Morské Ryby v Sladkej Vode: Adaptabilita a Význam

Prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach. V zásade možno ryby rozdeľovať na sladkovodné a morské ryby. Sladkovodné ryby tvoria iba malú časť všetkých druhov rýb, väčšinu tvoria morské ryby s viac ako 20 000 rôznymi druhmi.

Pri rozdelení na morské a sladkovodné ryby je mimochodom rozhodujúca voda, v ktorej prebieha trenie, a nie ich prevládajúce životné prostredie.

Ryby Adaptabilné na Sladkovodné Prostredie

Úhor Európsky (Anguilla anguilla)

Úhor európsky je jedinečný druh, ktorý pochádza zo severného Atlantického oceánu a riečnych systémov Európy a častí severnej Afriky. Je to katadromná ryba, čo znamená, že sa liahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života, aby sa rozmnožovala v mori.

Charakteristika a Životný Cyklus: Úhory sú ľahko rozpoznateľné podľa ich dlhých hadovitých tiel, ktoré nemajú šupiny, a podľa ich dlhých súvislých análnych a chrbtových plutiev a párom malých prsných plutiev tesne za hlavou.

Keď úhory dospejú a sú pripravené na trenie, opúšťajú sladkovodné prostredie a migrujú po prúde, pričom prechádzajú ďalšou premenou, zväčšia sa im oči, predĺžia sa prsné plutvy a ich brucho sa zmení na charakteristickú striebornú farbu. Akonáhle sa úhory dostanú do mora, plávajú pomocou morských prúdov, aby prekonali tisíce kilometrov späť do Sargasového mora, kde sa rozmnožujú.

Po vyliahnutí sú larvy úhorov, nazývané leptocephalus, unášané oceánom a po dosiahnutí atlantického pobrežia Európy a severnej Afriky sa metamorfujú na priehľadné sklenené úhory. Migrujú po riekach ako malí škriatkovia, tiež nazývaní monté, aby žili v sladkej vode, kde sa živia bezstavovcami a malými rybami na dne riek a jazier. Mnohé z nich sa dožívajú viac ako 25 rokov.

Ohrozenie Druhu: Žiaľ, úhor európsky je v súčasnosti kriticky ohrozený a počet mladých úhorov, ktoré sa dostanú k európskym brehom, v posledných rokoch dramaticky klesol. Medzi možné dôvody znižovania ich počtu patria posuny v morských prúdoch v dôsledku klimatických zmien, úmrtnosť na prekážkach počas migrácie, nadmerný rybolov, strata biotopov, parazity a znečistenie, ktoré ovplyvňuje ich plodnosť. V posledných rokoch ich výrazne ohrozuje aj parazitické háďatko Anguillicola crassus. Tento invázny druh parazita infikuje a poškodzuje plávací mechúr úhorov, čím nepriaznivo ovplyvňuje ich schopnosť plávania a schopnosť migrovať, čo môže viesť až k smrti voľne žijúcich aj chovaných úhorov.

Úhor Európsky (Anguilla anguilla)

Lososovité Ryby (Salmonidae)

Lososovité ryby tvoria samostatnú čeľaď (Salmonidae) a vyznačujú sa viacerými spoločnými znakmi. Aj laik rozozná na prvý pohľad lososovitú rybu podľa malého lalôčika na chrbte medzi chrbtovou a chvostovou plutvou, ktorý sa nazýva tuková plutvička. Lososovité ryby sú rozšírené v miernom a chladnom pásme severnej pologule. Väčšina z nich žije v moriach a len niekoľko druhov žije trvale v sladkých vodách (na Slovensku pstruh, hlavátka).

Druhy lososov, žijúce v mori, sú ryby ťažné - anadromné. Ich mlaď je svojím vývojom viazaná na život v čistých pramenitých sladkých vodách, a tak aby si zabezpečili potomstvo, musia v mori žijúce dospelé lososy odchádzať klásť ikry do čistých vôd horných tokov riek.

