Švajčiarska produkcia medu a slovenské včelárstvo
Med je jedinečný prírodný produkt a včelárstvo špecifickým hospodárením na pôde. Keď sa porovnávame s českým, nemeckým, so švajčiarskym či s francúzskym včelárstvom, zistíme, že národná podpora je tam výdatnejšia.
Rakúsko a Švajčiarsko sa vydali na cestu ekológie a produkcie biomedov.
Kvalita slovenského medu
Bežné slovenské medy sú pritom na úrovni rakúskych a švajčiarskych. Na ekologický chov včiel máme vlastné, oveľa tvrdšie normy. Naše medy sú lepšie preto, lebo slovenská norma na med pripúšťa 18 percent vody, zatiaľ čo štandardné európske normy až 20 percent. Slovenský med je hustejší, má aj zhutnenú vôňu a chuť, preto vyhráva na svetových výstavách.
Naše medy sú vyzreté, v tom je ich prednosť. A pokiaľ ide o rakúsku či švajčiarsku produkciu, rozbory z laboratórií ukázali, že slovenský med obsahuje oveľa viac peľových zŕn, napríklad medovicové či lesné medy. Každý by čakal, že Švajčiarsko má pestrejšiu flóru ako Slovensko, ale nie je to pravda.
Druhy medu
Vieme vyrábať jednodruhové medy. V našej ponuke sú relatívne čisté repkové, agátové, lipové, slnečnicové medy. Relatívne čisté preto, lebo včely, samozrejme, zaletia pri zbere aj na iné kvety.
Rakúski včelári bežne získavajú med počas celej vegetácie a potom na konci sezóny - na začiatku augusta - vytočia med z celého roka. To je technológia, ktorú používa aj Čína, USA, Kanada.
Ekologické včelárstvo
Biomed, jedno, či je rakúsky, alebo slovenský, nesmie obsahovať stopy po agrochémii. Rakúska norma je oproti slovenskej mäkká. Slovenský ekologický med musí pochádzať z úľa, ktorý je natretý len ekologickou farbou, nesmie sa používať žiadna umelá hmota, na liečenie včiel sú dovolené iba ekologické prípravky. Produkcia medu sa veľmi prísne kontroluje, okrem iného med môže prísť do kontaktu len s antikorovým náradím, ktoré nepoškodzuje med. Ide teda o súbor prísnych pravidiel.
Repkový med
Z hľadiska zdravotných benefitov sa považuje repkový med za jeden z najlepších. Repka je fantastická rastlina. Obohacuje pôdu o fosfor, je výborná krmovina pre zvieratá, olejnina pre ľudí, dobrá predplodina pre obilie, ktoré je základom našej obživy. Repka je však citlivá rastlina.
Od sejby po zber sa v konvenčnom poľnohospodárstve na Slovensku 8- až 10-krát strieka. Na jedného z jej nebezpečných škodcov, skočku, sa ešte nedávno používali teraz už zakázané neonikotinoidové prípravky. Morilo sa nimi repkové osivo. Neonikotinoid prechádza z rastliny šťavou až do kvetov. Včela neumiera hneď. Zmenil sa a mení sa.
Veľakrát sme počuli od agronómov, že pestujú repku bez postrekov. Majú na mysli, že nestriekajú v čase kvitnutia repky. Ide však o to, aby v poraste repky nebolo naládovaných šesť-sedem postrekov ešte z jesene, keď zakladali úrodu. Postupne sa prístup pestovateľov mení. Agronómovia vedia, že úrodu im zvyšujú aj včely opeľovaním.
Veľké osivárske firmy vyšľachtili samoopelivé odrody repky. Nemajú v kvetoch šťavu. Včely však vnímajú farbu a vôňu. Takýto porast je zákerný pre včely, pretože ich vyhladuje.
Poľnohospodárska politika EÚ
Sme veľmi radi, že Slovensko je súčasťou EÚ. Tá v novej poľnohospodárskej politike presadzuje myšlienku, že krajina by mala mať aj úhor, plochy pôdy, kde rastie spoločenstvo rastlín, ktoré poskytujú opeľovačom potravu a miesto na rozmnoženie. Bruselom predpísaný zelený úhor v rozsahu piatich percent je veľmi dôležitý pre krajinu.
Keď si zoberieme, že Slovensko má zhruba milión hektárov ornej pôdy, potom 50-tisíc hektárov dá od jari do jesene potravu pre všetky živočíchy okolo nás, či už sú to spevavce, plazy, hmyz. Intenzívne poľnohospodárstvo síce produkuje efekt, zisk, ale nie dlhodobo, lebo pôda sa vyčerpáva a biodiverzita klesá. Dívajme sa spoločne - poľnohospodári aj včelári - dopredu s výhľadom desaťročí či storočí.
