Kortizol v materskom mlieku a vplyv psychobiotík na zdravie

Hormóny sú základným regulačným systémom ľudského tela, ktorých rovnováha ovplyvňuje takmer všetky aspekty zdravia a psychickej pohody. Bez nich by sme nežili. Ich predseda, profesor a lekár Juraj Payer vysvetlil, že hormóny sú základným regulačným systémom ľudského tela, ktorých rovnováha ovplyvňuje takmer všetky aspekty zdravia a psychickej pohody.

„Okrem základných funkcií sprostredkúvajú komunikáciu medzi bunkami, regulujú krvný tlak, pulzovú frekvenciu, pohyby žalúdka a čriev. Máme aj hormóny, ktoré ovplyvňujú rôzne funkcie v mozgu, akými sú emócie, strach, pamäť, učenie a podobne. Potom sú pohlavné hormóny, ktoré vplývajú nielen na reprodukčné funkcie, ale majú účinky aj na metabolizmus ako taký, na rozloženie tuku alebo svalovú silu. Hormonálne poruchy zároveň ovplyvňujú život čoraz väčšieho množstva ľudí. Príčinou môže byť genetika, životný štýl, ale aj vplyvy životného prostredia.

Endokrinné disruptory sú chemické látky, ktoré v tele napodobňujú alebo blokujú prirodzené hormóny.

Vplyv materského mlieka na imunitu dieťaťa

Vedeli ste o tom, že na imunite svojho dieťatka „pracujete” už počas jeho pobytu vo vašom brušku? Niekedy však vývoj imunity neprebieha hladko - najmä ak rodičia svoje deti nevedú k správnej životospráve. Predstavte si imunitu ako čistý nepopísaný denník, ktorý sa postupne zapĺňa počas toho, ako dospievate. Zo začiatku vám udalosti a zážitky zo života zapisujú rodičia. V samostatnej kolónke je zoznam predmetov a ľudí, ktorých sa bojíte či jedlá, ktoré vám nechutia. Imunitný systém vzniká podobným spôsobom.

Je ako čistý list, na ktorý sa píšu poznámky o veciach, ktoré imunitu prirodzene posilňujú, a tiež záznamy o prekonaných chorobách, vďaka ktorým si systém protilátky vytvára sám. Ochorenia svojho dieťatka neovplyvníte a príchodom do kolektívu sa s nimi zrejme budete musieť popasovať vo väčšej alebo menšej miere.

Materské mlieko obsahuje silné protilátky, ktoré bojujú proti rôznym zápalom, alergiám či črevným ťažkostiach. Obzvlášť dôležité je tzv. kolostrum - látka, ktorá sa nachádza v prvom materskom mlieku a je najbohatšia na protilátky.

To, že fajčenie nikomu neprospieva, poznáte. Vedeli ste však, že pasívne fajčenie, ktorému sú deti často vystavované, je veľkým ohrozením správneho vývoja ich imunity? Keďže deti majú rýchlejšie tempo dýchania, sú na prijímanie týchto toxínov náchylnejšie.

Spánok má ozdravujúce účinky na organizmus, a obzvlášť to platí u detí, ktoré potrebujú veľa energie na správny vývoj. Už naše staré mamy vedeli, že poobedný „šlofík” je prospešný. Doprajte ho preto aj svojim deťom. Novorodenec potrebuje približne 18 hodín spánku denne, batoľa 12 a predškolák 10.

Reči o uponáhľanej dobe síce môžu znieť ako klišé, ale faktom je, že sme dnes náchylní na to mať všetko dokonalé, rýchle a v ideálnom prípade lepšie ako ostatní. Doprajte deťom dostatok voľného času na hru a na tvorbu zážitkov ideálne vonku. Počas letných mesiacov sa slnečným lúčom stačí vystaviť na 15 minút a detské teličko získa tohoto vitamínu dostatok.

Nielen láska, ale aj imunita ide cez žalúdok. Doprajte im dostatok čerstvej zeleniny a ovocia. Vyhýbajte sa polotovarom a údeninám, ktoré obsahujú zbytočné aditíva. Takisto obmedzte aj sladkosti.

Psychobiotiká a ich vplyv na zdravie

Psychobiotiká sú triedou probiotík (+ prebiotík) produkujúcich neuroaktívne látky. Tieto látky majú významný vplyv na komunikačnú os mozog-črevá.

Čo sú psychobiotiká?

Za psychobiotiká sa označujú probiotiká a aj niektoré prebiotiká, ktoré sú schopné produkovať neuroaktívne látky majúce pozitívny vplyv na našu CNS (centrálnu nervovú sústavu). Obojsmerná signalizácia medzi črevným mikrobiómom (črevom) a mozgom prebieha prostredníctvom neuronálnych dráh, ktoré okrem obehového systému zahŕňajú centrálny aj črevný nervový systém. Ten zahŕňa zapojenie osi hypotalamus - hypofýza - nadobličky, regulátory imunitného systému, hormóny a bakteriálne metabolity, kam patria práve aj neurotransmitery.

Pojem „psychobiotikum“ je chápaný ako živý organizmus, ktorý pri prijímaní v zodpovedajúcom množstve poskytuje zdravotný prínos mnohým pacientom trpiacim psychiatrickými ochoreniami. Ide o triedu probiotík, ktorých baktérie sú schopné produkovať a dodávať neuroaktívne látky, ako sú kyselina gamaaminomaslová (GABA) a serotonín. Spomenuté látky majú obrovský vplyv na komunikačnú os medzi mozgom a črevami. Bolo zistené, že niektoré psychobiotiká majú antidepresívne alebo anxiolytické účinky.

