Mladá diviačia zver v snehu: Fakty a zaujímavosti
Pod zverou rozumieme tie druhy voľne žijúcich živočíchov, ktoré ako zver cituje zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov. V súčasnosti platí výpočet zveri podľa § 19 zákona č.23/1962 Zb. Poľovnícke rozdelenie zveri je taktiež uvedené v § 19 zákona č.23/1962 Zb. o poľovníctve.
Zver sa delí na zver úžitkovú a zver škodlivú. Zver úžitková i zver škodlivá sa delí na zver srstnatú a zver pernatú. V poľovníckej praxi rozdeľujeme ešte zver na zver veľkú a na zver malú. Poľovnícke delenie zveri zohľadňuje ľudské, teda koristnícke kritériá a neberie zreteľ na postavenie jednotlivých druhov v ekologickom systéme, na vzťahy druhov vo vzájomenj väzbe na prostredie.
V boome informačných a komunikačných technológií 21. storočia (najmä internetu a sociálnych sietí), ktorého sme aktuálne súčasťou, ho však treba doplniť: myslím a komunikujem, teda som. Odborní lesní hospodári a vlastníci lesov doteraz mysleli iba na lesnícku robotu, ale s verejnosťou o nej nekomunikovali. Sústredili sa na hospodárenie v lesoch, ale nevysvetľovali ho. Verejne a efektívne nevyzdvihli vo svojej práci to dobré a neakcentovali jej význam a prínos pre les a spoločnosť.
Dôležité však je, že teraz si tento hendikep veľmi dobre uvedomujú a najmä mladá generácia lesníkov aktívne využíva internet a sociálne siete. Usiluje si komunikovať prostredníctvom nich názorne, zrozumiteľne a presvedčivo. Používa argumenty, fakty a konkrétne skúsenosti - vlastné, aj tie overené a osvedčené z lesníckej minulosti. Bez pátosu, racionálne a vecne. Títo mladí lesníci otvárajú verejnosti oči trpezlivo a systematicky.
Budem menovať aspoň niektorých spontánne a zodpovedne komunikujúcich lesníkov - Michala Diviaka z Banskej Štiavnice, Michala Králika z Pribyliny a Cyrila Bábeľu z Muráňa. Vekovo medzi nich síce nepatrí, ale mladým a sviežim lesníckym duchom určite áno, Peter Šiška z Čermeľa pri Košiciach. Ten to myslím celé začal. Veľká lesnícka vďaka však patrí všetkým, ktorí už pochopili, že lesnícku robotu nestačí len vykonávať, ale treba o nej aj proaktívne informovať.
Zimný spánok zveri
Zo zveri spí zimným spánkom medveď, jazvec, psík medviedikovitý, jež, syseľ, chrček a svišť. Pravým zimným spánkom spia hlodavce a hmyzožravce, teda jež, svišť, syseľ a chrček. Pri pravom zimnom spánku poklesnú fyziologické pochody v organizme, zníži sa látkový metabolizmus, telesná teplota až na 4°C, tep srdca, jedinec vyzerá ako bez života.
Keď ho vyberieme z brlohu, nejaví známky života, nie je pri vedomí. Nepravý zimný spánok, ktorým spia šelmy, teda medveď, jazvec, psík medviedikovitý, prebieha pri plnom vedomí jedinca. Jedinec sa uchýli do brloha, v ktorom trávi obdobie nedostatku potravy, pričom občas brloh opustí, aby sa zbavil trusu. Pri vyrušení ja aktívny.
Diviačia zver
Je jediným zástupcom neprežúvavej raticovej zveri. Hmotnosť sa pohybuje podľa pohlavia a veku, ročného obdobia aj cez 200 kg - u samcov, u samíc 80-150 kg. Párenie prebieha od novembra do februára, nazývame ho chrutie. Pohlavne diviačia zver dospieva do jedného roka života, samice už v 6 mesiaci. Gravidita trvá 120 dní, samica rodí 4-8 mláďat od februára do apríla, v hniezde, ktoré si pripraví na tichom mieste . Tu mláďatá odkladá, keď ide na pašu.
