Soľ a jej vplyv na zdravie: Môžeme jesť slané pri strume?

„Mám ťa rada ako soľ.“ Rozprávková veta trefne vystihuje chuťovú preferenciu mnohých ľudí. V skutočnosti môže dokonca ísť o viac ako o preferenciu - o závislosť od slanej chuti. V priemere dennú dávku soli v našej strave prekračujeme niekoľkonásobne.

Sodík, ktorý naše telo v soli získava, patrí medzi hlavné ióny udržujúce stabilné prostredie medzibunkového prostredia a hospodáriace s vodou. Napriek tomu za nadmernú konzumáciu soli naše telo za to nebude vďačné. Jej nadbytok je dobre známym faktorom rastu krvného tlaku. Okrem obehovej sústavy má ale neblahý vplyv aj na ďalšie systémy - obličky, kosti alebo žalúdok.

V našom článku sa dozviete viac nielen o týchto rizikách, ale aj aké je zdravé množstvo soli, ktoré naše telo potrebuje.

Význam a funkcie soli v tele

Jedlá soľ je z chemického hľadiska chlorid sodný (NaCl). Čistého sodíka je v soli 40 %. V tele sa sodík nachádza hlavne v tekutinách obklopujúcich bunky ako tzv. extracelulárny ión. Má veľmi dôležitú úlohu, pretože sodíkový katión (Na+) svojím kladným nábojom vyrovnáva elektrický potenciál, využívajú ho najrôznejšie prenášače alebo sa zúčastňujú vzniku nervových vzruchov.

Významne sa sodík podieľa aj na hospodárení tela s vodou, každý ión sodíka v tele totiž okolo seba drží hneď niekoľko molekúl vody. Bežná hladina sodíka v krvi je 140 mmol/l. Vylučuje sa z tela obličkami a prípadne aj potom.

Slaná chuť funguje ako chuťový enhancer (stimulátor). Zvýrazňuje ďalšie chute, zvyšuje pôžitok z jedla a dá sa z istého hľadiska považovať za návykovú.

Riziká nadmernej konzumácie soli

Ako už bolo spomenuté vyššie, sodík na seba viaže vodu. Viac sodíka v krvi tak znamená aj celkovo viac tekutín v krvnom riečisku. Kvôli tomu rastie krvný tlak aj záťaž na celý obehový systém so všetkými svojimi rizikami. Orgánom, ktorý musí zvládať nadbytočný sodík vylučovať, sú obličky.

Diéta s vysokým obsahom soli je dráždivá pre tráviaci trakt. Navyše sa zdá, že baktérii Helicobacter pylori spôsobujúcu rozvoj žalúdočných vredov z nejakého dôvodu slanšie prostredie vyhovuje.

Zvyšovanie chuti do jedla, za ktorým môže stáť čo i len podprahové množstvo soli, môže byť faktorom prispievajúcim k rozvoju nadváhy a obezity. Tá zase významne prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku a rozvoju metabolického syndrómu. Okrem toho zvýšenie hmotnosti môže vyvolať zadržiavanie vody v tele kvôli nadbytočnému príjmu sodíka a následné opuchy. Obličky sú totiž v takejto situácii často preťažené a nevylučujú sodík dostatočne rýchlo. Straty vody kompenzuje väčší pocit neustáleho smädu a sucha v ústach.

Telo množstvo sodíka prísne reguluje. Zvýšená hladina sodíka v krvi sa označuje ako hypernatriémia a hrozí napríklad pacientom s zlyhávajúcimi obličkami alebo pri závažné dehydratáciu.

Odporúčané množstvo soli

Koľko soli je tak akurát? Odborné odporúčania sa mierne líšia, avšak maximálne odporúčané množstvo soli za deň pre dospelého človeka sa pohybuje okolo 5 - 6 g teda približne jednej čajovej lyžičky. Táto soľ zahŕňa všetku skonzumovanú soľ v hotových jedlách aj na dosolovanie. Realita je v Českej republike ale taká, že dospelí konzumujú pokojne okolo 15 g soli denne!