Doteraz boli psychobiotiká najčastejšie študované v psychiatrickom prostredí u pacientov so syndrómom dráždivého čreva, kde boli hlásené pozitívne prínosy pre rad organizmov.

Kmene psychobiotík

• Lactobacillus plantarum: môže výrazne znižovať úzkosť a zvyšovať kvalitu života. Tento efekt sa dosahuje vďaka zvýšeniu hladiny dopamínu a serotonínu, zníženiu hladiny stresových hormónov a zníženiu zápalu pri jeho pravidelnom užívaní. Bežne sa vyskytuje v mnohých kvasených zeleninách vrátane kyslej kapusty, nakladaných uhoriek, olív a kimči.
• Lactobacillus rhamnosus: ide o jeden z najobľúbenejších probiotických druhov, ktorý sa nachádza v potravinových doplnkoch. Jeho vplyv môže byť pozorovaný pri znížení úzkosti, a to prostredníctvom zmeny expresie GABA receptorov. Nachádza sa v niektorých jogurtoch a mliečnych výrobkoch, medzi ktoré patrí napríklad fermentované a nepasterizované mlieko a polotvrdý syr.
• Bifidobacterium breve: je to prospešná baktéria, ktorá sa vyskytuje v materskom mlieku a v ľudskom čreve. Jej množstvo v črevách však s pribúdajúcim vekom klesá. Ukázalo sa, že hrá úlohu aj v kognitívnych schopnostiach a pri jej nedostatočnej koncentrácii narúša schopnosť plniť úlohy. Prirodzene ho nájdeme aj v niektorých fermentovaných potravinách.
• Lactobacillus reuteri: toto probiotikum s protizápalovými účinkami sa vyskytuje v ľudskom čreve. Nie všetci ľudia ho však majú a niektorí ho majú iba vo veľmi malom množstve. Jeden z výskumov preukázal, že absencia tejto baktérie spôsobuje u zvierat (zatiaľ nebolo preukázané u ľudí) sociálny deficit. Pridaním tohto kmeňa späť do čriev zvierat sa podarilo eliminovať niektoré deficity sociálneho správania, ktoré boli podobné príznakom sociálnej úzkosti a autizmu u ľudí. Vyskytuje sa tiež v materskom mlieku a niektorých mliečnych výrobkoch.

Pôsobenie psychobiotík

Probiotiká (niektoré z nich sa radia medzi psychobiotiká) podľa niektorých štúdií môžu ovplyvňovať najmä tieto 3 systémy:

• Endokrinný: značne znižujú úrovne stresu (kortizol).
• Imunitný: výrazne zvyšujú tvorbu protizápalových cytokínov.
• Nervový: podieľajú sa na tvorbe neurotransmiterov, ako je serotonín, acetylcholín, GABA, melatonín, histamín.

S pomocou neurotransmiterov sa presúvajú informácie z gastrointestinálneho traktu priamo do nášho mozgu. Na jednoznačné závery sú však potrebné ďalšie vedecké výskumy.

Črevný mikrobióm a náš mozog

Z hľadiska evolúcie, tvorenie celého črevného mikrobiómu hralo dôležitú úlohu najmä v správnom vývoji mozgu a následne aj sociálnej interakcií. Gény ľudského črevného mikrobiómu sú najpočetnejšími v našom tele a sú schopné produkovať veľké množstvo neuroaktívnych zlúčenín. V súčasnosti je už známe, že tieto mikróby ovplyvňujú predovšetkým kognitívne funkcie a základné vzorce správania, ako je sociálna interakcia a korigovanie stresu. V prípade absencie týchto mikróbov nastáva podstatná neurochemická zmena, ktorá by mohla objasňovať poruchy kognitívneho fungovania a spoločenskej interakcie.

Príjem probiotík a prebiotík môže pomôcť pri modulácii spracovania informácií, ktoré sú silne späté s pociťovanou úzkosťou a depresiou a ovplyvňujú neuroendokrinnú stresovú odozvu.

3 psychiatrické prípady, kde môžu psychobiotiká pomôcť

• Schizofrénia: Jedným z hlavných problémov pri liečbe pacientov so schizofréniou spravidla býva rezistencia na užívané antipsychotické lieky a ich následné vedľajšie účinky, do ktorých patrí najmä naberanie hmotnosti. Črevný mikrobióm má vplyv na správanie jedincov i metabolizmus liekov, čo by mohlo súvisieť s ich neúčinnosťou a spomínanými negatívnymi účinkami. Podaním adekvátnych psychobiotík by tak možno mohlo dôjsť k ovplyvneniu a zníženiu nežiaducich dopadov, ale pre potvrdenie tohto tvrdenie je potrebných ešte viac dôkazov.
• Úzkostné a depresívne poruchy: Momentálne existuje celý rad štúdií a výskumov, zaoberajúcich sa využitím a následným sledovaným pozitívnym účinkom pri liečbe úzkostných a depresívnych porúch.
• PAS (autizmus): Posledným psychiatrickým ochorením, kde boli sledované pozitívne vplyvy pri liečbe psychobiotikami, je PAS (autizmus).

Prehľad kmeňov psychobiotík a ich výskytu

tags: #kortizol #v #materskom #mlieku

Populárne príspevky:

• Vlastnosti smaltovanej grilovacej panvice
• Oddych a gurmánske zážitky v Radvani
• Rýchly a chutný obed: Plnená tortilla
• Recept na Makovú Roládu Tortu
• Tipy na skladovanie zemiakov v byte.