Mláďatá sa s matkou zdržiavajú pomerne dlho, niekedy aj v druhom roku života. Diviačia zver je zverou čriedovou. Žije na celom území štátu, prispôsobí sa najrozličnejším podmienkam. Otvorenú krajinu neobľubuje, navštevuje ju iba keď hľadá potravu v poľných kultúrach. Diviačia zver vyhľadáva potravu spoločne.
Je všežravá, konzumuje všetko, časti rastlín, hmyz, myši, plieni hniezda, zbiera mláďatá zveri (srnčatá), s obľubou navštevuje lány kukurice, žerie však aj ďatelinu a lucerku. Potrebuje veľa vody, rada sa bahní. Podľa veku rozoznávame diviačatá, do veku 1 roka, lanštiaky, do veku dvoch rokov a zver dospelú. V chrupe má 44 zubov.
Poznať vývoj chrupu u diviaka je pre poľovníka veľmi dôležité, pretože podľa neho dokáže pomerne presne určiť vek diviaka. Diviačia zver, ako zver raticová neprežúvavá má v chrupe rezáky aj v hornej čeľusti a má 4 črenové stoličky (obr. 32). Diviaca má v chrupe na každej strane po tri rezáky, jeden očný zub a štyri črenové zuby.
Výmena zubov u diviačaťa začína v 10-12 mesiaci života výmenou vonkajších rezákov. Pokračuje výmenou očniakov a vnútorných rezákov. Zároveň začína vymieňať črenové zuby a začínajú rásť zadné stoličky. Vo veku 22 mesiacov má diviak vymenené všetky rezáky. Zadné stoličky dorastajú a postupne sa vymieňajú črenové zuby za trvalé stoličky. Vývoj chrupu sa ukončuje približne vo veku 30 mesiacov dorastením poslednej siedmej stoličky a výmenou štvrtej črenovej stoličky.
Vplyv vlka na populáciu zveri Vlk dravý ( Canis lupus) - Volovské vrchy , zranený
Vlk dravý ( Canis lupus) - Volovské vrchy , zranený
Európu valcuje ešte jedna migrácia. Lesy zaplavili tisíce jeleňov, sŕn a diviakov. Zver decimuje okolie. Slovensko hlási miliónové škody. A pritom má tromf v rukáve. Vlka. Nová slovenská vláda sa v tomto turbulentnom období bude musieť v najbližších dňoch zaoberať jedným významným dokumentom. Je to podceňovaná téma. Veda totiž vlka označuje za ekosystémového inžiniera.
Vlk má významný vplyv na obnovu rovnováhy v rozvrátenom prostredí. Vlk dokáže dokonca zmeniť tok rieky, regulovať choroby. No zatiaľ čo okolité krajiny vlka chránia a zakazujú jeho odstrel, Slovensko si od Európskej komisie vydobylo výnimku, že vlka môže strieľať.
Krásny jeleň. Škody vo výške 12,25 milióna eur. A to na obrovskej ploche 107-tisíc hektárov. To je trikrát väčšie územie ako rozloha hlavného mesta. Kto je zodpovedný? Premnožená lesná zver. Vlk je na rozdiel od rysa či medveďa veľmi plastická šelma.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora urobila podrobný prieskum v 38 regionálnych komorách. Najväčšie škody spôsobovali diviaky, presne 3,7 milióna eur na 29-tisíc hektároch. To je väčšia plocha, ako zaberajú Košice. Diviaky ničia repku olejnú, kukuricu, vyrývajú viničné kry, obžierajú bobule hrozna. Srnčia zver má na svedomí škody vo výške 1,5 milióna eur na 12 200 hektároch (viac ako Nitra).
