Ľudo Zúbek: Murársky chlieb a život slovenskej literatúry

V utorok (12. 7.) uplynulo 115 rokov od narodenia Ľuda Zúbeka, významného slovenského spisovateľa a prekladateľa. Ľudo Zúbek sa narodil v rodine murára 12. júla 1907 v Malackách.

Hrob Ľuda Zúbeka v Malackách

Pochádzal z deviatich detí. Základné vzdelanie získal v Malackách, kde navštevoval ľudovú i meštiansku školu. Po vyštudovaní Obchodnej akadémie v Bratislave (1925) sa stal bankovým úradníkom (1925-1931). V rokoch 1932-1946 pracoval v rozhlase, najprv ako tajomník literárneho oddelenia, neskôr ako dramaturg, vedúci slovesného programu, od roku 1940 ako šéfredaktor časopisu Slovenský rozhlas. Krátko (1946-1947) bol aj vedúcim propagačného a publikačného odboru Povereníctva informácií. V roku 1947 sa stal riaditeľom novovzniknutého vydavateľstva Tatran a v rokoch 1948-1956 bol jeho vedúcim redaktorom. Od roku 1957 sa aktívne venoval literárnej činnosti. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že sa Ľudo Zúbek stane významným spisovateľom. Zlom v jeho živote nastal roku 1932, keď sa stal tajomníkom literárneho vysielania v Radiojournale (dnes Slovenského rozhlasu) v Bratislave.

Výrazne sa zaslúžil o zvýšenie umeleckej úrovne rozhlasovej umeleckej tvorby a rozšírenie literárneho a dramatického vysielania. Neskôr sa popri rozhlasovej tvorbe venoval aj písaniu historických románov. Na rozdiel do svojho generačného druha Joža Nižnánskeho alebo trochu starších spisovateľov Jána Hrušovského a Ema Bohúňa neohýbal v záujme väčšieho čitateľského záujmu dejiny tak svojvoľne, ale s historickými faktami narábal veľmi dôsledne. Sám sa o tom vyjadril v rozhovore pre časopis Zlatý máj v roku 1962: „…autor historických románov (a ešte väčšmi románov životopisných) vždy sa cíti aspoň trochu aj historikom. Chce si overiť každú podrobnosť, chce vykresliť čo najvernejšie všetky reálie. (Čo keby si dielo vzal pod lupu historik a usvedčil autora z nepresností a omylov!) Čím viacej materiálu, tým väčšmi to autora láka, aby sa z toho čo najviac dostalo do románu. Je to príťaž, ktorá brzdí rozlet fantázie a tvorivých síl autora.

Literárna tvorba Ľuda Zúbeka

Ľudo Zúbek patril k tvorcom slovenského historického biografického románu. Zaslúžil sa o rozvoj rozhlasovej hry pre deti a mládež, ale i dospelých. Písal prednášky, fejtóny, reportáže, cestopisné pásma, poviedky, rozhlasové hry a romány. Ľudo Zúbek sa orientoval na žáner historického románu a na umelecko-náučnú prózu, v čom spočíva jeho najväčší prínos. Ľudo Zúbek v prozaickej tvorbe sústredil svoju pozornosť takmer výlučne na slovenské dejiny; výnimku tvorí román Zlato a slovo, v ktorej zobrazil kolonizáciu juhoamerických území Španielmi v 16. storočí.

Jeho historické romány sa preložili do češtiny, ruštiny, poľštiny, nemčiny a maďarčiny. On sám prekladal z češtiny a maďarčiny (predovšetkým prózu a literatúru faktu). Písal aj kritiky a recenzie. Pod pseudonymom Vladimír Malina uverejňoval v Slovenských pohľadoch, Eláne a Národných novinách recenzie a kritiky o nových prozaických dielach, o rozhlasových reláciách a programoch, divadelných hrách.

