Mäsový Typ Barana: Charakteristika a Plemená
Plemená oviec sa delia podľa úžitkovosti. Medzi hlavné typy patria kombinované, dojné a mäsové plemená. V tomto článku sa zameriame na mäsový typ barana a jeho charakteristiku, ako aj na prehľad niektorých plemien, ktoré sa chovajú na Slovensku a v zahraničí.
Dorperská ovca, typické mäsové plemeno
Charakteristika vybraných plemien oviec
Bergschaf
Bergschaf je polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, ktoré je najviac rozšírené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Plemeno je väčšieho telesného rámca s dlhými zvislými ušami, s bielou vlnou. V rámci plemena sa chová aj čierny ráz. Obe pohlavia sú bezrohé. Na jeho vyšľachtení sa podieľali plemená korutánske, skalné, spiegel a zaupel. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46, čo znamená bahnenie v 8 mesačných cykloch. Vhodná doba zaradenia do plemenitby je 8 - 10 mesiacov. Zmäsilosť trupu je priemerná. Jatočná hodnota sa dá zlepšiť krížením baranmi mäsových plemien. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 70 kg, baranov 100 - 110 kg, priemerný prírastok jahniat v odchove je 200 - 300g.
GATHERING SHEEP ON A 27,000 ACRE MOUNTAIN RANGE
Biela Alpská
Biela Alpská je polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Vyšľachtené v kantone Luzern a oblasti Tavetecher z miestnych oviec, ktoré boli krížené s plemenom merinolandschaf a ille de france. Zvieratá sú veľkého telesného rámca, výška v kohútiku u baranov 76 - 82 cm, u bahníc 68 - 74 cm. Vlna sortimentu B/C - D ( 28 - 36 µm), rúno polouzatvorené, s polročnou dĺžkou vlny 4 - 5 cm, strihá sa 2x ročne. Krátke anestrálne obdobie je predpokladom pre bežné bahnenie 3x za dva roky. Plemeno je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku ( 55%), kde sa chová aj v extrémnych horských oblastiach. Živá hmotnosť dospelých bahníc je 60 - 100 kg a baranov 90 - 130 kg.
Cigája
Cigája je polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška. K nám sa v minulosti dostala z Balkánského polostrova. Hlava je čierna , nosné línie u baranov sú klenutejšie. Ovce sú bezrohé, u baranov je výskyt rohov vzácny. Existuje aj biely ráz cigáje, označovaný predtým ako sovietská cigája. Jahňatá do odstavu rastú relatívne rychlo vzhľadom k dobrej produkcii mlieka bahníc. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sortiment vlny BC - CD, výťažnosť 60 - 65 %. Priemerný prírastok jahniat v odchove 240 - 280g.
Leicester
Leicester je významné polohrubovlnové anglické plemeno, pôvodne nazývané Dishley - Leicester. Pochádza z rovnomenného grófstva, vyšľachtené Bakewelom z miestnych oviec čistokrvnou plemenitbou v rokoch 1755 - 1790. Podieľalo sa na vyšľachtení mnohých kultúrnych plemien oviec na celom svete. Plemeno je veľkého telesného rámca s kombinovanou, až mäsovou úžitkovosťou. Hlava biela klinovitá, bezrohá. Krk krátky, široký. Nohy silné, s pevnými kĺbmi, čiastočne obrastené, paznechty a mulec čierne, koža ružová. Vlna stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D - D/E ( 35 - 40 µm). V minulosti bolo plemeno na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec. Plemeno je náročné na celoročnú vyrovnanú výživu. Jahňatá pri dobrej výžive rýchle rastú. Ovce sa dobre prispôsobujú chovateľským a prírodným podmienkam. Plemeno je polorané, jahničky sa môžu pripúšťať vo veku 12 - 14 mesiacov o hmotnosti 45 - 50 kg. Ovce majú pokojný temperament, sú chodivé, vhodné pre všetky spôsoby pastvy. Mliečnosť a materské vlastnosti bahníc sú dobré. Živá hmotnosť bahníc je 65 - 75 kg, baranov 90 - 110 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku 63 plemien oviec na celom svete.