"Najviac poškodeným okresom sú Levice, ktoré zaznamenali nájazdy zveri na ploche 27-tisíc hektárov, pričom im zničila porasty takmer za tri milióny eur. Na druhom mieste je Veľký Krtíš,” spresňuje hovorkyňa komory Jana Holéciová. Aj lesníci hovoria o hrozivo narastajúcich ujmách a volajú po urýchlenom riešení. Srnky, jelene, daniele na jar obhrýzajú mladé letorasty (každý rok priemerne poškodia 686 hektárov mladých lesných porastov, úplne zničia až 144 hektárov).
"Kým v roku 2000 predstavovali škody spôsobené zverou na mladých a starších porastoch sumu 248-tisíc eur, v roku 2009 to bolo už takmer milión eur. Mladý vlk na zábere z fotopasce na Kysuciach.
V poškodených lesoch sa dopestuje menej kvalitných stromov. "Vyššie škody a tým i nižšia produkcia a ponuka kvalitného dreva by mohli byť problémom pre nábytkársky priemysel,” priznáva Šulek, no zároveň pripomína, že les nie je len o zisku. "Počty kopytníkov narastajú veľmi dynamicky v celej Európe aj v Severnej Amerike.
Podľa údajov Slovenskej poľovníckej komory narástol počet jeleňov na Slovensku v rokoch 1967 až 2014 o 268 percent (z 23 400 na 62 800), srncov o 174 percent (zo 61 900 na 107 400) a diviakov dokonca o 532 (!) percent (zo 7600 na 40 400). V prírode prebiehajú posledných 30 rokov mimoriadne zmeny. Zásadný vplyv má podľa Finďa klimatická zmena.
"Mierne zimy sú holým faktom. A to znamená pre dianie v lese veľa. Kopytníky majú v zime prístup k potrave. Nuž a ak sa v regióne niekoľko desaťročí neukázal žiaden vlk, lebo ho človek vyhubil, tak populačnú explóziu kopytníkov nemá už čo zastaviť.
Podľa Miroslava Kutala z českej organizácie Hnutí Duha Olomouc, ktorá podporuje návrat veľkých šeliem, si stačí urobiť prosté porovnanie Česka, kde vlk pred 100 rokmi vymizol, s lokalitami zo Slovenska, kde sa vlčia populácia udržala. Hoci počet srncov v Česku v rokoch 1966 až 2010 vzrástol podobne ako na Slovensku o 172 percent, jeleňov už o 265 percent a diviakov dokonca o 2910 percent, čo je päťnásobne vyššie tempo ako na Slovensku.
| Druh zveri | Nárast v Česku (1966-2010) | Nárast na Slovensku (1967-2014) |
|---|---|---|
| Jeleň | 265% | 268% |
| Srnec | 172% | 174% |
| Diviak | 2910% | 532% |
Aj napriek tomu, že slovenskí poľovníci lovili z roka na rok viac, a to bez výraznejšieho efektu na počty zveri, aj teraz budú robiť to isté. Loviť ešte viac. Ich plán je do roku 2025 znížiť stavy niektorých druhov lesnej zveri o tretinu až polovicu oproti súčasnosti. Budú ešte menej prikrmovať. Zázrak?
Najstarší národný park na svete, Yellowstonský národný park v USA strácal dych. Posledného vlka tu zabili v roku 1926 a odvtedy sa dramaticky rozmnožil jeleň wapiti a spôsobil veľké škody. Spásal mladé stromčeky a lesy sa nemohli prirodzene obnovovať. Jeleň vlastne zožral takmer všetko. Zvyšovala sa pôdna erózia. Aj v Yellowstone sa pokúšali situáciu vyriešiť častejším odstrelom jeleňa. Neúspešne. Až sa rozhodli pre odvážny experiment. V roku 1995 sem po takmer 70 rokoch priviezli 14 vlkov.
