Mrkva obyčajná: Podrobná botanická klasifikácia a pestovanie

Mrkva obyčajná je rastlina z čeľade mrkvovité / zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Odpoveď na túto otázku sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve.

Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh. Táto problematika je obzvlášť zaujímavá pri plodinách, ako je tekvica, melón, paradajka či paprika.

Čo odlišuje ovocie od zeleniny?

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.

Hlúbová zelenina

Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta patria k hlúbovej zelenine. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Rozšírená choroba koreňov hlúbovej zeleniny, nádorovka kapustová, sa vyskytuje v mierne zásaditej pôde zriedkavejšie. Potreba živín: stredná až vysoká. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.

Top 10 hlúbovej zeleniny:

Červená kapusta
Kaleráb
Biela kapusta
Pak Choi
Kel
Ružičkový kel
Čínska kapusta
Hlávkový kel
Kel palmový
Karfiol

Koreňová zelenina

Mrkva patrí do hľuzovej zeleniny a tá sa zase považuje za koreňovú zeleninu.

Top 5 hľuzovej zeleniny:

Mrkva
Paštrnák
Zemiaky
Zeler buľvový
Reďkovka

Škodcovia a choroby mrkvy

ODHALENIE: Tajný spôsob, ako zachovať mrkvu čerstvú až do jari. Zabudnite na chladničku!

V niektorých oblastiach je veľmi závažným škodcom mrkvy, pretože pri silnom napadnutí môže zničiť celú rastlinu. Príznakom napadnutia sú skučeravené listy, ktoré zostávajú zelené, no zároveň sa stáčajú. Listy najmä „srdiečkové„ a mladé sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Chybná koreňová plodina

Dospelé listové muchy a ich larvy vysávajú šťavu z listov mrkvy, čím spôsobujú kučeravosť listov a utláčanie rastlín, najmä mladých. Voška mrkvová spôsobuje škody predovšetkým v suchých ročníkoch.

Preventívne spočíva v odstraňovaní pozberových zvyškov. Škodlivosť chrobákov Kováčik lesklý a Kováčik sivý je z poľnohospodárskeho hľadiska, bezvýznamná. Veľmi veľká je však škodlivosť ich lariev (drôtovcov). Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň.

Háďatko koreňové robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy. Škodca sa vyskytuje lokálne.

Pochmurnatka vytvára na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky. Vo vnútri buliev zeleru sa objavuje fialové zafarbenie. Mladé rastliny odumierajú.Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Pochmurnatka má počas vegetácie dve generácie.

Samičky vŕtavky mrkvovej cicajú šťavu z listov mrkvy. Vajíčka kladú do listov a stopiek. Vyliahnuté larvy prevŕtavajú koreň od hlavovej časti a vytvárajú chodbičky. Pri zeleri, ktorý má silnejšie listy, zostávajú larvy väčšinou v nadzemnej časti. Škodca má dve generácie, v máji až júni a v septembri až októbri.

Psota rascová napáda predovšetkým rascu, mrkvu, paštrnák. Najväčšie škody robia húsenice v semenných porastoch rasce. Neskôr sú okolíky obtočené pradivom, húsenice pod ním ukryté žerú mladé stopky, púčiky, kvety a nedozreté semená. Škodca prezimováva v rôznych starých budovách, pod kôrou stromov. Vylieta v marci až apríli. Škodca má v roku jednu generáciu.

Vírusová kučeravosť mrkvy sa prejavuje na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Mrkvový vírus Y je vírus ss-RNA, ktorý ovplyvňuje plodiny čeľade mrkvovitých, ako je okrem mrkvy aj aníz, žerucha, koriander, kmín, kôpor a paštrnák. Mrkva je jedinou známou plodinou infikovanou v teréne.

Ochrana mrkvy

Zabezpečenie priestorovej izolácie a dodržiavanie osevného postupu.
Proti vírusovej kučeravosti bojujeme likvidáciou hostiteľských burín, ochranou proti voškám a dodržiavaním osevného postupu.
Preventívna ochrana je zameraná na likvidáciu pozberových zvyškov. Na pozemkoch robíme hlbokú orbu.

Choroby mrkvy

Mokrá hniloba mrkvy patrí medzi bakteriózy. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Choroba napáda aj ostatné koreňové zeleniny...

Biela hniloba mrkvy patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha. Okolo napadnutého koreňa vzniká „ohnisko“ hnijúcich koreňov.

Čierna hniloba mrkvy patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín. Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera. Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom.

Múčnatka mrkvová napáda všetkých predstaviteľov čeľade Apiaceae. Počas horúceho a suchého leta sa objavuje na hornej a spodnej strane listov biely múčnatý povlak. Huba prezimováva na hostiteľských rastlinách, môže sa prenášať aj osivom. V zahustených porastoch a porastoch prehnojených dusíkom sa rozširuje rýchlejšie.

Pleseň sivá okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Hniloba väčšinou začína na vrchole alebo na špičke hlavného koreňa. Optimálne podmienky pre rozvoj choroby sú za vlhkého počasia a teplote 15 až 20 °C.

Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy je huba, ktorá napáda predovšetkým nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu. Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny veľkosti 1 až 2 mm. Postupne listy hnednú až sčernejú. Listy vyzerajú ako spálené a odumierajú. Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch. Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín. Tvoria sa na nich vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby. Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. Rozširuje sa najmä za daždivého počasia a pri vyšších teplotách.

Cerkosporióza mrkvy napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu. Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov. Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. Huba nemá veľké nároky na teplo, infekciu podporujú časté zrážky.

Ochrana pred chorobami

Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť.
Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov.
Skladovanie pri teplote 0 °C spomaľuje šírenie nákazy.
Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie.
Dodržiavanie osevného postupu, priestorovej izolácie, semenné porasty pestujeme na vzdušných miestach, kde listy rýchle presychajú.
Likvidácia pozberových zvyškov hlbokou orbou.

Dúfame, že vám tento článok poskytol užitočné informácie o mrkve obyčajnej, jej botanickej klasifikácii, pestovaní a ochrane pred škodcami a chorobami.

tags: #mrkva #obyčajná #klasifikácia #botanická