Pštros dvojprstý: Chov najväčšieho vtáka na Slovensku
Ešte pred štvrťstoročím by sa len málokto nazdával, že na Slovensku budeme chovať pštrosy ako hospodárske zvieratá. No dnes je realita iná a chov týchto najväčších zástupcov vtáčej ríše sa rozšíril aj na naše územie. Poďme sa bližšie pozrieť na to, aké druhy bežcov sú vhodné na chov, čím ich kŕmiť a aké benefity nám ich chov prináša.
Chov pštrosa dvojprstého na produkciu peria, kože a vajec sa začal v polovici 19. storočia v Afrike. V tejto krajine sa komerčný chov najväčšieho nelietavého vtáka na svete začal v 90. rokoch 20. storočia. Na farmách sú vtáky umiestnené vo vzdušných stodolách s priľahlým trávnatým výbehom. Základom potravy pštrosov je pastva, ktorá trvá približne od konca apríla do polovice novembra.
Súčasťou kŕmnej dávky je samozrejme aj zrno Kŕmenie pštrosov (pšenica a jačmeň) v dennej dávke pol až jeden kilogram na vtáka, ktorým chovatelia najmä po dlhej zime vyrovnávajú energetický deficit vtákov. V januári začínajú pštrosom pridávať ovos a granulované krmivo na podporu znášky. Od polovice apríla sa v kŕmnej dávke objavuje zelené krmivo (lucerna).
Pštrosy znášajú v priemere 30 až 40 vajec, pričom šľachtené línie znášajú 80 až 120 vajec. Vajcia sa umiestňujú do liahacích boxov, kde sa inkubujú pri teplote 36,3 °c počas šiestich týždňov. Vyliahnuté pštrosy sa spočiatku chovajú v škôlke pod infralampou a na vyhrievaných podložkách. Kŕmenie sa začína po strávení žĺtkového vaku, čo je približne štvrtý alebo piaty deň po inkubácii.
Od troch mesiacov sú mláďatá na pastve, kde okrem zeleného krmiva dostávajú aj kompletnú kŕmnu zmes. V noci sú zavreté v mobilnej vzdušnej stajni.
Pštrosy dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku dvoch až troch rokov, kohúty dospievajú neskôr. Pštrosy určené na zabitie končia svoju životnú púť približne vo veku jedného roka.
Pštros africký je najväčší žijúci vták na zemeguli. Dospelý samec dosahuje v maxime chrbta výšku aj jeden a pol metra a s natiahnutým krkom môže byť vysoký aj tri metre. Jeho hmotnosť sa pohybuje do 150 kíl. Samica je vo všetkých mierach o pätinu menšia.
Pštrosy výborne vidia, až do vzdialenosti 3,5 kilometra. V zajatí sa dožívajú nezriedka 60 rokov. Chov pštrosov je starší ako egyptské pyramídy. Dlhé tisícročia bolo pštrosie pero znakom majestátu a spravodlivosti.
Chov prepelíc
Bežce: Od Afriky po Austráliu
Chov týchto najväčších zástupcov vtáčej ríše sa rozšíril z afrického kontinentu, kde vznikli prvé pštrosie farmy s domestikovanými vtákmi, aj na ďalšie svetadiely vrátane USA a Európy.
Africké pštrosy dvojprsté patria spoločne s juhoamerickými nandu (2 druhy) a austrálsko-ázijskými druhmi zastúpenými kazuármi (3 druhy), emu (1 druh) a kiviami (5 druhov) do nadradu bežcov. Ako napovedá názov, ide o vtáky, ktoré pri svojom premiestňovaní používajú výhradne silné nohy.
To však úplne neplatí pre juhoamerické tinamy, ktoré sa podľa nového systematického usporiadania tiež radia medzi uvedené nelietavé vtáky.
Africký pštros dvojprstý: Kráľ medzi bežcami
Z pohľadu hospodárskeho využitia je najzaujímavejší zástupca afrických nelietavých vtákov - africký pštros dvojprstý, ktorý v dospelosti dosahuje hmotnosť až 150 kg. Tieto najväčšie vtáky, ktoré sa dožívajú až 70 rokov, vyrovnávajú hendikep v podobe nelietavých krídel vynikajúcim zrakom a sluchom.
Typické čiernobiele sfarbenie samca s ozdobnými perami na krídlach a chvoste je v ostrom kontraste s hnedosivým perím samice. Lýtka, hlava a krk sú bez peria, respektíve sú len opáperené.
Mláďatá sa vyfarbujú koncom druhého roka, ale už od deviatich mesiacov veku sa u nich dá rozpoznať pohlavie. Zatiaľ čo samice pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch, samce dozrievajú o rok neskôr.