Výsledok? Kým pred zavedením vlkov žilo v parku vyše 20-tisíc jeleňov, dnes ich tam žije necelá polovica. Vľavo za oplôtkou je neporušený porast. Vlk zmenil v Yellowstone tok riek. Celkom jednoducho. Keď sa v parku znovu objavil predátor, jeleň musel byť ostražitejší a začal sa vyhýbať údoliam, kde by bol ľahkou korisťou. Mladé vŕby a osiky mali zrazu pokoj a na riečnych brehoch sa mohla nerušene obnovovať vegetácia. "Výška stromov sa na niektorých miestach späťnásobila, a to iba za šesť rokov,” hovorí britský publicista George Monbiot na videu How Wolves Change Rivers, ktoré má vyše 22 miliónov pozretí na YouTube.
Stromy spevnili brehy. Po desaťročiach sa sem vrátil bobor, ktorý tu opäť našiel materiál na stavbu priehrad. Zlepšili sa podmienky pre návrat lososov. V obnovenom poraste našli opäť útočisko sťahovavé vtáky vrátane vzácneho druhu kolibríka. Keďže klesli stavy jeleňov, v parku sa zvýšil počet bizónov.
Áno, priame porovnanie by bolo absurdné. Ale takisto nemožno ignorovať princíp, že vlk je skutočne ekosystémový inžinier. "V územiach, kde vlk dlhodobo pôsobí, sa vytvorí stabilita. Až 50 rokov trval výskum na ostrove Isle Royale na hraniciach USA a Kanady. Vedci vlastne len počítali stavy vlka, losa amerického a analyzovali letokruhy jedle balzamovej (využíva sa na výrobu celulózy).
Ako pripomína Miroslav Kutal, aj nedávna súhrnná analýza 42 štúdií z takmer celej severnej hemisféry našej planéty ukazuje, že schopnosť predátorov tlmiť bylinožravce je značná. Kým v Nitrianskom kraji zver poškodila až 74 percent mladých lesných porastov, v Prešovskom či Košickom kraji to nebolo ani 10 percent. Podľa experta na lesnú zver Slavomíra Finďa je tu zjavná súvislosť. "Poškodenie v rámci areálu výskytu vlka bolo výrazne menšie ako na západnom Slovensku, kde sa vlk nevyskytoval. To znamená, že aj u nás možno pozorovať náznak podobného efektu ako v Yellowstone.
Finďo ešte spomína geografickú analýzu, ktorú robili v 90. rokoch, keď slovenské diviaky ohrozovala rýchlo sa šíriaca nákaza - mor ošípaných. Tam, kde žil vlk, choroba nebola. Ak sa aj vyskytlo ohnisko nákazy, rýchlo zaniklo, pretože vlk prednostne lovil choré jedince. Naopak, na západnom Slovensku prebiehala epidémia dramaticky. Finďo vyzdvihuje úsilie veterinárov a poľovníkov, vďaka ktorým sa chorobu podarilo potlačiť.
Nikto to nečakal. Do Nemecka sa po 100 rokoch vrátil vlk. A zoológovia v celej Európe spozorneli. Od roku 2000 majú v Lužici stálu svorku. V súčasnosti je svoriek už 35, čiže tam žijú stovky vlkov. Je neuveriteľné, že vlk dokázal znovu osídliť takú pozmenenú industrializovanú krajinu, ako je Nemecko. "Málokto vie, že už aj v bezprostrednej blízkosti Berlína sa pohybuje svorka vlkov. Našla si svoj priestor v priľahlých priemyselných oblastiach s borovými lesmi. Očakáva sa, že vlk sa bude šíriť do ďalších krajín,” hovorí nadšene zoológ Martin Duľa z Ústavu ekológie lesa Mendelovej univerzity v Brne.
Nedávno zaznamenali vlka dokonca v Dánsku, ktoré je ešte viac fragmentovanou a odlesnenou krajinou. Pred dvomi rokmi zbadali vlka v Holandsku. Po 150 rokoch, hlásali noviny. Vlky v Yellowstone prenasledujú korisť. "Vlk je na rozdiel od rysa či medveďa veľmi plastická šelma. Dokázal sa prispôsobiť kultúrnemu prostrediu, ktoré vytvoril človek. A dokáže prejsť obrovské vzdialenosti,” vysvetľuje zoológ.
