Miesto, kde sa vyvíja oplodnené vajíčko u človeka

Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Tento článok sa zameriava na miesto, kde sa vyvíja oplodnené vajíčko u človeka, a to na maternicu, pričom sa dotkneme aj dôležitých aspektov plánovaného rodičovstva a vnútromaternicového vývinu.

Reprodukčné orgány ženy a ich funkcia

Vaječníky (ovaria) sú párové žľazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická.

Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom s prstovitými výbežkami (fimbriae tubae), ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice.

Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie - nidáciu - oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca. Maternicu tvoria telo, dno a krčok. Stenu maternice tvoria 3 vrstvy:

• Vnútorná vrstva (endometrium) - sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
• Stredná vrstva (myometrium) - tvorená hladkou svalovinou
• Vonkajšia vrstva (parametrium) - väzivová

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, cieľom ktorých je pripraviť vhodné podmienky na prijatie odplodneného vajíčka. Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus.

Menštruačný cyklus

Priemerná dĺžka menštruačného cyklu ženy je 28 dní, ale v jeho trvaní sa môže vyskytovať aj značná individuálna variabilita v rozmedzí 21 až 45 dní, ktorá je stále vnímaná ako normálna. Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou fyziologických a morfologických zmien, ktoré sa týkajú jednak vaječníka, ktorý uvoľňuje dozreté vajíčko, a jednak maternice, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka.

Ovariálny (ovulačný) cyklus

Ovariálny cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v jednom z vaječníkov počas menštruačného cyklu. Každý z vaječníkov obsahuje veľké množstvo nezrelých vajíčok už pred narodením, ktoré postupne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu. Počas jednotlivých periód dochádza spravidla k striedaniu aktivity jedného a druhého vaječníka, pričom dozrieva vždy len 1, výnimočne viac vajíčok.

Samotný ovariálny cyklus je zložený z 3 základných fáz:

• Folikulárna fáza: Dozrievanie primárneho folikulu, ktorý sa mení na Graafov folikul. Hlavný hormón, ktorý produkuje tento folikul, je estrogén.
• Ovulácia: Približne 15 dní pred začiatkom periódy uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý stimuluje uvoľnenie vajíčka o 36 hodín neskôr. Vajíčko potom putuje vajíčkovodom do maternice. Oplodnenie prebieha väčšinou vo vajíčkovode.
• Luteinizačná fáza: Bunky vo vaječníku, ktoré vytvorili Graafove folikuly, teraz podliehajú zmenám a označujú sa ako žlté teliesko (corpus luteum). Žlté teliesko produkuje progesterón.

Uterinný cyklus

Uterinný cyklus je súbor zmien, ktoré sa týkajú vnútornej slizničnej výstelky maternice - endometria. Tieto zmeny sú závislé na hormonálnej produkcii vaječníkov. Cyklus začína od prvého dňa menštruácie a má 4 fázy:

• Menštruačná (deskvamačná) fáza: Ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním.
• Proliferačná (folikulárna) fáza: Vplyvom estrogénov dochádza k regenerácii epitelu maternice, ktorá v ďalších dňoch rastie a zvyšuje sa.
• Sekrečná (luteálna) fáza: Produkcia progesterónu ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu krčku maternice, aby mohli spermie ľahšie preniknúť k vajíčku. Sliznica maternice nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu a produkuje tekutinu, ktorá vyživuje oplodnené vajíčko.
• Premenštruačná (ischemická) fáza: Ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, cievy vyživujúce sliznicu maternice sa stiahnu, čo spôsobí odumieranie tkaniva.

Oplodnenie a vnútromaternicový vývin

Spermie sa po pohlavnom akte dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 1-2 dni. Čas pobytu spermií v ženských pohlavných cestách je zároveň potrebný pre následné oplodnenie vajíčka - kapacitácia spermií. Spermie až počas transportu získavajú oplodňovaciu schopnosť. Ak v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné.

