Vianoce, vôňa a tradície: Cesta korenia od Keltov po naše stoly
Vianoce sú pre každého z nás sviatkami, s ktorými sa nám spája množstvo vôní. Drobné koláčiky vynímajúce sa na sviatočnom stole dotvárajú atmosféru vianočných dní rovnako, ako vôňa ihličia, či svetlo sviečok. Veď čo by to boli za najkrajšie sviatky v roku bez medovníkov, sladkých vanilkových rožtekov a medvedích labiek. Pamätáme si to takto od detstva a každý rok znova chceme zažiť atmosféru, keď sa príbytkom šíri vôňa perníkového korenia, vanilky, klinčekov a škorice.
Tradícia vianočného pečenia siaha ďaleko do minulosti. Prvé informácie hovoria o Keltoch, ktorí si 21. a 22. decembrový deň spájali s oslavou zimného slnovratu, spojenou s hostinou, na ktorej boli hlavnou pochúťkou sladké lievance s medom. Tie Kelti obetovali bohom na znak vďaky. Neskôr od Keltov prevzali kresťania tradíciu zimného pečenia. S príchodom stredoveku sa vôňa vianočného pečiva šírila najmä spoza múrov kláštorov. Na stoloch sa objavili prvé medovníčky a bolo zvykom, že mnísi a rehoľníčky, ktorí napiekli voňavé trvanlivé pečivo ho na Štedrý večer rozdeľovali medzi chudobných.
Do krajín vtedajšej Európy začali v tomto období postupne prenikať predtým nepoznané chute, keďže v kuchyni si svoje miesto našli škorica, klinčeky, muškátový oriešok, aníz, vanilka a ďumbier. Začiatkom 19. storočia sa čoraz viac rodín venovalo príprave sladkých lahôdok a z pečenia sa stala rodinná tradícia.
Medovníky - neodmysliteľná súčasť Vianoc
Koreniny - poklady s vôňou a liečivou silou
Pod pojmom koreniny rozumieme určité časti rastlín, používané na zlepšenie chuti, vône, farby a vzhľadu potravín, prípadne na ich konzervovanie. Koreniny vďačia za svoju charakteristickú vôňu a chuť éterickým olejom a iným aromatickým látkam. Okrem vôní a chutí nám koreniny prinášajú aj blahodarné účinky na naše zdravie.
Dnes ich v našej kuchyni berieme ako samozrejmosť, ale prišla nám niekedy na um otázka odkiaľ pochádzajú, ako sa pestujú, spracúvajú a používajú?
Vanilka
Vanilka - vanilkový struk je vlastne plod orchidey (tobolka), popínavej rastliny vanilky voňavej (Vanilla planifolia). Jej vlasťou je Mexiko a poznali ju už Aztékovia. Španieli doviezli plody do Európy a pomenovali ich vanilla, čo je zdrobnenina slova struk. Mexiko si udržiavalo monopol nad jej produkciou až do roku 1841, keď sa vyvinula metóda umelého oplodnenia rastliny, čo umožnilo jej pestovanie aj inde. Plody vanilky sa tesne pred zrelosťou zberajú a podrobujú umelej fermentácii, pričom vzniká vanilín. Potom sa sušia.
V kuchyni sa vanilka používa na dochucovanie vianočného pečiva, krémov, zmrzliny, čokolády, pudingov a likérov. Spôsobuje rozšírenie ciev, a tak podporuje v tele prekrvenie, má pozitívny vplyv na činnosť srdca a energeticky stimuluje celý organizmus.
Vanilka - plodina s bohatou históriou
Chutný príbeh vanilky
Škorica
Škorica - je sušená kôra vždyzeleného stromu škoricovníka cejlónskeho (Cinnamomum zeylanicum). Jedna z prvých korenín, o ktorej získanie sa snažili prvé prieskumné plavby v 15. a 16. storočí. V Číne a Indii sa kôra spracúva už viac ako 4000 rokov na korenie, ale aj na terapeutické účely. V Egypte sa používala na balzamovanie. Pravá škorica pochádza zo Srí Lanky (Cejlón).
Portugalci obsadili Srí Lanku pre túto koreninu až do roku 1636, keď ich odtiaľ vyhnali Holanďania. Tí začali škoricu, ktorá sa predtým zbierala v divočine, pestovať. Ich monopol v obchodovaní sa skončil roku 1796, keď anglická Východoindická spoločnosť prevzala riadenie. V stredoveku sa do Európy škorica dovážala z Cejlónu.