Čo znamená, že dokázal zdolať množstvo prekážok, ktoré človek zvieracím migrantom postavil do cesty. Kým v Nemecku vlčie svorky od prelomu milénií prosperujú, Česko sa rekolonizovať nedarí. Od roku 1914 sa tu žiaden vlk neobjavil. Až do začiatku 90. rokov, keď sa blízko hraníc usadila svorka zo Slovenska. Pytliaci ju však podľa Kutala vyhubili a pokusy slovenských vlkov akoby ustali. Mnohé končia pod kolesami áut.
Pred dvomi rokmi sa však jedna vlčia rodina úspešne presťahovala z Nemecka do CHKO Kokořínsko - Máchův kraj. Miroslav Kutal spoločne s Martinom Duľom organizujú "wildlife semináre” o živote vlkov a zaznamenali veľký počet záujemcov z Holandska, Belgicka a ďalších západoeurópskych krajín. Zaujímajú sa o pobytové znaky, vplyvy šelmy. "Je to zaujímavé, pretože sú to ľudia z krajín, kde vlka vôbec nemajú! Ale keďže susedia s Nemeckom, vedia, aká vysoká je rekolonizačná schopnosť vlka, tak sa už v predstihu chystajú na jeho návrat. V tom všetkom kolonizačnom dianí zohráva slovenský vlk dôležitú úlohu. Naša populácia je zdrojová pre okolité krajiny. Slovenské vlky prúdia do Poľska, Ukrajiny, Maďarska. A Česi takisto veria, že slovenské vlky začnú postupne kolonizovať aj ich hory.
Slovensko vie, koľko vlkov zastrelilo. Ale nevie, koľko presne ich ešte zostalo. Neexistuje plošný monitoring. Sú len dohady. A tie sa veľmi líšia. V poľovnej sezóne 2014/2015 sa zastrelilo 56 vlkov (povolená kvóta bola 80). Rok predtým sa ulovilo 27 vlkov (kvóta bola rovnaká). No v sezóne 2012/2013 padlo až 150 vlkov (hoci kvóta bola 130). Až do roku 2007 toto číslo nebolo nižšie ako 120.
Problémom však nie sú len počty. Vlk sa ocitol aj u nás v 70. rokoch nad priepasťou vyhynutia. Prenasledoval sa všetkými možnými spôsobmi. Otrávenými návnadami, nášľapnými pascami. V brlohoch sa zabíjali mláďatá. V roku 1975 však Československo prijalo na tú dobu veľmi modernú vyhlášku, ktorá vlkovi udelila polročnú ochranu, zakázali sa nehumánne spôsoby lovu a slovenský vlk sa začal zotavovať.
Najnovší Plán starostlivosti o vlka dravého by mal zaviesť monitoring a spresní ochranu, hovorí spolutvorca Vladimír Antal, vedúci odboru územnej a druhovej ochrany Štátnej ochrany prírody SR. Už nejaký čas platí, že vlk sa môže loviť v obmedzenom čase, od 1. novembra do 15. januára. "Lov by sa mal realizovať len na lokalitách, kde sú zaznamenávané zvýšené škody na hospodárskych zvieratách,” podčiarkuje Antal. Do vyhlášky sa teraz doplnia územia na hraniciach s Poľskom, kde bude platiť striktná celoročná ochrana. Obmedzí sa lov vlka v územiach európskeho významu a tiež na spoločných poľovačkách.
Opýtali sme sa prezidenta poľovníkov Tibora Lebockého, prečo sa naďalej strieľa vlk a či by nedokázal ako prirodzený predátor pomôcť. Vlk podľa neho do krajiny určite patrí. "Na Slovensku je však na rozvoj vidieka odkázaná značná časť obyvateľstva, a preto nájsť kompromis medzi záujmami vlastníkov a užívateľov pôdy a prísnou ochranou predátorov nie je jednoduchý proces. Výnimka na odstrel vlka sa v Európskej únii týka už len gréckych populácií na sever od 39. rovnobežky, španielskych, aj to len na sever od rieky Duero, poľských, fínskych v oblasti chovu sobov a pobaltských republík. Prečo má výnimku aj Slovensko?