Ako včely prežívajú zimu
Počas chladného obdobia čelia včely veľkej výzve prežiť zimu. V chladnom období, keď je vonku vo vyšších polohách sneh, sa často objavuje otázka, ako včely prežijú zimu.
Divoké včely, ktoré žijú predovšetkým ako samotársky hmyz, t. j. samostatne si stavajú hniezda a vychovávajú znášku bez podpory iných druhov, trávia zimné mesiace vo vývinovom štádiu larvy alebo kukly. Divoké včely tvoriace kolónie, ako sú čmeliaky, sa správajú odlišne. Celá kolónia vrátane kráľovnej uhynie, keď nastane zima. Pred týmto bodom však tieto kolónie vychovávajú mladé kráľovné, ktoré prevezmú ďalší rok.
Naproti tomu včely medonosné, tiež hmyz tvoriaci kolónie, prežijú zimu ako celá kolónia. Príprava včiel na prezimovanie začína v lete. „Prvé zimné včely sa liahnu už v júli,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher z BienenSchweiz. Zimné včely majú podstatne väčšie tukové telo ako letné a v telách si ukladajú bielkoviny, ktoré sú pre prežitie včelstva v zime kľúčové: „Vlastné zásoby tela sa mobilizujú vo februári, hneď ako sa opäť postarajú o znášku, a zimné včely medzi 6. a 9.
V každom prípade sa veľkosť včelstiev v priebehu roka mení. „Kráľovná znáša najviac vajíčok v máji a júni - až 1 200 za deň,“ hovorí Sarah Grossenbacher. „Dôvodom je najpravdepodobnejšie to, že dokážu prezimovať čo najhospodárnejšie, čo znamená, že skonzumujú toľko potravy, koľko je potrebné, no stále sú dostatočne veľké na to, aby udržali teplo v úli,“ vysvetľuje Sarah Grossenbacher.
Včely totiž prezimujú tak, že si vo svojom úli vytvoria zhluk, v ktorom sa navzájom zohrievajú. Kráľovná sedí v strede zhluku a okolo nej sa zhromažďujú všetky včely. Včely na vonkajšej strane zhluku pravidelne nahrádzajú včely ďalej v strede.
Keďže len zdravé a silné včelstvá dokážu koncom leta vychovať dostatok zimných včiel, včelári významnou mierou prispievajú k úspešnému prezimovaniu včiel. Musia zabezpečiť, aby včely mali k dispozícii dostatok potravy vo forme uhľohydrátov, ako je med alebo cukrový sirup, a bielkovín vo forme peľu. Doplnenie zásob po medobraní je preto nevyhnutné.
„Robotnice nikdy nesmú hladovať,“ zdôrazňuje Sarah Grossenbacher, „inak sú náchylnejšie na choroby. Okrem toho je veľmi dôležité ošetrenie proti roztočovi Varroa. Prvé ošetrenie je potrebné koncom leta, pretože včely, ktoré parazitoval roztoč Varroa počas ich larválneho štádia, sú oslabené a majú kratšiu životnosť. Počas zimných mesiacov sa pozornosť sústreďuje na monitoring včelstiev a prípravu na ďalšiu sezónu. To zahŕňa obnovené ošetrenie proti roztočom Varroa, aby kolónia potom mohla začať sezónu s čo najnižšou záťažou roztočmi, ako aj pravidelné kontroly zásob potravy.
Klimatické zmeny a včely
Dôsledky klimatických zmien sú badateľné aj vo včelárstve a môžu mať výrazný vplyv na prezimovanie včiel. Teplé zimy môžu viesť k predčasnému začiatku chovu, čo zvyšuje potrebu potravy. „Teploty v hniezde potom musia byť okolo 34 stupňov, čo si vyžaduje dodatočné zásoby energie a potravy - najmä v prípade obnovených mrazov,“ vysvetľuje Sarah. Okrem toho sa zvyšuje aj riziko zvýšenej populácie roztočov Varroa.
Divoké včely sú však ovplyvnené najmä zmenenými klimatickými podmienkami, pretože ich životný cyklus je často úzko spojený s konkrétnymi druhmi rastlín. „Pri divých včelách je načasovanie liahnutia po zime často prispôsobené jednotlivým rastlinám,“ vysvetľuje Sarah. Vplyvom teplého podnebia sa však môže stať, že jednotlivé druhy divých včiel sa vyliahnu skôr, ako sú príslušné rastliny pripravené, a tak si nemôžu nájsť potravu.
Štúdia, ktorá skúmala interakciu ponikleca a jeho najdôležitejšieho opeľovača - včely murárskej, opísala aj opačný scenár, hovorí Sarah. Včelári zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu. Nielenže musia brať do úvahy fyzické potreby včiel, ale musia tiež reagovať na hrozby, ako sú choroby a klimatické zmeny.
tags: #med #švajčiarska #produkcia