Najväčší podiel soli v strave predstavuje „skrytá“ soľ, ktorú obsahujú hotové jedlá, údeniny, polotovary alebo niektoré tvrdé syry. Solenie je hlavným vinníkom zvýšeného príjmu sodíka. Nie je ale jeho jediným zdrojom. V jedálničku sa vyskytujú aj ďalšie zlúčeniny bohaté na sodík. Napríklad taká jedlá sóda (hydrogénuhličitan sodný) už svojim názvom napovedá, že sodík obsahuje. Tiež mnohé kypriace prášky do pečiva okrem sódy obsahujú napríklad difosforečnan sodný.

Neradostným faktom v detskej populácii je čoraz častejší záchyt hypertenzie. Potraviny s vysokým obsahom soli alebo dokonca slanej pochutiny by sa ale do zdravého detského jedálnička nemali vôbec dostávať. Podľa odhadov ale strava predškolákov a školákov odporúčané množstvo soli prekračuje 3-4x. S obľubou slanej chuti sa nerodíme. Ide o návyk, ktorý získavame až neskôr. Rovnako, ako sa dá chuti na slané privyknúť, sa ju možno aj odnaučiť. Ak začnete pre svoje zdravie postupne množstvo soli v jedle znižovať, chuťové poháriky sa postupne znova vycvičia a budú slanú chuť zachytávať citlivejšie.

Ako znížiť príjem soli

Obmedzte dosoľovanie pokrmov: Obmedziť dosoľovanie pokrmov dokážete už len tým, že soľnička nebude pri jedle hneď po ruke. A možno sa ukáže, že dosoľovať naservírovaný pokrm nie je až také nutné (minimálne nie toľko, aby stálo za to si pre soľ dôjsť alebo si o ňu povedať).
Vyhýbajte sa hotovým a trvanlivým potravinám: Najväčší podiel soli v jedálničku nie je tá, ktorú do jedla sypeme sami. Hlavnými zdrojmi soli sú už hotové alebo trvanlivé potraviny. Veľmi vysoký obsah soli majú údeniny, tvrdé syry, slané pochutiny, solené oriešky, instantné polievky a jedlá alebo fast-foodové jedlá. Soľ v trvanlivých potravinách má dôležitú úlohu pre ich konzerváciu.
Experimentujte s bylinkami a korením: Nielen soľ je nositeľkou farebných chutí. Nebojte sa experimentovať s dochucovaním pomocou byliniek alebo korenia, ktoré jedlo obohatí bez zbytočnej soli. Významným nositeľom chuti v potravinách sú aj tuky. V západnej strave je nasýtených tukov nadbytok. Avšak zdravé tuky bohaté na omega-3 nenasýtené mastné kyseliny často chýbajú.
Čítajte etikety: Medzi výživové údaje uvádzané povinne na všetkých obaloch potravín patrí aj množstvo soli. Sodík sa niekedy skrýva aj na miestach, kde by ste ho nehľadali. Napríklad mnohé látky obsiahnuté v liekoch alebo doplnkoch stravy sú vo forme sodnej soli a ako také obsahujú sodík. Príkladom môže byť látka glukosamín sulfát, ktorú poznáte napríklad z kĺbových výživ. Glukosamín je prirodzenou látkou šliach a chrupaviek.
Doprajte si obľúbené pochutiny s mierou: Zakázať si navždy obľúbenú slanú pochutinu môže pre mnohých byť neprekonateľná požiadavka. Tiež napríklad stretávanie s priateľmi alebo rodinné oslavy či grilovanie často sprevádzajú nie úplne zdravé potraviny. Veľký rozdiel ale robí už to, koľko takej potraviny skonzumujete a ako často ju maškrtíte. K mnohým dobrotám dnes tiež nájdete zdravšie alternatívy. Ďalej tiež existujú potraviny alebo náhradky soli, ktoré vedia nadmernú konzumáciu soli aspoň vyvažovať.
Dbajte na dostatočný príjem draslíka: Sodík a draslík sú 2 kladné ióny. Obaja sú pre telo nevyhnutné. Zatiaľ čo sodík nájdete mimo buniek, draslík sa nachádza vo vnútri. V mnohých telových procesoch tieto ióny svoje pôsobenie vzájomne vyrovnávajú. Vysoký obsah draslíka má čerstvé ovocie a zelenina, ďalej strukoviny, mliečne výrobky, orechy, kakao alebo ryby.