Priebeh oplodnenia

K vajíčku sa dostáva iba 300-500 spermií z počiatočného počtu 200-300 miliónov, a len 1 spermia oplodňuje vajíčko. Pri styku spermie s vajíčkom dochádza k enzymatickej akrozómovej reakcii, rozrušeniu glykoproteínového vajíčkového obalu - zona pellucida - a prieniku spermie do vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Súčasne vajíčko reaguje tzv. oplodňovacou reakciou, ktorá zabráni prieniku ďalších spermií.

Prienik spermie je zároveň impulzom k dokončeniu druhého meiotického delenia vajíčka, ktoré je zatiaľ v štádiu oocytu II. rádu. Krátko na to dochádza k splynutiu oboch haploidných jadier, čím je oplodnenie dovŕšené a nastupujú procesy pripravujúce vajíčko na prvé brázdenie.

Vnútromaternicový vývin

Oplodnené vajíčko (zygota) sa začína deliť asi 30 hodín po oplodnení. Vonkajšími znakmi sa podobá na dospelého človeka. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky.

Prenatálny vývin: Od zygoty k plodu

Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálne obdobie vývinu človeka prebieha v maternici, preto ho nazývame vnútromaternicový (intrauterinný) vývin. Prenatálnym vývinom človeka sa zaoberá embryológia.

Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní). V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred odplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).

Rozdeľuje sa na 2 fázy:

• Embryonálny vývin (od oplodnenia prvých 8 týždňov): Vyvíja sa zárodok (embryo).
• Fetálny vývin (od 9. týždňa do pôrodu): Vyvíja sa plod (fetus).

Embryonálny vývin: Prvé týždne života

Embryonálny vývin začína charakteristickým mitotickým delením oplodneného vajíčka, pričom medzi jednotlivými bunkami sú hlboké brázdy - brázdenie (ryhovanie) zygoty. Jednotlivé bunky sa nazývajú blastoméry. V čase, keď embryo pozostáva z 32 buniek, časť buniek začína migrovať a z plného útvaru sa stáva dutý útvar - blastocysta (blastula). V blastocyste sa diferencujú povrchové bunky, ktoré zabezpečujú nidáciu a majú vyživovaciu funkciu v ranom embryonálnom štádiu - trofoblast, a vlastné bunky embrya, ktoré sa koncentrujú vo vnútri blastocysty pri póle orientovanom k sliznici maternice - embryoblast. Blastocysta sa následne zbavuje obalu zona pellucida, čím je umožnená jej nidácia (implantácia) v maternici.

Implantácia sa začína prenikaním výbežkov trofoblastu do endometria maternice. Povrchové bunky trofoblastu sa spájajú medzi sebou a vytvárajú mnohojadrový útvar - syncytiotrofoblast, ktorý postupuje ďalej do endometria a zároveň so sebou vťahuje aj blastocystu.

V druhom týždni tehotenstva je implantácia embrya ukončená a z embryoblastu sa diferencuje tzv. zárodkový štít, ktorý má dve vrstvy: epiblast a hypoblast. Postupne však dochádza k oddeleniu epiblastu od trofoblastu a na tomto mieste vzniká amnionová dutina s tekutinou, ktorá sa bežne nazýva plodová voda. Na druhej strane sa množia aj bunky hypoblastu až obrastú časť dutiny blastocysty, čím vznikne žĺtkový vak. V tomto čase dochádza v rámci mnohojadrového trofoblastu k vzniku dutiniek - lakúny, ktoré sa spájajú a po kontakte s krvnými cievami endometria sa začnú plniť krvou.

V treťom týždni sa v rámci epiblastu vytvára priehlbina - primitívny prúžok, popri ktorom migrujú proliferujúce bunky epiblastu medzi epiblast a hypoblast, čím vzniká tretia zárodočná vrstva - mezoderma. Pôvodné bunky epiblastu sa budú nazývať ektoderma. Zároveň migrujúce bunky epiblastu nahrádzajú aj pôvodné bunky hypoblastu a budú sa nazývať endoderma.