Anadromné Druhy a Ich Migrácia: Druhy lososov, žijúce v mori, sú ryby ťažné - anadromné. Ich mlaď je svojím vývojom viazaná na život v čistých pramenitých sladkých vodách, a tak aby si zabezpečili potomstvo, musia v mori žijúce dospelé lososy odchádzať klásť ikry do čistých vôd horných tokov riek. Lososia mlaď v pramenitých vodách nachádza nielen svoje životne dôležité prostredie, ale aj nebezpečenstvo zo strany rôznych dravcov tu hrozí v podstatne menšej miere, ako v mori.

Malé, bezbranné živočíchy využívajú v prírode dve taktiky, ako prežiť v konflikte s dravcami: 1. splodiť také početné potomstvo, že dravce všetko nepochytajú, alebo 2. splodiť menej početné, ale lepšie vyvinuté potomstvo, ktoré sa dokáže lepšie chrániť pred dravcami. V prípade rýb ide o nesmierne veľký počet malých ikier, alebo relatívne menší počet väčších ikier, z ktorých sa vyliahne životaschopnejšia mlaď. U lososovitých rýb platí druhá alternatíva. Ich ikry sú pomerne veľké s vysokým obsahom živín.

V mori žijú lososy niekoľko rokov a tu dorastajú do potrebnej veľkosti a pohlavne dozrievajú. Ich potulky v moriach bývajú často prekvapujúce. Napríklad kety (Oncothynchus keta, druh ryby z čeľade lososovitých) označkované a vypustené v Japonsku boli na ťahu chytené v rieke Amur. Zdá sa, že v moriach žijú viac-menej roztratene a iba pred párením sa sústreďujú v ústiach riek. Zdravé, silné, pohlavne zrelé jedince sa tu ocitajú pred svojou najväčšou životnou úlohou.

Príklad: Losos Keta (Oncorhynchus keta): Ťah lososov na neresiská výstižne možno popísať napríklad na ťahu lososa keta, ktorý dodnes vstupuje do riek ústiacich do Severného ľadového oceánu a do severného Pacifiku. Najprv sa v ústí riek ako predné hliadky objavujú iba menšie kŕdle a jednotlivé kety, za nimi nasledujú húfy stále väčšie a väčšie, až je hladina rieky zvlnená od množstva plávajúcich rýb. Z vodnej hladiny trčí množstvo chrbtových plutiev a nad hladinu sa ustavične vyhadzujú meter veľké kety. Od chvíle, ako ryby vplávajú do riek, prestanú prijímať potravu a žijú iba zo zásob, ktoré získali v moriach. Putujúce kety za každých 24 hodín priemerne vydávajú energiu v hodnote 2.500 - 2.800 kalórií na kilogram živej váhy.

U rýb počas ťahu sa mení aj vonkajší vzhľad. Samce i samice dostávajú tzv. svadobný šat. Pred vstupom do rieky majú kety striebristé zafarbenie a normálny vzhľad, avšak už počas ťahu na dolnom toku sa sfarbujú do tmava. Čím vyššie vystupujú proti prúdu, tým sú farebné aj tvarové zmeny výraznejšie. Na tmavom tele sa objavujú fialové aj ružové pruhy, telo sa zo strán splošťuje a na chrbte im za hlavou vyrastá veľký hrb. Charakteristické zmeny postihujú aj hlavu, čeľuste sa zväčšujú a dostávajú hákovité zakončenie, aj zuby, ktoré v mori boli drobné a nenápadné, sa počas ťahu na neresiská silne zväčšujú.

Ak pri ťahu v rieke narazia na prekážku, ktorá zastaví alebo spomalí ich postup, nastáva divoké, bezvládne zmietanie rybích tiel. Zadné narážajú na predné a tieto sa živelným zmietaním a trepaním snažia dostať dopredu. Ryby sa zraňujú, prúd ich strháva nazad. Na takýchto miestach sa zhromažďujú medvede, líšky, vlky aj dravé vtáky a zasadajú k bohatej hostine. V podstate však ide iba o zlomky percenta, o ktoré sa týmto spôsobom ochudobňuje nespočetná armáda tiahnucich rýb. Keď dôjdu k perejám a vodopádom, chvíľu pred nimi oddychujú a potom sa prudko rozbiehajú a mohutným skokom sa prenášajú ponad padajúcu vodu. Vodopády vysoké meter prekonávajú celkom ľahko. Ak sa pri vyššom vodopáde skok na prvýkrát nepodarí, znovu zhromažďujú sily v tichej vode a dovtedy sa vrhajú proti dravej vode, kým ju neprekonajú.

