa do neho zamiluje Babika. Pre Cserhalmiho to nebola prvá úloha v slovenskej snímke, spolupracoval už s režisérom Dušanom Trančíkom na titule Iná láska, s Vladimírom Balcom na Lete asfaltového holuba či Martinom Šulíkom na filme Neha. Účinkoval aj v českých koprodukčných projektoch Želary alebo Pevnost. Film Želary vznikol v réžii Ondřeja Trojana a dotiahol to až na oscarovú nomináciu.

„Oscarová nominácia je veľmi smerodajná. Pre slovenských a českých tvorcov nemusí byť spolupráca s Cserhalmim úplne jednoduchá, pretože používa svoj rodný jazyk. V prípade Marhuľového ostrova to azda bolo ľahšie, lebo viacero členov tímu vedelo po maďarsky.

„Viem hrať iba po maďarsky,“ priznáva Cserhalmi. „Ak by mi ponúkli úlohu v cudzom jazyku, neprijal by som ju. Všetko dobré už bolo? Šesťdesiattriročný Cserhalmi mal možnosť nakrúcať s tými najuznávanejšími maďarskými režisérmi ako Miklós Jancsó, István Szabó, Károly Makk. K veľkým menám radí ešte Gábora Bódyho či Atillu Mispála. A nezatracuje ani mladú generáciu tvorcov. Tvrdí, že vzhľadom na podmienky pracujú veľmi dobre.

Niekomu by sa azda mohlo zdať, že tie najdôležitejšie filmy nakrútil Cserhalmi už dávnejšie, ale on nezastáva názor, že dobré filmy a dobrí herci patria minulosti. „V každej sfére - pedagogickej, medicínskej, vedeckej - sa hovorí, že to, čo bolo v minulosti, bolo lepšie ako dnes. Ja s tým absolútne nesúhlasím. Veď inak by sme ešte sedeli na zadku okolo Sokratovej tógy,“ povedal herec, ktorého môžu diváci aktuálne vidieť v Marhuľovom ostrove.

Ako si teda vysvetľuje, že ho pomerne často obsadzujú aj českí a slovenskí režiséri? „Na túto otázku už za mňa odpovedal Jiří Menzel. Tuším povedal niečo takéto: U nás v Česku sa herci muži ,rozložia’ už ako 50-roční.

Celovečerný debut slovenského režiséra Petra Bebjaka je iba rozpačitým pokusom. Mal to byť podmanivý príbeh. Odhodlané hľadanie ženy, ktorá sa má, jedného dňa, pre niekoho stať osudovou. Aj sa stane. Hneď trikrát. A vždy je to láska, ktorú rozdelí až smrť. Režisér Peter Bebjak sa v svojom celovečernom filmovom debute Marhuľový ostrov, síce vybral po tejto pôsobivej dejovej línii, len trocha zablúdil. To, čo nám ponúka, je iba rozpačitá gýčovitá selanka. Prosto, ďalší neúspešný pokus podať jednoduchý príbeh zrozumiteľným a pútavým jazykom...

Priveľa poetizmu

Slovenská kinematografia trpí syndrómom prehnaného poetizmu. Bez zveličenia. Ťažko povedať, či je to strach podať príbeh zrozumiteľne, či vopred premyslená obrana pred prípadnými nesplnenými diváckymi očakávaniami. A Marhuľový ostrov je toho opäť živým dôkazom. Jemný citlivý príbeh o žene, ktorú náhodná láska k mužovi „na vetrieske“ dovedie na vyárendovaný dedinský dvor s ďalšími dvomi osudovými mužmi, mohol ostať jemným a citlivým, ale viac-menej ako poviedka.

Vo filmovej podobe, aspoň v takej, ktorá by nás mala viac vtiahnuť a presvedčiť, by sa niečo podobné mohlo stať azda vtedy, keby režisér nechal svoje postavy viac rozprávať. Nenahrádzať vývoj emócií obrazmi. Nedostatok komunikácie - iste zámerný, akási tajomná náznakovosť, bezúčelová úspornosť slov a viet hrdinov, ktorí sa dorozumievajú pohľadmi, úsečnými gestami, prípadne prostredníctvom lomu svetla a tieňa, tak vyznieva lacno a pomerne plocho.

Minimalizmus a dobrá kamera

Na Marhuľovom ostrove sa jednoducho mlčí vtedy, keď sa žiada niečo povedať, na druhej strane to, čo sa vypovie, akoby pokazilo prejav duše. „Chyba lávky“, pretože Bebjak si na filmový pľac pozval síce nie celkom známych, zato zaujímavých hercov. Pravda, s výnimkou Szidi Tobias - filmovou femme fatale. Predovšetkým v prípade tejto pomerne tvárnej charakterovej herečky možno režisérovi vyčítať, že ju nenechal viac hrať. Film zachraňuje akurát tak majstrovská kamera Martina Žiarana.

