Recenzie divadelných inscenácií hry Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana

Július Barč-Ivan patrí k významným slovenským dramatikom a jeho diela sú dodnes aktuálne. Jedným z jeho najznámejších diel je veselohra Mastný hrniec, ktorá satiricky zobrazuje spoločenské pomery a ľudské vlastnosti ako karierizmus, pokrytectvo a honbu za mocou. V tomto článku sa pozrieme na rôzne divadelné inscenácie tejto hry a ich recenzie.

Július Barč-Ivan

O diele Júliusa Barča-Ivana

Július Barč-Ivan (1909 - 1953) bol slovenský dramatik, ktorý písal komédie aj tragédie. Vyštudoval za evanjelického kňaza, neskôr pracoval v Matici Slovenskej. Jeho hra Mastný hrniec je satirickou komédiou, ktorá sa odohráva v mestečku Ťuťotín, čo je akési novodobé Kocúrkovo. Hra je založená na omyle a zámene postáv.

Autor v nej zobrazil pomery v prvých rokoch klérofašistickej Slovenskej republiky, pričom sa zameral na skupinu ľudí, ktorí sa snažili intrigami a podlízavosťou získať výhodné postavenie v novej spoločnosti.

Premiéra a zákaz hry

Mastný hrniec mal premiéru v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940 v réžii F. Hoffmanna. Pre svoju údernosť a ostrú satiru bola inscenácia po premiére okamžite stiahnutá z repertoáru SND a bolo zakázané uvádzať ju na profesionálnych scénach po celom Slovensku.

Inscenácie po roku 1989

Po páde komunistického režimu sa Mastný hrniec vrátil na divadelné dosky a dočkal sa viacerých inscenácií. Jednou z nich bola aj inscenácia v Štátnom divadle Košice v októbri 2010 v réžii Michala Spišáka, kde v titulnej postave profesora Svetozára Babíka zažiaril Stanislav Pitoňák.

Recenzia inscenácie Štátneho divadla Košice (2010)

Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Časovo veľmi vhodne predvolebne zakomponovaná premiéra hry vedie aj k otázke, nakoľko sa realizátori touto inscenáciou pokúsili o aktualizáciu a reflexiu doby, keďže v hre Barča-Ivana ide predovšetkým o smutno-smiešnu kritiku karierizmu a honby za spoločenským statusom.

Dej hry sa točí okolo omylu, keď rozhlas omylom vyhlási stredoškolského profesora biológie Babíka za ministra financií. Táto správa spôsobí v mestečku rozruch a všetci sa mu začnú nadbiehať a vtierajú sa mu do priazne, aby ťažili zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvracajú. Nakoniec sa však zistí, že ministrom sa stal Babíkov brat.

Režisér Michal Spišák prišiel so zaujímavou režijnou koncepciou, ktorou chcel jemne nabúrať stereotypy košického inscenovania klasiky. S vtipom a množstvom nápadov sa pohrával nielen v rovine textu, ale aj v rovine vizuálnej. Pri práci s hercami však už nebol až taký objavný, pretože im neponúkol (možno to text neposkytoval) priestor na vymyslenie niečoho nového v hereckej tvorbe. Je ale veľmi pozitívne, že priestor dostali predovšetkým herci strednej a mladej generácie.

Herecké výkony

Stanislav Pitoňák v úlohe Svetozára Babíka siahol štandardne do svojej hereckej výbavy. Komicky rozohráva mizanscény so svojou manželkou Mahulienou (D. Košickou), je prototypom bežného, obyčajného človeka, manžela pod papučou a vrcholom jeho podania je, ako ináč, záverečný výstup konfrontácie sa s ambicióznou manželkou na stanici. S. Pitoňák má bezpochyby dar komediantstva, napriek tomu sa zdá, že v tejto polohe divákovi neponúka nič nové.
Dana Košická hrá ambicióznu, spoločnosťou nedocenenú manželku „obyčajného“ profesora. Je trochu hysterická, trochu roztržitá, trochu malomeštiacka. Technicky si veľmi dobre poradila so svojou úlohou.
Ivana Feníková hrá ich dcéru Vieru. Interpretačne sa jej postava celkom nepochopiteľne dostáva do nevyhraneného rozmeru oscilujúceho medzi „lolitkou“ (účes, lízatko) a vyzretou mladou ženou - vysokoškoláčkou (spôsob správania sa, názory a celkom zrelý „predmanželský“ vzťah s právnikom Jankom). V každom prípade herecky, aj spôsobom uchopenia postavy, prevyšuje svojho partnera na scéne Tomáša Dira, ktorému ešte stále chýba ľahkosť a nadhľad nad postavou.
Hasičský veliteľ Pupčok, František Balog, ťaží zo svojho temperamentu. Jeho postavička je epizódna, no napriek tomu svojím vtipom, pohybom a hravosťou zarezonuje. Slabinou F. Baloga je naopak javisková reč.
Ďalšou, vyslovene komickou postavičkou je Haňka, ktorú stvárnila Katarína Horňáková. Pohrala sa s ňou, užíva si ju a reakcie publika ju posúvajú k ďalšej štylizácii.
Tri dámy v podaní Tatiany Polákovej, Adriany Ballovej a hosťujúcej Michaely Sepešiovej sú zvládnuté výborne.