"Zjednodušene povedané, ide o stav a vývoj spoločenskej objednávky najmä vlastníkov a užívateľov pôdy a v neposlednom rade celého obyvateľstva,” argumentuje Lebocký a uvádza pritom poľovnícku štatistickú ročenku za rok 2014.
No podľa názoru zoológa Slavomíra Finďa je toto číslo absurdné. Poľovníci si totiž do škôd zarátali aj lesnú zver, ktorú strhol vlk. Za každú vlkom usmrtenú jelenicu alebo diviaka môžu pýtať od Štátnej ochrany prírody náhradu. "Pri tvorbe posledného Plánu starostlivosti o vlka dravého sa rozprúdila o tom veľká debata. Ten, kto presadil do zákona túto klauzulu, je úplne proti prírode. Veď je to prirodzená korisť vlka.
Ak si zo sumy 934 202 eur odrátame škody na 813 kusoch jelenej zveri (688 508 eur), 463 kusoch srnčej (127 710), 251 kusoch diviakov (39 997) a 16 kusoch ďalšej poľovnej zveri, tak nám vyjde výška škôd 65¤564 eur na hospodárskych zvieratách.
A to sa už nedá porovnávať so škodami za vyše 12 miliónov, ktoré spôsobujú jelene, diviaky a srnce. "Vlk dravý bol v dobe rokovaní (o výnimke) v priaznivom stave. Priaznivý stav zaznamenávame aj v súčasnosti,” presviedča Antal zo Štátnej ochrany prírody a dodáva, že lov vlka má na Slovensku dlhodobú tradíciu. Ako vrcholový predátor predstavuje mimoriadne cennú trofej. Lenže práve vlk dokáže poľovníkom zabezpečiť tie najcennejšie trofeje jeleňa. Zo slovenských oblastí, kde trvalo žije vlk, pochádzalo v 90. rokoch 80 percent zlatých trofejí.
Vlk je sanitár lesa. Vyberá si najmä choré, slabé jedince. Vlk to však s návratom do ostatnej Európy nemá ľahké, hoci mu patrí prísnejšia ochrana. Zoológ Finďo prezrádza, že u vlka možno pozorovať zmenu správania. "Vlky si vo východnej Európe udržujú plachosť, žijú prirodzeným spôsobom. No v západnej Európe si stále viac navykajú na ľudí. Je tu vysoká hustota obyvateľstva, pach človeka je na každom kroku. A tak sa v Nemecku objavujú vlky na sídliskách väčších miest, prenikajú do tesnej blízkosti dedín. Neboja sa ľudí a tí ich pozorujú, fotia si ich z áut.
Pastieri vo Švajčiarsku, v Rakúsku, vo Francúzsku si za sto rokov odvykli od vlka a dnes vyháňajú stáda na pastvu nechránené vo veľkých čriedach. A vracajúci sa vlk im teraz spôsobuje škody. Po jednom útoku zahynú desiatky oviec. Niektoré sa zrútia zo skál, keď sa snažia pred vlkom ujsť. "Ak sa vlk vráti na územie, kde korisť nebola naňho naučená 30, 40 rokov a stratila obranné mechanizmy, pôsobí v prvých rokoch devastačne,” pokračuje Finďo. Niečo podobné zažívajú v posledných rokoch v Nemecku. Lenže podobnou skúsenosťou si prešli aj poľovníci v Tatrách. "Keď sa po období poklesu objavili prvé vlky v Tatrách, pamätám si, že za jednu zimu usmrtili 140 kusov jelenej zveri. Nebola naučená na predátora a trvalo niekoľko rokov, kým sa jej vrátila plachosť. Nuž a pokiaľ ide o ovce, tam je riešenie už dávno vymyslené. Správne vycvičený pastiersky pes.
tags: #mlada #diviaka #v #snehu #fakty