Počas 3. týždňa vývinu dochádza k ohybu embrya do tvaru písmena C v predozadnom ale aj bočnom smere, čím sa endoderma dostáva dovnútra a stáča do rúry a neskôr vytvorí primitívne črevo.

Plánované rodičovstvo a jeho význam

Základnou zložkou ľudskej spoločnosti, nevyhnutnou pre jej stabilitu, je rodina. Jej cieľom je plnenie biologickej, psychologickej, vzdelávacej, sociálnej i ekonomickej funkcie. Na podporu plnenia biologickej funkcie štát vytvára určité materiálne podmienky prostredníctvom svojej legislatívy v sociálnej oblasti. Plánovanie rodičovstva je dôležité pre každého človeka a malo by byť spoločnou záležitosťou manželského páru. Zodpovedné rodičovstvo si vyžaduje určitú mieru osobnej zrelosti, stabilitu vzťahu, pripravenosť prijať dieťa ako dar, ako aj splnenie základných materiálnych podmienok.

Poznáme prirodzené metódy plánovania rodičovstva a umelé metódy (antikoncepcia). Spoľahlivosť jednotlivých metód sa určuje podľa Pearlovho indexu - PI (tzv. tehotenské číslo), ktoré určuje, koľko zo 100 žien, ktoré by používali danú metódu počas jedného roka, otehotnie. Čím je číslo nižšie, tým je spoľahlivosť metódy vyššia.

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva umožňujú zvýšiť šancu otehotnenia (využívaním plodných dní), ako aj možnosť vyhnúť sa tehotenstvu (využívaním neplodných dní počas menštruačného cyklu). Z etického a zdravotného hľadiska sú najvýhodnejšie, keďže patria medzi neabortívne metódy (neprichádza k počatiu).

• Ogino-Knausova metóda (kalendárna): Má len historickú hodnotu, platí len pre ženy s pravidelnými menštruačnými cyklami a je málo spoľahlivá (PI = 24).
• Meranie bazálnej teploty (termálna metóda): Spoľahlivejšia metóda, ktorá je založená na meraní bazálnej teploty po 6 hodinách spánku.
• Billingsnova metóda (hlienová metóda): Založená na sledovaní zmien cervikálneho hlienu počas menštruačného cyklu.
• Symptotermálna metóda (Rottzerova): Kombinácia termálnej, hlienovej metódy a stavu krčka maternice, je vysoko spoľahlivá (PI = 1).

Prirodzené metódy plánovania rodičovstva sú vedecky podložené, dostupné, finančne nenáročné, pri správnom pochopení a používaní spoľahlivé, a najmä neškodné.

Umelé metódy plánovania rodičovstva

Umelé metódy sa delia na neabortívne a abortívne.

• Neabortívne umelé metódy (kontraceptívne): Majú zabrániť oplodneniu vajíčka, t.j. počatiu. Patrí sem napríklad diafragma a krčkový pesar.
• Kombinované umelé metódy: Kombinácia kontraceptívnej a abortívnej metódy, napríklad hormonálna antikoncepcia (minipilulka, podkožný implantát, kombinované preparáty).
• Abortívne metódy: Vyvolávajú potrat oplodneného vajíčka, napríklad vnútromaternicové teliesko (DANA) a "tablety po".

Sterilizácia je chirurgický zákrok, ktorým sa vyvolá u muža (vasektómia) alebo u ženy (prerušenie alebo podviazanie vajcovodov) ireverzibilná neplodnosť.

Tabuľka: Fázy Uterinného Cyklu

tags: #miesto #kde #sa #vyvíja #oplodnené #vajíčko

Populárne príspevky:

• Domáci bezlepkový sladký chlieb
• Recept na špaldové zázvorníky
• Kávová plnka do palaciniek
• Denná dávka mlieka: Čo potrebujete vedieť
• Dokonalé výsledky s teflónovou formou