Neresenie a Životný Cyklus: Na miesta neresenia, do horných tokov s čistou pramenitou vodou, chladnou a bohatou na kyslík, dochádzajú kety, lososy, gorbuše či ďalšie ťažné druhy krajne vyčerpané. Kým dôjdu na svoje neresiská (od ústia riek často vzdialené 1.000 až 3.000 km), stratia 97 - 99 % tuku, 57 - 58 % bielkovín a 15 - 20 % vody.

Vlastné neresenie sa deje v nehlbokých miestach (40 - 120 cm) s relatívne pokojným prúdom vody. Tu samice silnými údermi chvosta vyhĺbia na dne oválnu jamu dlhú 2,5 m a širokú 1 - 1,5 m, pričom pri tejto práci samicu sleduje jeden alebo aj viaceré samce, zápasiace medzi sebou. Keď je samica hotová, vypúšťa na dno jamy ikry, na ktoré samec okamžite vypúšťa spermie. Potom niekoľkými údermi chvosta samica zahrabáva oplodnené ikry pieskom a ešte niekoľko dní stráži miesto, aby si tam iná samica nevyhlbovala hniezdo. Ikry zahrabané na dne plytkej jamy sú chránené pred inými živočíchmi aj pred odplavením.

Po splnení životnej úlohy očakáva kety i ďalšie lososovité ryby smutný osud. Po vysiľujúcej ceste, bez prijímania potravy hynú a ich telá unáša prúd, proti ktorému pred krátkym časom tak úporne plávali. V prírode však nič nevyjde nazmar. Pravda, nie všetky druhy lososovitých rýb hynú po neresení. Sladkovodné druhy - napríklad pstruh potočný alebo hlavátka - neresenie prežívajú bez problémov. U lososa atlantického (hoci sa na neresiská tiež doplaví krajne vyčerpaný) niektoré exempláre namáhavú cestu tiež prežívajú a spola plávajúc, spola unášané prúdom dostávajú sa živé späť do mora. Prežívajú najmä tie atlantické lososy, ktoré sa neresili v riekach Britských ostrovov, Nórska a Švédska, pretože nemuseli prekonávať až takú dlhú cestu ako ryby neresiace sa v sibírskych a severoamerických veľtokoch. Keďže v sladkej vode lososom veľmi zle rastú šupiny, podľa prírastkov na šupinách ľahko možno zistiť, či už vstúpili raz do rieky alebo nie.

Vývoj nakladených ikier záleží na viacerých faktoroch. Pri predpoklade, že ide o čistú pramenitú vodu, bohatú na kyslík, je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim dobu vývoja oplodnených vajíčok teplota vody. Čím je voda teplejšia, tým rýchlejšie vajíčka dozrievajú. U lososa atlantického, ktorý sa v európskych riekach neresí od novembra do januára, môže trvať vyliahnutie ikier 70 - 150 dní. Mladé lososy žijú 2 - 3 roky v rieke, pričom sa pomaly približujú k jej ústiu do mora. Podľa vzhľadu mladých lososov možno určiť vek.

Po opustení rieky žijú mladé lososy minimálne 2 - 3 roky v mori, kde pohlavne dospievajú a dorastajú približne do dĺžky 75 cm.

Navigácia a Návrat do Rodného Potoka: Zaujímavá je skutočnosť, overená viacerými vedeckými pokusmi, že ryby žijúce v mori po preplávaní tisícov kilometrov pri ťahu na neresiská nielenže vchádzajú do rieky, z ktorej pôvodne vyšli, ale trafia na hornom rozvodí priamo do rodného potoka. Omyly, ktoré sa niekedy vyskytnú, sú iba nepatrné.