Škoricu používame celú, alebo mletú ako korenie v sladkých, slaných i pikantných jedlách, na dochucovanie koláčov, perníkov, lekvárov, či na konzervovanie ovocia. Využíva sa ako prírodný liek na kašeľ, zachrípnutie, bolesť v krku, pretože silice v nej obsiahnuté majú na tieto problémy pozitívny vplyv. Blahodarný vplyv má tiež na zníženie hladiny cholesterolu, zníženie hladiny cukru v krvi, bolesť kĺbov, či na odstránenie plesňových infekcií. Pri konzumácii sa odporúča pol čajovej lyžičky škorice s medom. V podobe éterického oleja môžeme škoricu využiť na prípravu relaxačného kúpeľa.
Škorica obsahuje kumarín, ktorý môže poškodzovať pečeň. Vysoké množstvo kumarínu je v lacnej mletej škorici, ktorá sa vyrába z kôry čínskej škorice.
Škorica - kôra so širokým využitím
Klinčeky
Klinčeky - sú neotvorené kvetné puky vždyzeleného stromu klinčekovca voňavého (Syzygium aromaticum), ktorého domovom sú Moluky, alebo Koreninové ostrovy, ktoré sú súčasťou Indonézie.
Najstaršie záznamy o klinčekoch pochádzajú zo starovekej čínskej literatúry. Na Ďalekom východe a v Indii ich poznali v dávnom staroveku a Číňania ich odtiaľ dovážali už 400 rokov pred n. l. V starom Grécku a Ríme klinčeky nepoznali. Do Európy sa začali dovážať z Alexandrie. Tam ich predávali arabskí kupci. Prvým Európanom, ktorý videl rásť klinčekovec bol benátsky kupec Marco Polo v 13. storočí.
Keď Vasco da Gama objavil Molucké ostrovy, bol arabský monopol nahradený portugalským a v 17. storočí holandským. Až v roku 1770 prepašovali Francúzi sadenice na Maurícius a Bourbon. Odtiaľ sa plantáže rozšírili na Zanzibar a na Madagaskar.
Klinčeky sa uplatňujú pri príprave vareného vína, punču, či pri pečení perníkov, ale aj ako korenie do mäsových pokrmov. Podporujú trávenie, uvoľňujú kŕče a utlmujú bolesť. Využívajú sa v stomatológii na tlmenie bolesti a ako antiseptikum pri zápaloch ústnej dutiny. Pomáhajú pri chrípke, nachladnutí a majú antibakteriálne účinky. Korenie v sebe ukrýva kombináciu minerálnych látok, ako draslík, železo, mangán, selén a horčík, ktorá priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém a krvný tlak.
Klinčeky - aromatické puky
Recepty pre voňavé Vianoce
Vyskúšajte si doma pripraviť tradičné vianočné pochúťky s týmito receptami:
Vanilkové rožky
- 250 g masla (alebo Hery, Palmarínu)
- 150 g mletých vlašských orechov
- 100 g práškového cukru
- 300 g hladkej múky
- 3 ks vanilínového cukru
- 5 polievkových lyžíc práškového cukru
Zmäknuté maslo zmiešame s orechmi, cukrom a múkou a vypracujeme cesto, ktoré zabalené do fólie necháme vychladnúť. Z cesta tvarujeme rožteky, ktoré pokladieme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme asi 20 minút pri teplote 150°C. Nakoniec ich obalíme v zmesi vanilínového a práškového cukru.
Klinčeková tinktúra
- 20 ks klinčekov
- 1 celá škorica
- Alpa
Klinčeky a škoricu dáme do sklenej uzatvárateľnej nádoby a zalejeme Alpou. Necháme lúhovať pri izbovej teplote aspoň 2 týždne. Používame na boľavé ďasná a zuby, pri bolestiach hlavy, svalov, chrbta, pri problémoch s dýchacími cestami inhalujeme. Dá sa použiť aj na bolestivé hrdlo a proti kašľu.
Vianočné varené víno
- 1 liter vína (červené alebo biele)
- Cukor podľa chuti
- 8 ks klinčekov
- 3 ks badiánu
- 3 ks škorice
- Citrónová šťava
Víno nalejeme do hrnca, pridáme cukor podľa chuti, klinčeky, badián a škoricu. Ohrievame, kým sa cukor nerozpustí - víno musí byť horúce, ale nesmie sa variť. Pridáme citrónovú šťavu a necháme 15 minút odstáť. Víno znovu ohrejeme a podávame horúce.
tags: #mesto #krvou #i #medom #informácie