Nedostatok soli

O nedostatku soli v našej strave nemôže byť reč, preto sa zdá, že nedostatok sodíka nehrozí. U zdravých ľudí to naozaj platí. Existujú ale stavy, ochorenia alebo lieky, ktoré môžu nízku hladinu sodíka v krvi (hyponatrémiu) vyvolať. Spravidla sa ich musí stretnúť viac dohromady. Patrí sem napríklad zlyhanie pečene, srdca alebo obličiek, dlhodobé zvracanie, závažné respiračné choroby, onkologické ochorenia, hypoglykémia, užívanie niektorých liekov ako diuretiká alebo psychofarmaká aj nadmerný príjem tekutín.

Druhy soli a ich využitie

Ako soľ sa všeobecne môže nazývať nielen chlorid sodný, ale mnoho ďalších anorganických aj organických zlúčenín. Napríklad taká Epsomská soľ prezývaná aj horká soľ je v skutočnosti heptahydrát síranu horečnatého. Používa sa na kúpele, po požití má preháňavé účinky. Prirodzene sa nachádza v niektorých minerálnych vodách, ktoré sú známe práve svojimi preháňavými vlastnosťami.

Morská soľ: Morská soľ získaná odparovaním morskej vody obsahuje okrem chloridu sodného aj ďalšie minerály. Jedinečným typom morskej soli je tzv. Maldonská soľ.
Himalájska soľ: Himalájska soľ je špeciálnym typom kamennej soli ťaženej v oblasti Himaláje. Je známa vďaka svojej prirodzene ružovej farbe, ktorú má vďaka prímesi oxidu železitého.
Čierna soľ (Kala Namak alebo Sanchal): Čierna soľ je tradičná indická soľ vulkanického pôvodu.

Jód a štítna žľaza

V strednej Európe je bežný nedostatok jódu. Nemáme prístup k moru a morskej soli, ktorá ho prirodzene obsahuje. Ani konzumácia morských rýb nie je v našich zemepisných šírkach každodennou záležitosťou. Situáciu s nedostatkom jódu preto rieši jodizácia soli. Soľ s jódom musí obsahovať aspoň 27 mg jódu v 1 kg soli. Vďaka tomuto opatreniu môžeme mať ľahko v jedálničku dostatok jódu, ktorý zaistí správne fungovanie štítnej žľazy a prevenciu strumy.

Soľ a starostlivosť o sliznice

Slané roztoky alebo morské vody môžu byť každodenným pomocníkom v starostlivosti o naše sliznice. Hypertonické morské vody vo forme nosných sprejov s vysokým obsahom solí pomáhajú pri opuchnutej nosovej sliznici počas nádchy. Izotonická morská voda, ktorá má obsah solí nižší, sa potom hodí na pravidelnú nosnú hygienu. Slanú vodu je možné tiež inhalovať.

Najslanejším morom je Mŕtve more. Soľ z neho sa okrem iného dá využiť aj ako prísada do kúpeľa. Vďaka nej si benefity morskej vody a jej pôsobenie na koži môžete užívať aj doma.

7 znakov, že potrebujete viac soli (2024)

Čierna reďkovka a štítna žľaza

Čierna reďkovka je odroda reďkovky, ktorá pochádza z Ázie a Európy, vedecky známa ako Raphanus sativus L. var. niger a má tmavofialový alebo čierny povrch. Táto zelenina, bežne známa ako španielska reďkovka, je o niečo väčšia ako tradičné reďkovky a jej chuť je výraznejšia. Konzistencia býva o niečo tvrdšia ako u bežných reďkoviek a vnútro je ostro bielej farby.

