Biela Mrkva: Odrody, Pestovanie a Využitie
Mrkva je zelenina, ktorá je v kuchyni nepostrádateľná, či už surová alebo tepelne upravená. Preukázané sú aj jej liečivé účinky, ako napríklad zvyšovanie celkovej odolnosti organizmu, odporúčanie pri zápche, pri ochoreniach pečene, obličiek i ciev a známy je aj jej vplyv na kvalitu zraku. Keď sa povie mrkva, väčšina z nás si predstaví jej najrozšírenejšiu oranžovú podobu. Avšak, takúto farbu nemala vždy, a dnes sa opäť objavujú aj osivá mrkvy v rôznych farbách. Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré. Tento článok sa zameriava na bielu mrkvu, jej odrody, pestovanie a využitie.
Mrkva patrí medzi rastliny, ktoré máme v kultivácii v záhradách, a zároveň sa jej divý predok, mrkva obyčajná (Daucus carota), vyskytuje aj v našej prírode. Medzi záhradnými plodinami je viacero takých, bez ktorých si kuchyňu a varenie nevieme predstaviť. Väčšina z nás si predstaví oranžovú podobu, no dnes máme možnosť pestovať celú paletu farieb. Jej popularita je daná najmä jej dostupnosťou. Mrkva je pomerne nenáročná na pestovanie a pri minimálnej starostlivosti prináša slušné úrody. Okrem toho sa vyznačuje vynikajúcimi nutričnými vlastnosťami, predovšetkým vysokým obsahom betakaroténu, z ktorého si naše telo vyrába vitamín A.
Zaujímavé je, že prvé vyobrazenia mrkvy v staroegyptských chrámoch ju zobrazujú vo fialovej farbe. V Európe sa mrkva ako kultúrna plodina objavila približne v 12. storočí. Genetické rozbory ukázali, že medzi 10. a 18. storočím sa pestovali najmä žlté a fialové odrody. Mrkvu stretneme často aj v divokej podobe. Divoká mrkva (Daucus carota) je pôvodná forma mrkvy, z ktorej bola v 17. storočí vyšľachtená oranžová mrkva v Holandsku.
Biela mrkva je známa svojou jemnou, neutrálnou chuťou a vysokým obsahom vlákniny. Aj keď vláknina je prítomná vo všetkých druhoch mrkvy v podobnom množstve, biela mrkva neobsahuje karotenoidy, ktoré sú zodpovedné za farbu a niektoré zdravotné výhody farebnejších variantov. Hoci sa často používa ako krmivo pre zvieratá, v ľudskej výžive má rovnaké benefity ako ostatné farebné mrkvy.
Každý z farebných variantov mrkvy má špecifické vlastnosti a chuť. Najbežnejšia oranžová mrkva je bohatá na betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Tento vitamín je kľúčový pre zdravie očí, imunitného systému a pokožky. Betakarotén je silný antioxidant, ktorý znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a posilňuje imunitný systém. Oranžová mrkva má vyváženú, sladkú chuť.
Červená mrkva je výnimočná vysokým obsahom lykopénu a betakaroténu. Lykopén je známy ako silný antioxidant, ktorý prispieva k znižovaniu rizika rakoviny, najmä rakoviny prostaty. Okrem toho podporuje zdravie srdca a pokožky, čo z nej robí ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú podporiť celkové zdravie. Chuťou je podobná oranžovej ale môže mať mierne sladšiu a jemnejšiu chuť.
Fialová mrkva vyniká vysokým obsahom antokyánov, čo sú tmavé farbivá s antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Obsahuje aj alfa a beta-karotén, ktoré prispievajú k zdravému zraku a posilňujú imunitný systém. Antokyány v fialovej mrkve sú známe pre svoj prínos pri znižovaní rizika srdcových ochorení, cukrovky a chronických zápalov.
Žltá mrkva obsahuje xantofyl a luteín, látky dôležité pre zdravie zraku. Tiež prispievajú k znižovaniu oxidačného stresu v tele, čo môže potenciálne znížiť riziko niektorých druhov rakoviny. Chuť žltej mrkvy je jemná, mierne sladká a nie tak intenzívna ako oranžová.