Lein
Lein je polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Plemeno vzniklo zošľachťovacím krížením plemenami leicester, cotswold a berrichon du cher v 19 storočí, v povodí rieky Leine v okolí Hannoveru a Göttngenu. Od 20 storočia zošľachťovanie pokračovalo plemenami texel a východofrízske. V Poľsku sa podieľalo na vzniku plemien kamieniecka, lublinská a anglomerina. Je stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava, nohy aj vlna sú biele. Sortiment vlny C - C/D (29 - 35 µm), hruď priestranná, chrbát rovný, zadok mierne zrazený. Plemeno je ranné, obe pohlavia bezrohé. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti. Ovciam vyhovuje skôr neorganizovaný spôsob pasenia. Plemeno sa vyznačuje dobrou plodnosťou, mliekovosťou a mäsovou úžitkovosťou. Jahničky dospievajú v 9 - 12 mesiacoch veku. Živá hmotnosť bahníc je 55 - 65 kg, baranov 80 - 90 kg.
Merinolandschaf
Merinolandschaf bolo vyšľachtené v Nemecku krížením miestnych jemnovlnných oviec s plemenom zaupel, do roku 1950 bolo známe pod menom württemberská ovca. Plemenom bolo uznané v polovici 20 storočia a v minulosti sa podieľalo na vzniku mnohých plemien. Je to ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Vlna biela, sortiment A/B - B (23 - 27 µm) Rúno polouzatvorené, hlava stredne dlhá, nie príliš široká. Uši dlhé, široké, mierne zvislé, čelo mierne ovlnené. Hrudník hlboký a primerane široký. Chrbát dlhý, stredne široký, zadok mierne zrazený. Končatiny pomerne dlhé, kĺby pevné, paznechty stredne tvrdé, osvalenie priemerné. Obe pohlavia sú bezrohé. Zvláštnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Jahnice, pri dobrom odchove je možné pripúšťať už v 10 mesiacoch veku. Prednosťou je nízky výskyt tuku v jatočných trupoch vykrmovaných jahniat, preto sa môžu vykrmovať do vyššej jatočne hmotnosti (40 - 45 kg). Bahnice sa vyznačujú veľmi dobrými materskými vlastnosťami a mliekovosťou. Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy.
Merino
Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielských meriniek v druhej polovici 18 storočia. Ovce boli menšieho telesného vzrastu s veľmi jemnou vlnou. Zväčšenie telesného rámca a zlepšenie mäsovej úžitkovosti sa docielilo priliatím krvi plemena rambouillet z Francúzska. Hlavným selekčným kritériom do roku 1990 bolo množstvo a kvalita vlny. Šľachtiteľský proces, ktorý bol u nás aplikovaný od nepamäti, sa zmenil nástupom trhového hospodárstva. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Vlna je biela, sortiment AB-B. Vyžaduje sa uzavreté rúno, výťažnosť vlny nad 43 %, plodnosť nad 130 %. Živá hmotnosť u baranov 70 - 80 kg, bahníc 55 - 60 kg. Prírastky jahniat počas odchovu 230 - 250 g. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok.
Askánske Merino
Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 - 1935 v bývalom sovietskom zväze na podklade miestnych meriniek, baranov plemena rambouillet dovezených z Ameriky a baranov plemena précoce, najmä na produkciu vlny. Askánske merino je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca. Charakteristickým znakom plemena sú 1 - 2 kožné záhyby na krku, výrazné ovlnenie, keď hlava býva obrastená vlnou až po mulec a končatiny až po sponky. Barany sú spravidla rohaté, bahnice bežne bezrohé alebo s malými rohovými výrastkami. Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A - A/B, dlhá 7 - 9 cm. Rúno je husté uzavreté. Ovce sú väčšieho telesného rámca, živá hmotnosť bahníc je 55-60 kg, baranov 80-100 kg. Produkcia vlny bahníc 5-6 kg, baranov 10-14 kg, dĺžka 7-9 cm, sortimenty vlny 2A - A/B, s výťažnosťou 45-50 %, plodnosť bahníc 120 %. Priemerné denné prírastky do odstavu sú 230-250 gramov. Bahnice sú dobré matky, plemeno možno využiť v mäsovom programe na produkciu ťažších jahniat.