Ďalší adepti na chov: Nandu pampový a Emu hnedý
Ďalším druhom chovaných bežcov je podstatne menší (s hmotnosťou do 30 kilogramov) nandu pampový, ktorého domovinou sú stepi a savany vo východnej časti Južnej Ameriky. Sivohnedo sfarbená samica je svetlejšia než samec, ktorý má na rozdiel od nej čierno sfarbený krk. Mláďatá sú pruhované.
Spôsobom života aj potravinovými nárokmi sa od svojho afrického bratranca prakticky nelíšia. Voľne žijúca populácia nandu sa dokonca nachádza aj v Európe, konkrétne v biosférickej rezervácii Schaalsee, kde sa usadili vtáky, ktoré unikli z farmy v Šlezvicku - Holštajnsku.
Napokon posledným adeptom bežcov na chov na farmách je najväčší austrálsky vták - emu hnedý, ktorý dosahuje hmotnosť do 50 kg. Podobne ako predchádzajúce dva druhy sa aj tento vták s hnedasto sfarbeným splývavým perím a modrou kožou na lysom krku dobre prispôsobil našim klimatickým podmienkam.
Čo jedia pštrosy?
Pštrosy nepatria k prísnym bylinožravcom, v prírode sa živia aj hmyzom, malými cicavcami, jaštericami a príležitostne aj vtáčími vajcami. Z rastlinnej potravy uprednostňujú listy dvojklíčnolistových rastlín, ďalej semená a bobule. Kŕmna dávka pre kurčatá a mladé zvieratá by mala obsahovať vyšší podiel bielkovín.
Na podporu drvenia a rozdrobenia potravy pštrosy prehĺtajú malé kamene a piesok. Ak vtáky nemajú prístup k tomuto materiálu, musia dostávať grit.
Využitie pštrosieho mäsa a ďalších produktov
Zo 100 kg pštrosa sa získa približne 30 kg mäsa. Okrem mäsa sa dá získať aj koža, ktorá sa používa napríklad na výrobu luxusných topánok, kabeliek, tašiek, odevov, peňaženiek a iných doplnkov. Pštrosie perie je zaujímavé aj ako módny doplnok. Škrupiny sa používajú buď celé na výrobu svietidiel, pohárov atď., alebo ako fragmenty v podobe dekoratívnych predmetov.
Z dietetického hľadiska je pštrosie mäso veľmi zdravé. Má široké zastúpenie proteínov, nízky obsah tuku, cholesterolu, v čom mu nemôže konkurovať žiadne iné mäso z domácich zvierat. Ak je správne odstáte, považuje sa za veľmi chutné a je vyhľadávané v prestížnych reštauráciách.
Pštrosia koža sa vyznačuje mimoriadnou pevnosťou, trvanlivosťou, odolnosťou voči opotrebovaniu a v nepriepustnosti vody je neprekonateľná. Vlastniť nábytok ňou čalúnený, je naďalej otázkou prestíže nejedného svetového, ale i nášho snoba.
V slovenských chovateľských podmienkach sa pštrosie perie upotrebiť nedá.
Praženica z jedného pštrosieho vajca sa vám na obyčajnú panvicu nevojde. Vajce, ktoré je za 24 slepačích, má hmotnosť 1,3 až 1,8 kila. V Nemšovej majú vyskúšané, že praženica z neho zasýti aj desať ľudí. Vajce je tiež nezvyčajne pevné - postaviť naň sa vraj môže i stokilový chlap. Na jeho vyfúknutie tu používajú výkonný kompresor.
Pštrosie mäso sa vyznačuje nízkym obsahom cholesterolu a znalci ho označujú za mäso gurmánov. Pochúťkou je aj praženica z pštrosieho vajca, ktoré váži takmer 1 800g. Je výnimočné tým, že má podstatne menej cholesterolu ako slepačie a jedno vajce nasýti v priemere osem až desať ľudí.
Miki dostal po bitke infarkt Pštros si pri každodennom kontakte s človekom na jeho prítomnosť zvykne a dokáže sa ľahko aklimatizovať.
Je to mýtus Hovorí sa, že pštros, keď vycíti nebezpečenstvo pchá hlavu do piesku v domnienke, že keď nevidí, nie je videný. Preto sa často prirovnáva aj k niektorým politikom, ktorí, keď dôjde ako sa hovorí na lámanie chleba, sú vo výrokoch zdržanliví, akoby vraveli: “ja nič, ja muzikant“.
„Je to nezmysel. Ako každý vták, aj pštros sa živí prevažne rastlinnou potravou. Nestrká teda hlavu do piesku, len ju prikladá k zemi, aby sa trochu najedol piesku a kamienkov z dôvodu lepšieho mechanického spracovania potravy v žalúdku a trávenia,“ zakončil s úsmevom.
tags: #maso #z #najvacsieho #vtaka