Obrazy juhoslovenského vidieka sú citlivou vizuálnou prehliadkou, zachytávaním času a priestoru. Slobodné a nenásilné pozorovanie udalostí však miestami pôsobí ako výsek z kvalitného dokumentárneho filmu, než filmové rozprávanie o zvratoch lásky. Rovnako je to aj s hudbou. Tá je dôležitým jazykom samým osebe a miestami evokuje až kusturicovskú atmosféru.

Marhuľový ostrov sa zaradil k tým slovenským filmom, ktoré ukazujú, že sme ľudia silných emócií, prepojení s krajinou, potužovaní alkoholom a v povahe máme akosi zakorenené baladické cítenie. Táto snímka sa opäť viac orientuje na kochavé zobrazovanie krajiny, atmosféru a emocionálne výbuchy postáv ako na presvedčivé prenikanie dovnútra vzťahov a uvažovania ľudí, ktoré sa v tunajších končinách nevidí často. V tomto smere nie je film Marhuľový ostrov svojbytným ostrovom.

Úvodné scény filmu sprevádza poeticky ladený komentár Babiky/Szidi Tobias, ktorý sa snaží opísať hrdinkine pocity a zrod jej lásky. Miestami pôsobí až gýčovo. Našťastie, tvorcovia od tohto postupu včas ustúpili. Rozprávanie sa trochu uvoľní a spontánnosť do filmu prinesú postavy Lajcsiho a Jancsiho, ktoré sú výborne obsadené. Attila Mokos opäť zúročil svoj výrazový potenciál a nesileným spôsobom stvárnil mačovsky založeného chlapíka, ktorý bez problémov zapadá do dedinskej komunity.

Režisér Peter Bebjak mal doteraz skúsenosti s televíznymi formátmi, ale Marhuľový ostrov je pre neho prvý celovečerný kinofilm. V spolupráci s kameramanom Martinom Žiaranom tu zvolil zaujímavé kompozičné riešenia a inscenoval viacero pôsobivých scén. Dobre sa počúva aj hudba, akurát vzniká dojem, že je nadužívaná. Tvorcovia po nej pričasto siahajú, aby podčiarkli emocionálne vyznenie udalostí a už beztak výraznej obrazovej atmosféry.

Problematickým sa javí najmä koncept postáv a s tým súvisiace rozprávanie. Babike totiž chýba zázemie, divák netuší, odkiaľ vychádza, kde pracuje, čo má nažité vo svojom pôvodnom svete. Jednoducho sa objaví a vrhá sa do vzťahov. Vlastne všetky ústredné postavy sa tu nechajú vláčiť citmi a pudmi, akoby odovzdané osudu. Nejako bolo, nejako bude, teraz vyhovieme emóciám a zmyslom. S tým súvisí aj redukcia rozhovorov. Nemusela byť na škodu, keby to opäť neubližovalo postavám. Nepotrebujú slová, odovzdávajú sa situácii. Ich správanie sa zjednodušuje a niekedy pôsobí nemotivovane.

Akoby hrdinov odrazu prepadlo nejaké volanie, túžba či nálada a oni sa tomu podvolili. Rozhodovanie má podobu prudkých rezov, bez príprav, bez uvažovania, bez slov. Dá sa to prirovnať k svadbe - všetci sa na ňu síce vyparádia, ale aj tak to rýchlo dopadne hurónskou zábavou a rozopnutými košeľami. Emóciám predsa treba nechať voľný priechod. Lenže triezvy človek, ktorý nie je uprostred tohto víru, sa na tom nemusí zabávať.

Martin Bebjak vracia do slovenského filmu prostredníctvom Marhuľového ostrova dedinského hrdinu. Už bolo na čase. Za posledné roky sa v domácej kinematografii striedali historické námety s mestskými príbehmi súčasnosti. Za miesto diania si vybral juhoslovanskú dedinku a tému zvolil na prvý pohľad celkom jednoduchú: lásku. No okolo nej rozbehol príbeh nevery, neskonalej túžby, vernosti, zrady a tradičných rodinných hodnôt. Ak by ste čakali, že sa tu bude vo veľkom riešiť slovensko-maďarská otázka, nedočkáte sa.

Obsadenie filmu

tags: #marhulovy #ostrov #vytah #informacie

Populárne príspevky:

• Dôležité aspekty zdravia
• Recepty na tradičné buchty
• Rýchly recept na špagety
• Zdravotné výhody tekvicového proteínu
• Ako si pripraviť rumunskú polievku Corba