Hudba a scéna

Veľmi peknú hudbu skomponoval a texty piesní napísal Dano Heriban, čo bolo skutočným oživením predstavenia. Bolo cítiť, že piesne sa páčia nielen publiku, ale aj samotným hercom (čo sa, žiaľ, nie vždy stáva) a tí si ich na scéne patrične užívali. Scéna Štefana Hudáka a kostýmy Evy Kleinovej boli štýlovým doplnením textu s jemným presahom do dneška. Posun k rozprávkovosti a nápaditý humor v nich, bol výstižným názorom a nadsázkou k textu.

Zhrnutie

Ak sa pozrieme na inscenáciu ako celok, je obdivuhodné, ako kompaktne pôsobí. Pravdou však je, že jej chýba akýkoľvek, rozumej kladný i záporný, atak smerom k divákovi.

V každom prípade je košický Mastný hrniec titulom, ktorý by mohol osloviť mladého i starého diváka a ponúknuť mu aj napriek takmer siedmim desiatkam rokov stále aktuálny a živý pôvodný text.

Aktuálnosť hry

Mastný hrniec je aj po rokoch stále aktuálnou hrou, ktorá odhaľuje nemennosť ľudského charakteru, pokrytectvo, pretvárku a pätolizačstvo. Hra nastavuje zrkadlo spoločnosti a ukazuje, že honba za mocou a kariérou môže viesť k strate morálnych hodnôt.

Cinema Theatre Štátneho divadla Košice

Štátne divadlo Košice ponúka divákom možnosť vidieť záznam inscenácie hry Júliusa Barč-Ivana Mastný hrniec prostredníctvom Cinema Theatre. Záznam sa vysiela na YOUTUBE kanáli Štátneho divadla Košice vždy v pondelok a vo štvrtok od 20:00.

Ďalšie inscenácie a interpretácie

Hoci informácie o iných konkrétnych inscenáciách Mastného hrnca v poskytnutých textoch chýbajú, hra sa pravidelne objavuje na divadelných doskách po celom Slovensku.

Vývoj drámy na Slovensku

Na území Slovenska sa dráma ako literárny druh vyvíjala s pomerným oneskorením v porovnaní s už etablovanými epickými a lyrickými žánrami, čo bolo zapríčinené nedostatočne rozvinutou divadelnou scénou. Jej počiatky boli spočiatku spojené so školskými predstaveniami v latinčine, nedostatok divadiel v neskoršom období suplovali kočovné súbory zo zahraničia - z Talianska či Nemecka.

Historicky významným počinom v tejto oblasti bolo otvorenie prvého ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým v roku 1830 inscenovaním prvej slovenskej hranej komédie Kocúrkovo od klasicistu Jána Chalupku. Dlhšie obdobie však absentovalo profesionálne divadlo - pozitívne zmeny však prinieslo medzivojnové obdobie a nastolená inštitucionalizácia divadiel v Bratislave, v Košiciach a v Nitre.

Medzivojnová dráma sa tak utvárala v zmysle doznievania realistických postupov a čiastočného prenikania modernistických poetík, symbolizmu a avantgardy. Ako progresívny prístup sa ukázalo využívanie expresionistických prvkov, a to na pozadí drám Ivana Stodolu a Júliusa Barč-Ivana. Kým I. Stodola písal okrem komédií (Náš pán minister, Čaj u pána senátora) aj historické drámy (Marína Havranová, Kráľ Svätopluk), J. Barč-Ivan sa okrem drámy realizoval v písaní prózy, hoci najväčší úspech zaznamenal ako dramatik.

Spoločensky zameraná komédia Mastný hrniec je satirickým odkazom na vtedajšiu politickú situáciu, no súčasne dokazuje, ako moc dokáže zmeniť charakter aj jednoduchých, zdanlivo skromných ľudí. Barč-Ivan od doposiaľ zobrazovaných spoločenských tém postupuje k zobrazeniu vnútorného prežívania postáv, ktoré sú napriek dostatočnej miere samostatnosti typizované.

Tematika nevraživosti medzi dvomi priateľmi či bratmi nie je v literatúre vôbec nová, tobôž, ak je príčinou sváru žena - podobný námet využil aj spomínaný I. Stodola v tragédii Bačova žena, a rovnako tak pracuje s motívom vysťahovateľstva.

Július Barč - Ivan vyzbrojený týmto poznaním napísal jednu z najlepších slovenských komédií - Mastný hrniec. Veselohru o "domnelom" ministrovi, okolo ktorého sa roja jeho falošní ctitelia a pochlebovači so zámerom, aby sa aj im ušlo niečo z "mastného hrnca".

„Čo je to motív?“: Literárny sprievodca pre študentov a učiteľov angličtiny

tags: #mastny #hrniec #recenzie