Nemecká Dlhovlnová Ovca
Plemeno vzniklo v Nemecku (bývalá NDR) krížením miestnych merinských oviec s polojemnovlnovými baranmi plemien severokaukazského mäsovovlnového, corriedale a lincoln. Je ranné, prispôsobivé, vhodné pre nížinné, aj podhorské oblasti. Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec, harmonickú stavbu tela. Vlna biela, rúno polouzatvorené, sortiment vlny B - C (25 - 33 µm), obrast hlavy a nôh je slabší. Plemeno má dobré pastevné a materské vlastnosti. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 - 35 kg. Jahničky sa môžu pripúšťať pri dobrom odchove vo veku 9 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti minimálne 45 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1986. Živá hmotnosť bahníc je 60 - 70 kg a baranov 90 - 110 kg.
Romney Marsh /Kent/
Romney Marsh /Kent/ je polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo - mäsovou úžitkovosťou. Bolo vyšľachtené v grófstve Kent za prispenia plemena leicester. Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1897. Je to plemeno stredného až väčšieho telesného rámca s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Hlava krátka, široká, bezrohá. Chrbát široký a rovný, mulec a paznechty tmavé. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti. Plemeno sa vyznačuje veľmi dobrými pastevnými vlastnosťami, vyhovujú mu všetky spôsoby pasenia, vrátane celoročného. Materské vlastnosti a mliekovosť bahníc sú dobré. Je odolné voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom. Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), rúno polouzatvorené. Výkrm jahniat je potrebné ukončiť do 35 kg živej hmotnosti, pri vyššej hmotnosti už dochádza k nadmernému ukladaniu podkožného a vnútorného tuku. Jahnice možno pripúšťať už vo veku 10 - 12 mesiacov, pri živej hmotnosti 45 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 70 - 80 kg a baranov 100 - 120 kg.
Šumavka
Šumavka je plemeno českého pôvodu. Jeho genetickým základom je Česká ovca selská. Od 50 rokov minulého storočia bolo postupne regenerované fylogeneticky príbuznými plemenami (Würtemberská, Texel, Lincoln, Kent, Leicester, Zošľachtená valaška). Plemeno sa chová prevažne v západnej a južnej časti Šumavy. Plemenný štatút mu bol udelený v roku 1986 a v roku 1987 bolo zaradené do svetového genofondu ohrozených druhov hospodárskych zvierat. Patrí medzi polojemnovlnové až polohrubovlnové plemená s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna). Plemeno je konštitučne pevné, vhodné pre chov predovšetkým v horských oblastiach. Má stredný telesný rámec a ľahkú kostru, hlava baranov mierne oblúkonosá. Rohatosť u baranov je prípustná, bahnice sú prevažne bezrohé. Vlna je biela, zmiešaná, sortiment C/D - E (33 - 45 µm), rúno polouzatvorené s vysokým podielom dlhej podsady, splývavé. Ovce sa strihajú spravidla dvakrát ročne. Pohlavná zrelosť u jahníc a baranov sa dostavuje pri dobrom odchove vo veku 12 - 14 mesiacov, jatočná zrelosť jahniat je vo veku 5 mesiacov a hmotnosti 30 kg, u krížencov s mäsovými plemenami 35 kg. Prednosťou plemena sú dobré pastevné vlastnosti, vyhovuje mu košarovanie.