Podľa amerických ichtiológov A. D. Haslera a W. Wisbyho je spoľahlivým „kompasom“ tiahnucich rýb ich vysoko citlivý čuch. Laboratórne pokusy ukázali, že veľmi citlivo reagujú na organické aj anorganické substancie rozptýlené vo vode - z pôdy a geologického podložia v pramennej oblasti. Pri ťahu Oncorhynchus kisutch boli pochytané a označkované dospelé jedince z dvoch prítokov rieky Issquach v štáte Washington, potom ich preniesli dolu prúdom a polovici z nich nozdry upchali bavlnou. Po vypustení ryby prirodzene opäť plávali proti prúdu a snažili sa dostať na svoje neresiská. Ryby bez zapchatých nozdier potrafili do svojho riečneho prítoku, avšak tie so zapchatými nozdrami neboli schopné rozlišovať jednotlivé prítoky. V konečnom štádiu hľadania sa lososy orientujú na základe charakteristickej aminokyselinovej stopy. Podľa najnovších výskumov vlastné neresisko nachádzajú lososy čuchovou registráciou aminokyselín uvoľňovaných z kožného slizu dorastajúceho plôdika z minulého roku.

Losos Keta (Oncorhynchus keta)

Ďaľšie druhy

Okrem spomenutých druhov existujú aj ďalšie ryby, ktoré dokážu prežiť v oboch prostrediach, no ich výskyt v sladkej vode je menej častý alebo len dočasný.

Význam Rýb v Strave a Rybolov

Okrem mäsových výrobkov a výrobkov z obilnín sú ryby jednou zo základných ľudských potravín. Nie každá ryba je vhodná na konzumáciu, preto sa jedlé morské živočíchy označujú ako konzumné ryby. Ďalšie rozlišovanie sa uskutočňuje na základe prostredia ich výskytu.

Konzumné Ryby a Ich Kvalita

Vedeli ste, že prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach? Morské ryby sa v mori vyskytujú väčšinou vo veľkých húfoch. Znakom čerstvosti celých morských rýb je žiarivo výrazné sfarbenie kože s priehľadnou vrstvou slizu a lesklými čiernymi očami s vypuklými šošovkami. Žiabre by mali tesne priliehať, mali by byť jasne červené a bez hlienu, šupiny by mali dobre držať a vôňa by sa mala podobať moru, prípadne morským riasam.

Morské ryby ulovené vo voľnom mori sú mrazené celé alebo ako filé pri -30 až -40 stupňoch Celzia a dodatočne potiahnuté buď ľadovou glazúrou alebo vrstvou alginátového želé, aby sa zabránilo často prebiehajúcim oxidačným procesom. Starším spôsobom konzervácie je solenie.

Pri správnej preprave rýb ich treba položiť na ľad a prepravovať v špeciálnych boxoch. Jednoduchou pomôckou, ako preveriť čerstvosť ryby, je venovať pozornosť očiam zvieraťa. Dobrým znakom je, ak má ryba jasné, nezakalené oči.

Výživová Hodnota

Kvôli vysokému obsahu bielkovín je ryba dôležitou súčasťou zdravého stravovania a z tohto dôvodu má svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých národov. Klasické konzumné ryby si môžete pripraviť a servírovať rôznymi spôsobmi. Čerstvé ryby sú považované za najobľúbenejšie. Tie sú neupravované a môžu sa istý čas po ulovení ponúkať na predaj pri skladovaní v chlade na bode mrazu. Ryba sa môže podávať surová, varená, údená, pečená a dusená na pare. Prvým krokom je vždy tzv. čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí.

Ryby sú bohaté na bielkoviny a sú považované za cenné kvôli vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín. Okrem toho sú výborným zdrojom jódu. Sleď atlantický je severoatlantický rod sleďa obyčajného a je najobľúbenejšou konzumnou rybou na svete. Do 20. Slede (Clupeidae) sú príbuzné sardiniek, sardel alebo šprot. Sleď atlantický žije v blízkosti pobrežia v hĺbke do 360 metrov.