Diela Ľuda Zúbeka

• Ján Kupecký (1938)
• V službách Mateja Hrebendu (1949)
• Murársky chlieb (1952)
• Doktor Jesenius (1956)
• Skrytý prameň (1956)
• Jar Adely Ostrolúckej (1957)
• Zlato a slovo (1962)
• Rytieri bez meča (1967)
• Štvrtá stena (1971) - posmrtne vydaný román
• Zo zamknutej záhrady (1987) - výber krátkych próz vydaný posmrtne

Napísal aj námety k filmom V hodine dvanástej (1958), Skrytý prameň (1973) a Do zbrane, kuruci! (1974). Ľudo Zúbek sa venoval aj literatúre faktu určenej najmä mladému čitateľovi. Spisovateľovo vyznanie mestu, v ktorom si našiel nový domov, urobil v knihe Moja Bratislava, priblížil bohatú histórii i pamiatky našej metropoly, a pri príležitosti 500. výročia založenia prvej vysokej školy na území Slovenska Academie Istropolitana napísal publikáciu Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský. Ľudo Zúbek prekladal aj z maďarčiny a češtiny a pre deti prerozprával Cervantesov román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha.

Písal rozhlasové hry pre dospelých a deti, ako napríklad Katastrofa (1934), Ľudovít Štúr (1934), Život básnika (1935), Zánik ríše Inkov (1939) či Pochod do Mexika (1939). Venoval sa aj umelecko-náučnej próze s kultúrnohistorickým zameraním, napríklad Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský (1965), Moja Bratislava (1965) a Ríša Svätoplukova (1969). Napísal aj dvojdielny životopisný román Ján Kupecký (1938). Knižne debutoval v roku 1938 románom Ján Kupecký, ktorý potom po takmer tridsiatich rokoch prepracoval, doplnil a vydal pod názvom Farebný sen.

V tomto čase napísal ďalšie romány V službách Mateja Hrebendu, Doktor Jesenius, zbierku biografických noviel Skrytý prameň a autobiografickú prózu o detských rokoch Murársky chlieb. Popri náročnej práci vydavateľského redaktora nemohol naplniť svoje tvorivé ambície, preto sa rozhodol venovať literatúre ako profesionálny spisovateľ.

Prehľad tvorby Ľuda Zúbeka:

Ocenenia a záver života

Za prínos k rozvoju slovenskej literatúry pre deti mu Literárny fond a Bibiana udelili v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa. O rok neskôr (1967) získal titul Zaslúžilý umelec.

Jeho túžbou bolo napísať román z histórie rodného mesta, z Malaciek. Sám sa o tom v jednom rozhovore vyjadril: „Želal by som si ešte dosť tvorivých síl na to, aby som mohol splatiť Malackám aspoň časť podlžnosti, ktorú voči nim cítim. Chcel by som napísať aspoň jednu knižku, ktorej dej by súvisel s minulosťou môjho rodiska. Nečakaná smrť krátko pred dovŕšením 62. roka života mu však zabránila uskutočniť tento životný sen. Spisovateľ a prekladateľ Ľudo Zúbek zomrel vo veku 62 rokov v Bratislave 23. júna 1969. Miesto posledného odpočinku našiel Ľudo Zúbek na Starom cintoríne v Malackách. Jeho pomník z egyptského mramoru ozdobila bronzová busta s otvorenou knihou od Ľudmily Cvengrošovej.

Žiaľ, hrob sa stal obeťou neuveriteľného barbarstva a vandalizmu, v auguste 2008 neznámi páchatelia bustu ukradli. Dcéra Ľuda Zúbka Elena Bertoncini-Zúbková (1939 - 2018) žila po vydaji v Taliansku.

tags: #murarsky #chlieb #ludo #zubek #obsah

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre chalupárov
• COOP Jednota Prievidza rozširuje svoju sieť
• Vynikajúce jedlo
• Ako pripraviť jazmínovú ryžu
• Tiramisu: Od lokálnej pochúťky po globálny dezert