Medzi mnohé živiny, ktoré sa nachádzajú v čiernej reďkovke, patrí vysoké množstvo vlákniny a vitamínu C, ako aj stredne vysoké množstvo železa, horčíka, draslíka a ďalších kľúčových vitamínov, ako sú vitamíny B, A a E. Nachádza sa tu aj nižšie množstvo medi, selénu, zinku, špecifických antokyanov, antioxidantov, enzýmov a hormónov.

Ľudia tvrdia, že medzi účinky čiernej reďkovky patrí schopnosť zlepšovať funkciu pečene, regulovať hladinu hormónov, kontrolovať krvný tlak, znižovať hladinu cholesterolu, posilňovať zdravie pokožky a vlasov, zlepšovať trávenie, liečiť zápchu a nadúvanie, predchádzať skorbutu, zlepšovať duševnú čulosť, znižovať tvorbu žlčových kameňov a detoxikovať organizmus.

Konzumácia nadmerného množstva čiernej reďkovky môže mať vedľajšie účinky, pretože v tejto zelenine sa nachádzajú potenciálne toxíny nazývané glukozinoláty. Táto reďkovka patrí do čeľade kapustovitých, z ktorých všetky obsahujú stopové množstvá tejto zlúčeniny. Pri konzumácii veľkého množstva môže narušiť tvorbu hormónov štítnej žľazy a môže viesť k vzniku strumy.

Jód a jeho vplyv na štítnu žľazu

Výskyt zníženej funkcie štítnej žľazy, respektíve hypotyreózy je oveľa častejší, než sa kedysi predpokladalo. Podľa posledných odhadov ňou trpí až 20 miliónov Američanov (teda každý 15-ty Američan), no skutočné čísla sú pravdepodobne vyššie. Niektorí odborníci tvrdia, že dokonca 10 až 40 percent Američanov majú suboptimálnu funkciu štítnej žľazy.

Hormóny štítnej žľazy sú používané každou bunkou v tele na regulovanie metabolizmu a telesnej hmotnosti tým, že riadia spaľovanie tukov na energiu a teplo. Kľúčom k zdravej štítnej žľaze a efektívnemu metabolizmu je jód, ktorý predstavuje veľkú časť samotných molekúl hormónov štítnej žľazy. Nízka hladina jódu patrí k jednému z troch najčastejších nedostatkov výživy, spolu s horčíkom a vitamínom D.

Pred viac ako 100 rokmi sa zistilo, že jód dokáže zabrániť strume (opuchu štítnej žľazy) a tiež napraviť zníženú funkciu štítnej žľazy. Kým u jódu za posledné desaťročia dochádzalo k poklesu jeho úrovne v tele, súčasne sa začala zvyšovať miera ochorení na štítnu žľazu, rakovinu prsníka a fibrocystické ochorenia prsníka, prostaty a obezity u dospelých. Nedostatok jódu je na vzostupe v celom západnom svete.

Jód je členom skupiny prvkov nazývaných „halogény“, ktorá obsahuje bróm, fluór a chlór. Keď chemicky zreagujú, stanú sa „halogenidmi“: jodidy, bromidy, fluoridy a chloridy. Jodidy a chloridy sú prospešné v malých množstvách, ale bromid a fluorid sú toxické. Tie sa zachytia na receptoroch jódu a následne blokujú činnosť jodidu a hormónov štítnej žľazy, čo vedie, alebo aspoň prispieva k celej rade závažných ochorení.

Ak trpíte nedostatkom jódu, odporúčam pridať morskú zeleninu do svojho jedálnička. Odporúčam užívať morské riasy alebo tehotenské vitamíny so správnym množstvom a formou jodidu, nie jódu.

tags: #mozem #jest #slane #pri #strumy