Sleď dosahuje dĺžku 45 centimetrov a môže vážiť až jeden kilogram. Väčšinou je však menší a ľahší. Sleď atlantický je na chrbte modravý a na bokoch a bruchu striebristo sfarbený. Životné prostredie sleďa atlantického je veľmi rozsiahle, možno ho nájsť od Baltického mora až po Biskajský záliv a severný Atlantik. Slede sa vyskytujú nielen v Severnom a Baltickom mori, ale aj v celom severnom Atlantiku od Nórska cez Grónsko, až po pobrežie Severnej Karolíny. Existuje 57 druhov. Medzi nimi i také, ktoré žijú v sladkej vode alebo sa presúvajú medzi sladkou a tzv. V čase trenia nakladie samička 30 000 až 50 000 vajíčok. Vďaka mlieču, ktorý vylučujú samce, sa tvoria na vodnej hladine koberce veľké mnoho štvorcových kilometrov a podľa času lovu sú k dispozícii nedospelé alebo dospelé slede. Trenie prebieha v rôznych obdobiach počas celého roka. So stúpajúcou teplotou vody sa zlepšujú možnosti potravy a zvieratá priberajú. Výrobky sú v ponuke do vypredania zásob. Predaj len v obvyklom množstve. Zobrazenia sú len ilustračné.

Sleď je dôležitou konzumnou rybou, pretože je mimoriadne výživný, podiel filé je od 40 do 55 percent. Konzumujú sa čerstvé, prevažne však v konzervách ako matjesy, solené slede, nakladané v marinádach alebo s omáčkou. Mnohostranná konzumná ryba obsahuje mnoho zdravých látok: Omega 3 mastné kyseliny chránia srdce a krvný obeh a podporujú zdravú činnosť mozgu, vitamín A udržiava zdravie pokožky, vitamíny B a D podporujú zdravie kostí a tvorbu krvi. V zásade možno ryby rozdeľovať na sladkovodné a morské ryby. Sladkovodné ryby tvoria iba malú časť všetkých druhov rýb, väčšinu tvoria morské ryby s viac ako 20 000 rôznymi druhmi. Pri rozdelení na morské a sladkovodné ryby je mimochodom rozhodujúca voda, v ktorej prebieha trenie, a nie ich prevládajúce životné prostredie.

Prísne oddelenie sladkovodných a morských rýb nie je možné, pretože existujú aj druhy, ktoré sa cítia ako doma v oboch prostrediach.

Všeobecné Informácie o Morských Rybách

Morské ryby sa v mori vyskytujú väčšinou vo veľkých húfoch. Znakom čerstvosti celých morských rýb je žiarivo výrazné sfarbenie kože s priehľadnou vrstvou slizu a lesklými čiernymi očami s vypuklými šošovkami.

Žiabre by mali tesne priliehať, mali by byť jasne červené a bez hlienu, šupiny by mali dobre držať a vôňa by sa mala podobať moru, prípadne morským riasam. Morské ryby ulovené vo voľnom mori sú mrazené celé alebo ako filé pri -30 až -40 stupňoch Celzia a dodatočne potiahnuté buď ľadovou glazúrou alebo vrstvou alginátového želé, aby sa zabránilo často prebiehajúcim oxidačným procesom. Starším spôsobom konzervácie je solenie.

Pri správnej preprave rýb ich treba položiť na ľad a prepravovať v špeciálnych boxoch. Jednoduchou pomôckou, ako preveriť čerstvosť ryby, je venovať pozornosť očiam zvieraťa. Dobrým znakom je, ak má ryba jasné, nezakalené oči.

Význam Morských Rýb v Strave

Kvôli vysokému obsahu bielkovín je ryba dôležitou súčasťou zdravého stravovania a z tohto dôvodu má svoje miesto v tradičnej kuchyni mnohých národov. Klasické konzumné ryby si môžete pripraviť a servírovať rôznymi spôsobmi. Čerstvé ryby sú považované za najobľúbenejšie.

Tie sú neupravované a môžu sa istý čas po ulovení ponúkať na predaj pri skladovaní v chlade na bode mrazu. Ryba sa môže podávať surová, varená, údená, pečená a dusená na pare. Prvým krokom je vždy tzv. čistenie, čiže odstránenie šupín, plutiev, kostí a vnútorností. Potom sa ryba zvyčajne ochutí citrónovou šťavou a soľou a v prípade potreby sa uvarí.

Ryby sú bohaté na bielkoviny a sú považované za cenné kvôli vysokému obsahu omega-3 mastných kyselín. Okrem toho sú výborným zdrojom jódu. Konzumácia rýb s mierou predstavuje vhodný zdroj živín.

Sleď Atlantický ako Príklad Morskej Ryby

Sleď atlantický je severoatlantický rod sleďa obyčajného a je najobľúbenejšou konzumnou rybou na svete. Slede (Clupeidae) sú príbuzné sardiniek, sardel alebo šprot. Sleď atlantický žije v blízkosti pobrežia v hĺbke do 360 metrov.