Odrody Bielej Mrkvy
Mrkva biela Snow Man F1
Mrkva biela Snow Man F1 je štíhla letná mrkva, vhodná aj pre o niečo ťažšie pôdy. Tvorí nádherné biele mrkvy s dĺžkou približne 22-25 cm. Má lahodne sladkú chuť a v šalátoch je veľmi pútavá. Nevytvára zelené vrcholce a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
Mrkva Küttiger
Mrkva Küttiger je biely variant mrkvy v BIO kvalite. Táto zelenina sa vysieva priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla.
Pestovanie Bielej Mrkvy
Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením. Mrkva je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Napriek svojej nenápadnosti patrí medzi výživovo hodnotné a pomerne nenáročné plodiny.
Mrkva vyžaduje hlbokú, dobre prekyprenú, piesočnato-hlinitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Ťažké, ílovité alebo kamenisté pôdy spôsobujú deformáciu koreňov, a preto je potrebné pôdu pred výsevom dôkladne pripraviť. Mrkva patrí medzi plodiny druhej trate, čo znamená, že najlepšie rastie v pôde v tzv. starej sile - druhý až tretí rok po aplikácii maštaľného hnoja. Pri jarnom výseve však môže byť prínosné mierne prihnojenie dusíkom, avšak nie viac ako tri týždne pred sejbou.
Výsev a Stanovište
Mrkvu Küttiger vysievame priamo na vonkajší záhon v priebehu marca až do polovice júla. Mrkvu vo všeobecnosti vysievame priamo na vonkajší záhon v priebehu marca alebo apríla. V čase výsevu by vonkajšia denná teplota mala byť už aspoň 7 °C, ideálne 16 °C. Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spôn je 30 x 15 cm. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné, s neutrálnou až slabo zásaditou pôdou a s dostatkom živín.
Pôda a Hnojenie
Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo vyhnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je nutné. Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu. Na plytkej alebo na jeseň nedostatočne prekyprenej pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.
Susedné Plodiny
Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast burín. Zároveň ale tieto látky spomalia aj klíčenie ďalších semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, paradajky, hrach či kukuricu.
Starostlivosť Počas Rastu
Mrkva počas rastu vypúšťa do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast buriny, ale zároveň aj spomaľujú klíčenie iných semien.
Zálievka
Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Pravidelná, ale primeraná zálievka: Mrkva potrebuje pravidelnú zálievku, no dôležité je, aby ste sa vyhli premočeniu pôdy. Mrkva má tendenciu rásť hlboko, a preto je dôležité, aby sa voda dostala až ku koreňom. Počas klíčenia semien zabezpečte, aby bola pôda neustále mierne vlhká. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti. Mrkva nemá rada premočenú pôdu, takže stačí len primerane a pravidelne polievať, aby nedochádzalo k pukaniu koreňov.
Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom.
Hnojenie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo) alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú vývoj koreňov. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jedným z najväčších nepriateľov mrkvy je mrkvová muška, ktorej larvy napádajú korene a spôsobujú ich poškodenie. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom.
Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky. Nezabudnite vytrhávať burinu, ktorá dusí každú rastlinu a chrániť ju proti škodcom, väčšinou však s pomocou chémie. Ak chémiu vo vašej záhrade používať nechcete, zvážte takzvané partnerské pestovanie zeleniny.
Taká mrkva sa znáša so všetkými druhmi a je vhodné do jej blízkosti sadiť cibuľu, pór alebo kapucínku, ktoré účinne odpudzujú jej škodcov.
Zber a uskladnenie
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).
Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne. Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa.
Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Využitie Bielej Mrkvy
Biela mrkva má lahodne sladkú chuť a je veľmi pútavá v šalátoch. Je vhodná na priamy konzum, krátkodobé skladovanie a dlho sa dá uchovať v chladničke alebo mrazničke. Veľmi vhodné sú kombinácie s oranžovou a fialovou mrkvou.