Valaška (pôvodná valaška)
Valaška (pôvodná valaška) je pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Do našich končín sa rozšírilo z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14 storočí. Je menšieho telesného rámca, hlava úzka, klinovitá, u baranov mierne oblúkonosá. Uši pomerne krátke, rohatosť u oboch pohlaví pomerne častá. Krk dlhší, hrudník pomerne úzky, mierne klenutý, zadok mierne zrazený, panva pomerne široká. Končatiny kratšie rovné s pevnou sponkou. Vlna zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortiment D/E - E/F (nad 40 µm). V minulosti sa valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Je to neskoré plemeno, jarky sa pripúšťajú vo veku 16 - 18 mesiacov. Živá hmotnosť bahníc je 35 - 40 kg, baranov 45 - 55 kg. Na Slovensku sa chová iba malá populácia tohto plemena (približne 30 - 40 ks), ktorá je zaradená do génových rezerv ohrozených druhov zvierat.
Zošľachtená Valaška
Zošľachtená Valaška vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubovlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, ako boli plemená texel, hampshire, cheviot, leicester, lincoln. Cieľavedomým zošľachťovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvantitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti, produkcie mlieka, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. Plemeno bolo uznané v roku 1982, ako nové polohrubovlnové plemeno oviec. Živá hmotnosť bahníc je 45 - 55 kg, baranov 65 - 70 kg. Vlna je biela, splývavého charakteru, pričom podsada má minimálne dosahovať 60 % výšky pesíka. Plodnosť je 115 - 120 %, produkcia mlieka 80 - 100 kg, po odstave jahniat.
Zwartbles
Zwartbles je polojemnovlnové, polorané plemeno veľkého telesného rámca, kombinovaného úžitkového typu s dobrou mliečnosťou a mäsovou úžitkovosťou. Plemeno bolo vyšľachtené v Holandsku v provincii Drenthe z miestneho plemena schoonebeeker za prispenia plemien texel a Ffízskeho. Rúno má polouzatvorené, zmiešané, farba vlny tmavohnedá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm), hlava a nohy čierne, bez obrastu vlnou. Plemenným znakom je široká biela lysina na hlave, požaduje sa aj biele sfarbenie na sponkách zadných končatín a konci chvosta. Chrbát rovný, široký, hruď dlhá a hlboká, končatiny dlhšie, s pravidelným postojom a pevnými sponkami. Bahnice majú dobré materské vlastnosti a ľahké pôrody. Obe pohlavia sú bezrohé a majú pokojný temperament. Jahnice sa môžu pripúšťať vo veku 9 - 10 mesiacov, pri minimálnej hmotnosti 45 kg. S ohľadom na nízky podiel tuku v jatočnom tele možno jahňatá vykrmovať až do hmotnosti 40 kg. Ovciam vyhovuje oplôtkový, aj iné spôsoby pastvy.
Slovenská Dojná Ovca
Plemeno slovenská dojná ovca bolo vyšľachtené na Slovensku v rámci dlhodobého programu zošľachťovania domácich plemien oviec (zošľachtená valaška, cigája, merino) s využitím špecializovaných mliekových plemien (lacaune a východofrízske). Ovce tohto plemena sú vhodné pre polointenzívne podmienky chovu s využívaním oplôtkovej pastvy. Extenzívny systém chovu, najmä z pohľadu výživy a kontroly zdravotného stavu im nevyhovuje. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov v prípade adekvátneho odchovu jahniat do odstavu a po odstave. Bahnice sú určené najmä pre podmienky strojového dojenia, s vyhovujúcimi morfologickými (veľkosť vemena, postavenie ceckov) a funkčnými vlastnosťami vemena (dojiteľnosť). Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Plemenné barany sú temperamentné, zaručujúce pri adekvátnom spôsobe pripúšťania dobré výsledky oplodnenosti bahníc. Plemeno slovenská dojná ovca je stredného telesného rámca, na vyšších, ale pevných končatinách. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Na hlave a končatinách sa môžu vyskytovať oblasti s výskytom pigmentovaných vlasov. Obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou je slabší, nemusí byť súvislý. Priemerná hmotnosť bahníc je 60 kg, plemenných baranov 80-90 kg. Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 - 3,5 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v závislosti od chovateľských podmienok v rozmedzí 150...
tags: #mäsový #typ #barana #charakteristika