Sleď dosahuje dĺžku 45 centimetrov a môže vážiť až jeden kilogram. Väčšinou je však menší a ľahší. Sleď atlantický je na chrbte modravý a na bokoch a bruchu striebristo sfarbený. Životné prostredie sleďa atlantického je veľmi rozsiahle, možno ho nájsť od Baltického mora až po Biskajský záliv a severný Atlantik.

Slede sa vyskytujú nielen v Severnom a Baltickom mori, ale aj v celom severnom Atlantiku od Nórska cez Grónsko, až po pobrežie Severnej Karolíny. Existuje 57 druhov. Medzi nimi i také, ktoré žijú v sladkej vode alebo sa presúvajú medzi sladkou a tzv.

V čase trenia nakladie samička 30 000 až 50 000 vajíčok. Vďaka mlieču, ktorý vylučujú samce, sa tvoria na vodnej hladine koberce veľké mnoho štvorcových kilometrov a podľa času lovu sú k dispozícii nedospelé alebo dospelé slede. Trenie prebieha v rôznych obdobiach počas celého roka. So stúpajúcou teplotou vody sa zlepšujú možnosti potravy a zvieratá priberajú.

Sleď je dôležitou konzumnou rybou, pretože je mimoriadne výživný, podiel filé je od 40 do 55 percent. Ako to už býva, aj tu môžeme použiť prirovnanie: „Nie je ryba ako ryba.“ V nasledujúcich riadkoch preskúmame jednotlivé druhy rýb z hľadiska kvality mäsa, výživných látok i najvhodnejšieho spôsobu na spracovanie. Kvalita rybieho mäsa sa môže totiž líšiť napríklad od toho, v akej vode ryby žijú. Ryby z chladnejších vôd sú bohatšie na omega-3 mastné kyseliny. Okrem toho ryby obsahujú vitamíny A, B a D, ale aj minerálne látky, fosfor, draslík, železo, horčík a vápnik. V morských rybách sa nachádza viac minerálnych látok ako v rybách sladkovodných, ale to neznamená, že sladkovodné ryby sú menej zdravé, len že je rozloženie minerálnych látok, vitamínov a omega-3 mastných kyselín iné. Pri morských rybách je okrem toho ešte vysoký aj obsah jódu. Obsah spomenutých minerálnych látok závisí od toho, v akom veku bola ryba vylovená. Nech už sú medzi rybami akékoľvek rozdiely, všetky ryby obsahujú veľké množstvo plnohodnotných bielkovín. O vápnik a fosfor nás dokážu obohatiť malé rybičky, ktoré sa konzervujú a konzumujeme ich aj s kostičkami. Jednou z najznámejších rýb aj u nás je losos. Väčšina lososov, ktoré sa predávajú v obchodoch však pochádza z umelých chovov, predstava ryby v chladných vodách severného mora je teda nesprávna. Ale to nič nemení na tom, že ružové mäso lososa je oázou mnohých prospešných látok. Ružovo-oranžové mäso z lososa je radené medzi top potraviny a to hlavne vďaka obsahu omega-3 mastných kyselín. Mäso lososa je veľmi jemné, ale pevné. Neobsahuje malé kosti. Farba mäsa môže byť ružová až tmavo červená. Je to výborná pochúťka a je dokonca aj cenovo dostupná. Kupujeme ho čerstvého alebo zmrazeného. U nás to nie je zvyk, ale niekde sa kvalitný čerstvý losos podáva aj v surovom stave, napríklad s kôprovou omáčkou. Pre nás je bežnejšie krátke varenie, dusenie či zapekanie.

Sleď Atlantický (Clupea harengus)

Tabuľka: Porovnanie Výživových Hodnôt Morských Rýb

Poznámka: Hodnoty sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od pôvodu a spôsobu chovu rýb.

tags: #morska #ryba #v #sladkej #vode

Populárne príspevky:

• Domáce recepty na čistenie striebra
• Recepty z Cavica Lososa
• Tradičný recept na Madarský Paprikáš
• Nutričné hodnoty cvikly a zeleru
• Recept na syrovú roládu