| Typ mrkvy | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|
| Biela mrkva | Jemná chuť, vysoký obsah vlákniny, bez karotenoidov | Šaláty, priamy konzum, krátkodobé skladovanie |
| Oranžová mrkva | Bohatá na betakarotén, sladká chuť | Univerzálne použitie, varenie, surová konzumácia |
| Červená mrkva | Vysoký obsah lykopénu a betakaroténu, sladšia chuť | Šaláty, priamy konzum, varenie |
| Fialová mrkva | Vysoký obsah antokyánov, antioxidanty | Šaláty, varenie, zdravá výživa |
| Žltá mrkva | Obsahuje xantofyl a luteín, jemná chuť | Šaláty, varenie |
Ďalšie Odrody Mrkvy
Okrem bielej mrkvy existuje mnoho ďalších odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a dobou zrenia. Medzi obľúbené patria:
- Maďarská skorá odroda mrkvy
- Maďarská stredne skorá mrkva typu Chantanay
- Maďarská skorá odroda mrkvy karotky pre priamy konzum
- Neskorá maďarská mrkva DANVERS
- Maďarská neskorá výnosná mrkva na poľné pestovanie
- Skorá karotka, chutná, šťavnatá vhodná na rýchlenie aj na poľné pestovanie
- Produktívna neskorá odroda, ideálna pre dlhodobé skladovanie aj priamu konzumáciu
- Osvedčená odroda mrkvy s hladkým, valcovitým koreňom s tupým koncom a sladkou, šťavnatou chuťou
- Veľmi skorá odroda, ktorá sa vyznačuje krátkymi, guľatými koreňmi s intenzívnou oranžovou farbou
- Poloskorá karotka vhodná na priamy konzum aj dlhodobé skladovanie
- Mrkva poloskorá, pre jarnú a jesennú úrodu s robustnými krátkymi koreňmi
- Neskorá výnosná odroda veľmi vhodná k zimnému skladovaniu
- Neskorá, výborne skladovateľná veľká mrkva s vysokým výnosom
- Poloskorý hybrid s valcovitým, tupo zakončeným koreňom 18-20 cm dlhým
- Neskorá mrkva pekne vyfarbená s hladkým povrchom a veľmi dobrou skladovateľnosťou
- Kratšie, kónické plody s guľatou špičkou a širokou hlavou so šťavnatou a sladkou dužinou
- Neskorá, výborne skladovateľná mrkva typu 'flakee' s vysokým výnosom
Mrkva Caltona je neskorá, vysokoúrodná odroda mrkvy s veľkými, šťavnatými a sladkými koreňmi. Táto odroda je ideálna na priamu konzumáciu, spracovanie aj dlhodobé skladovanie. Mrkvu Caltona vysievame od marca do apríla do hĺbky 2 - 3 cm, pričom semená sadíme do riadkov vzdialených 30 - 40 cm. Na 10 m² potrebujeme asi 3 - 4 g osiva. Pôda by mala byť ľahká, hlinitopiesočnatá, dobre priepustná a bohatá na humus. Počas vegetácie je potrebné pravidelné zavlažovanie a pletie. Zber prebieha od septembra do októbra.
Karotina je kvalitná odroda polo skorej mrkvy určená na priamy konzum i krátkodobé skladovanie. Koreň je mierne kónický a tupo zakončený. Povrch koreňa je hladký, intenzívne vyfarbený. Dužina je oranžovo červená, jemnej chuti. Srdiečko má rovnaké intenzívne vyfarbenie ako kôra. Koreň je veľmi odolný voči praskaniu a zelenaniu koreňových hláv. Vegetačná doba 100 - 120 dní. Odroda je odolná voči vybiehaniu do kvetu.
Amsterdamský typ je raná odroda so sýto oranžovou dužinou a dlhými, špicatými koreňmi amsterdamského typu. Má tmavooranžovú až červenú dužinu.
Pre záhradkárov môže byť pestovanie nevšedných verzií známych či neznámych plodín príjemným spestrením. Mrkva je neoddeliteľnou súčasťou záhrad aj kuchyne. Napriek svojej nenápadnosti patrí medzi výživovo hodnotné a pomerne nenáročné plodiny.
Pestovanie Mrkvy na Balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Tajomstvom úspechu pestovania mrkvy v interiéri je dostatok svetla, správna nádoba a vhodná odroda. Bez správnej nádoby to nepôjde - jej výber je prvým krokom k úspešnému pestovaniu. Keďže mrkva rastie do hĺbky, potrebujete kvetináč hlboký minimálne 20 až 30 cm v závislosti od odrody. Mrkve sa najlepšie darí v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Najlepšia je kvalitná pôda určená na pestovanie zeleniny. Môžete si však namiešať aj vlastnú - zmes rašeliny, perlitu a kompostu. Nie každá odroda mrkvy je vhodná na pestovanie v kvetináči. Nádobu najprv naplňte kvalitným substrátom a mierne ho zvlhčite.
Pestovanie mrkvy zo semienka - časozberné - 100 dní
tags: #biela #mrkva #odroda #pestovanie


